Jar je príhodný čas na rozmnožovanie ovocných stromov, záchranu starých odrôd či zušľachťovanie planých stromov. Štepenie je významný zásah do života stromu, preto je dôležité vykonávať ho citlivo a na mieru každému stromu. Ideálne je preštepovať mladé, ešte nerozvetvené stromy alebo základy koruniek, pričom sa vyhýbame drastickým zákrokom na starších stromoch.
Pri štepení a preštepovaní platí zásada nevytvárať poranenia, ktoré strom nemôže zahojiť. Staré príslovie hovorí, že štepiť môžeme začať vonku vtedy, keď dokážeme udržať nôž bez toho, aby nám mrzli ruky. V našich podmienkach to zvyčajne pripadá na koniec februára, kedy môžeme začať so spájkovaním čerešní, višní, postupne sliviek, marhúľ, hrušiek, dula, jarabín a oskoruší. Ako posledné sa zvyčajne nechávajú jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla.
Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne a môžeme štepiť. V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy.
Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, avšak lepšie výsledky sa dosahujú pri augustovom očkovaní, pretože vrúble týchto druhov rýchlo rašia a ťažšie sa udržiavajú v stave vhodnom na štepenie.
Najvhodnejšie obdobie na štepenie
Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar, konkrétne obdobie od apríla do začiatku mája, kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. V prípade čerešní a višní je možné aj letné štepenie, ktoré sa načasuje na prelom leta a jesene, vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov týchto druhov.
Vrúble na štepenie je potrebné odoberať v zime, počas vegetačného pokoja stromu (december-január). Ideálne je vyberať jednoročné výhony z južnej strany stromu, ktoré sú dostatočne silné a zrelé. Zdravé jednoročné letorasty sa odoberajú najlepšie v decembri alebo januári a skladujú sa pri teplote dva až šesť stupňov Celzia, ideálne vo vlhkom piesku alebo zabalené vo fólii v chladničke.
Štepenie je potom vhodné vykonať na jar, koncom apríla a začiatkom mája. V prípade neúspechu jarného štepenia je možné skúsiť štepiť stromy od polovice júla až do jesene, čo je zvyčajne vhodné pre čerešne alebo višne.
Očkovať ovocné stromy môžeme už v júni (tzv. bdiace očko) alebo neskôr v auguste (tzv. spiace očko), ktoré do konca roka nevyklíči a len zrastie s podpníkom.
Časový harmonogram štepenia podľa druhov:
- Koniec februára: Čerešne, višne
- Postupne počas jari: Slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny, oskoruše
- Polovica apríla: Jablone, moruše, gaštany
- Júl - august: Letné očkovanie broskýň a mandlí, letné štepenie čerešní a višní
Princíp a výhody štepenia
Štepenie, nazývané aj vrúbľovanie, je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého bol vrúbeľ odobratý. Týmto spôsobom sa zachovávajú a rozmnožujú vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov.
Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by planá rastlina).
Štepenie sa využíva aj na:
- Uchovávanie a rozmnožovanie cenných odrôd.
- Získanie stromov s požadovanými vlastnosťami (napr. odolnosť proti chorobám, mrazu, nenáročnosť na pôdu).
- Získanie stromov s rôznym typom rastu (vysokokmenné, zákrsky).
- Kombináciu viacerých odrôd na jednom strome.
- Oživenie starých alebo poškodených stromov.
- Zlepšenie kvality plodov.
Spôsoby štepenia
Existuje viacero techník štepenia, pričom pri každej ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako aj na štepenom strome sa ošetria štepárskym voskom alebo emulziou.
1. Spojkovanie (kopulácia)
Táto metóda je vhodná pre mladé stromčeky s približne rovnakým priemerom vrúbľa a podpníka (cca 1 cm). Koniec konára aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle, aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja. Spojenie sa spevní obviazaním a prekryje štepárskym voskom.
Anglická kopulácia
Nadstavba spojkovania s jazýčkom, ktorá šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, prípadne jeden človek štepí, druhý viaže. Práca je podstatne ľahšia a rýchlejšia.
2. Štepenie na koziu nôžku
Používa sa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Podpník sa zreže kolmo a v strede rozštiepi do hĺbky asi 4 cm. Vrúbeľ sa zrezne súmerne z dvoch strán do klina a vkladá sa do rázštepu. Do rázštepu sa vkladajú 2 vrúble oproti sebe. Je dôležité, aby sa podpník dotýkal kambia vrúbľa a aby vrúble vyvíjali na podpník tlak v mieste kambia.
3. Plátkovanie
Používa sa vtedy, keď je podpník hrubší ako vrúbeľ. Podpník sa zreže v šírke zodpovedajúcej šírke vrúbľa. Obe rezné plochy sa spoja a ošetria. Pri plátkovaní s jazýčkom je princíp aj výhoda rovnaká ako pri anglickom spojkovaní.
4. Vrúbľovanie pod kôru
Tento spôsob sa používa na omladenie starých ovocných stromov alebo na premostenie rán. Vyžaduje si prítomnosť miazgy. Kôra sa na podpníku nareže kolmo a potom sa od dreva oddelí. Vrúbeľ sa zrezáva spojkovacím rezom a jeho spodná časť sa mierne nareže, aby sa kôra pri zasúvaní nevyhrnula. Vrúbeľ sa zasunie pod otvorenú kôru podpníka. Miesto štepenia musí byť pevne obviazané.
5. Vrúbľovanie do rázštepu
Najstarší známy spôsob, vhodný na navrátenie rodivosti starším stromom. Kmeň alebo konár sa jemne rozštiepi do klina. Vrúble zrezané do klina sa vložia do rázštepu tak, aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom. Spodné očko vrúbľa by malo byť v hornej tretine spoja a orientované smerom von.
6. Očkovanie
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody vyberajú jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára. Existuje viacero techník:
- Plátkové očkovanie: Na konári alebo podpníku sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko.
- Očkovanie na T rez: Kôra sa nareže do tvaru T, jemne sa odchýli a do vzniknutého puzdra sa vloží očko.
- Fokertovo očkovanie: Používa sa v ovocných škôlkach, najmä pri nedostaku miazgy.
Štepenie jabloní pre začiatočníkov - Naučte sa, ako štepiť | Zahŕňa 6 mesiacov aktualizácií
Najčastejšie otázky
Kedy je vhodné štepiť?
Vo všeobecnosti je najvhodnejšou dobou jar (koniec apríla, začiatok mája) pred pučaním stromov. Možné je aj letné štepenie (júl-august), najmä pri čerešniach a višniach. Vrúble sa odoberajú v zime (december-január) a skladujú sa.
Prečo sa štep neprijal?
Možné príčiny neúspechu sú:
- Vrúble alebo podpník nie sú v dobrom stave.
- Nevhodné načasovanie odobratia vrúbľov.
- Nesprávne skladovanie vrúbľov.
- Podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napr. snaha štepiť kôstkoviny na jadroviny).
- Rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú správne.
- Vrúbeľ a podpník neboli dostatočne spojené a spoj nebol dobre ošetrený.
- Nesprávny spôsob štepenia vzhľadom na podmienky (napr. štepenie pod kôru bez dostatku miazgy).
Prečo by sme mali štepiť?
Štepenie umožňuje:
- Vegetatívne rozmnožovanie rastlín, čím sa zachovávajú vlastnosti odrôd.
- Urýchlenie rastu a plodnosti stromov.
- Kombinovanie vlastností rôznych druhov a odrôd.
- Zlepšenie odolnosti voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.
- Obnovu starých alebo poškodených stromov.