Osy sú často vnímané ako nepríjemný a útočný hmyz, ktorý nám znepríjemňuje letné mesiace. Málokto si však uvedomuje ich kľúčovú úlohu v prírode, ktorá presahuje otravné bzučanie pri pikniku. Osy, vrátane osy obyčajnej, sú dôležitými opeľovačmi a predátormi, ktorých prínosy pre človeka a ekosystémy sú značne podceňované.
Osy v ľudskom vnímaní a ich skutočná úloha
Osa obyčajná je bodavý lietajúci hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách. Na svete existuje asi 100 000 známych druhov ôs. Z nich asi 70 000 tvoria parazitické osy, ktoré nebodajú a už boli celkom dobre preskúmané. Predátorské osy lietajú na kvety, aby sa kŕmili ich nektárom. Asi 1000 druhov predátorských ôs žije v spoločenstvách, ostatné druhy sú samotárske. Ôs je viacero druhov, pričom najbežnejšia je osa útočná. Medzi časté druhy patrí aj osa krovinná alebo osa dravá. Osa útočná si zvyčajne robí zemné hniezda, napríklad v opustených dierach hlodavcov, zatiaľ čo osie hniezda iných druhov nájdeme skôr priamo v budovách, či pod ich strechou. Pre jej veľmi dobré adaptačné schopnosti žije osa v mnohých biotopoch vrátane mestských sadov, záhrad a budov, kde stavajú hniezda zo zmesi dreva a slín. S výstavbou začína kráľovná, ktorá prezimuje a na jar kladie vajíčka nového spoločenstva. V jej práci pokračujú nové jedince, ktoré hniezdo zväčšujú do šírky, kŕmia potomstvo a celkovo dbajú o údržbu kolónie. Dospelé jedince sa živia prevažne nektárom, vyhľadávajú sladké zrelé ovocie, ale prilákajú ich aj potraviny ľudskej výroby ako limonády, zmrzliny a iné sladké jedlá, čím sa v letných mesiacov dostávajú do úzkeho kontaktu s ľuďmi. Osy samy o sebe útočné nie sú a bodajú len keď sú podráždené, čomu sa však často nedá vyhnúť vzhľadom na miesto, v ktorom sa rozhodli vybudovať hniezdo. Bodnutie vyvolá bolesť, opuch a začervenanie v mieste bodnutia. Pre alergikov sú však problematické polypeptidy, ktoré sú v ňom obsiahnuté, pretože môžu spôsobiť problémy s cievnym obehom. Opuch uštipnutej oblasti môže na citlivých miestach spôsobiť až znemožnenie dýchania. Napriek tomu sa s osami väčšinou dá spolunažívať.
Mnoho ľudí sa pýta: „Na čo sú osy? Prečo radšej neštuduješ včely? Tie sú oveľa užitočnejšie!“ hovorí entomologička a odborníčka na behaviorálnu ekológiu Seirian Sumnerová z londýnskej univerzity UCL. Podľa nej sú „osy rovnako hodnotné, stačí im dať šancu.“ Sumnerová vo svojom výskume dokázala, že osy lietajú na asi 960 druhov rastlín a opeľovanie 164 z nich plne závisí od tohto blanokrídlového hmyzu. Medzi nimi sú napríklad orchidey, ktorých kvety priťahujú osích samčekov, pretože pripomínajú zadnú časť tela osích samičiek. To, čo platí pre jablone, nemusí platiť pre ostatné plodiny.
Osy ako predátori a ich prínos pre ekosystém
Osy však nie sú dôležité len pre opeľovanie. Larvy ôs sú mäsožravé a osy pre ne lovia iný hmyz, napríklad vošky a muchy, čím je osa pre človeka veľmi užitočná. Napríklad, obyčajná osa, osa útočná či sršeň prinášajú človeku úžitok, o ktorom sa príliš nevie, ako napríklad zbavovanie zeleniny húseníc. Samotárske osy kladú do paralyzovanej koristi vajíčka, aby sa mali larvy čím živiť. Ich jed obsahuje neuveriteľný koktail, ktorý paralyzuje korisť a tiež má v sebe veľa antibiotík. V neposlednom rade môžu osy poslúžiť aj ako potrava.
Prestávka v prírode - Papierové osy
Podpora opeľovačov ide nad rámec samotného opeľovania. Larvy mnohých druhov opeľovačov sa živia inými druhmi hmyzu a držia tak populácie mnohých potenciálnych škodcov na uzde. Napríklad larvy pestríc aktívne prenasledujú vošky a méry, mnohé druhy múch parazitujú larvy motýľov, a kutavky a osy zásobujú potomstvo larvami listožravých chrobákov. Aj dospelá pestrica, ktorá sa živí nektárom a peľom, je užitočná vďaka larvám konzumujúcim vošky.
Prehodnotenie úlohy opeľovačov: Viac než len včela medonosná
Väčšina opelení poľnohospodárskych plodín sa často pripisuje včele medonosnej. Vedci však v uplynulých desaťročiach nahromadili veľké množstvo poznatkov o úlohe voľne žijúcich opeľovačov, ktoré túto vžitú predstavu vážne spochybňujú. Väčšina rastlín sa nevie opeliť sama, k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú živočíchy, vietor alebo vodu. ¾ našich kvitnúcich rastlín sú opeľované hmyzom. Medzi najusilovnejšie opeľovače síce zaraďujeme včely, pričom väčšinu rastlín opeľuje cca 30-tisíc rôznych druhov včiel, ale významnými sú aj mnohé iné skupiny.
Okrem 20 tisíc druhov včiel, z ktorých v Európe žije 2 tisíc a na Slovensku vyše 600, opeľujú aj mnohé iné skupiny hmyzu. Patria sem pestrice, motýle, niektoré chrobáky, strapky, čmeliaky, a samozrejme, aj „obyčajné“ osy a muchy. Globálne sú to desaťtisíce, možno stotisíce druhov opeľovačov. V trópoch opeľujú aj vtáky a netopiere. Obrovskej rozmanitosti opeľovačov zodpovedá rozmanitosť kvetov: farba, veľkosť, orientácia, vôňa a čas kvitnutia rozhodujú, kto bude hlavným opeľovačom. Niektoré kvety, napríklad rajčiaka a čučoriedky, vyžadujú špeciálnu techniku zberu peľu, tzv. sonikáciu. Túto techniku ovládajú napríklad čmele, kým včela medonosná nie. Samotárske včely, ktoré žijú nenápadným životom v dreve, zemi či v murive, sú mierumilovné a užitočné. Čmeliaky patria medzi chránené živočíchy a sú zdatní opeľovači a zberači, ktorí opeľujú aj rastliny s dlhými úzkymi kalichmi a lietajú aj za chladného a daždivého počasia.
Nízka efektivita včely medonosnej
Je pravda, že včela medonosná môže v kultúrnych ekosystémoch tvoriť viac ako polovicu všetkých prítomných opeľovačov a že navštevuje širšie spektrum kvetov, než akýkoľvek iný druh včely. Lenže schopnosť efektívne zbierať nektár nie je to isté, čo efektívne opeľovať. Rozsiahle výskumy, napríklad štúdia Lucasa Garibaldiho v spolupráci s medzinárodným tímom, ktorá zaradila 41 rôznych plodín a 600 poľnohospodárskych systémov po celom svete, ukázali prevratné závery. Tvorba plodov sa zvyšovala s početnosťou voľne žijúceho hmyzu vo všetkých poľnohospodárskych systémoch, lenže pri včele medonosnej to platilo iba pri 14 %. Teda pri takmer neuveriteľných 86 % polí včela medonosná nemala preukazný vplyv na tvorbu plodov. Tieto výsledky sú v súlade s metaanalýzou efektivity opeľovačov vedenou Maureen L. Page, ktorá potvrdila, že včela medonosná je v prípade kultúrnych plodín podpriemerný opeľovač.
Popularita včely medonosnej ako opeľovača zrejme pramení z toho, že je možné relatívne ľahko zabezpečiť jej vysokú koncentráciu. Jej nízku efektivitu je možné do istej miery kompenzovať vyššou hustotou, ale aj to má svoje limity. Zrejme to súvisí s tým, že ak je včiel medonosných príliš veľa, dokážu potlačiť efektívnejšie druhy včiel a tým zhoršiť kvalitu opelenia. Medzi vedcami sa postupne vynára konsenzus, že voľne žijúce opeľovače výrazne prispievajú k poľnohospodárskej produkcii.
Prestávka v prírode - Papierové osy
Ekonomické a ekologické aspekty biodiverzity opeľovačov
Produktivita a stabilita úrod sú vo svete s rastúcou ľudskou populáciou dôležité parametre. Lucas Garibaldi vo svojej tretej metaanalýze ukázal, že výnosy plodín aj návštevnosť voľne žijúcimi opeľovačmi klesá so vzdialenosťou od prírodne zachovalých území nezávisle od prítomnosti včely medonosnej. Zároveň klesá aj stabilita výnosov. Globálne je dnes poľnohospodárstvo viac závislé na opeľovačoch, než bolo pred 50 rokmi. Zdravotný stav včelstiev sa zhoršuje a môžu nastávať veľké výpadky v ich dostupnosti.
Mať v zálohe viac druhov opeľovačov je jednoducho racionálne. Príklad z Nemecka ukázal, že kvitnúca repka v blízkosti jabloňových sadov skutočne odlákala asi polovicu včiel medonosných, ale množstvo samotárok sa zase zdvojnásobilo a výsledná úroda bola rovnaká. Odhaduje sa, že približne 5 až 8 percent súčasnej svetovej produkcie plodín priamo súvisí s opeľovaním drobnými zvieratami. Podľa dostupných zdrojov od opeľovania živočíchmi závisí 84 % druhov plodín a 78 % druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená. Opeľovanie hmyzom alebo drobnými živočíchmi takisto prispieva k rôznorodosti a lepšej kvalite ovocia, zeleniny, orechov a semien. Medzi plodiny, ktoré sú takmer závislé na opelení hmyzom patria napríklad jablká, jahody, marhule, čerešne, tekvice, uhorky, fazuľa, tymian, bazalka, harmanček. Viac ako tretina všetkých produkovaných plodín je závislá od opeľovačov.
Ochrana a podpora opeľovačov vrátane ôs
Včely, ale aj ostatné opeľovače, sú veľmi dôležité pre naše ekosystémy. Ich úbytok spôsobí vyhynutie niektorých druhov rastlín spoločne so zvieratami, ktoré sa danými rastlinami živia. Do veľkej miery od nich preto závisí produkcia našich potravín. Početnosť mnohých druhov opeľovačov v posledných desaťročiach výrazne klesá, čo potvrdzujú viaceré štúdie naprieč rôznymi skupinami hmyzu (motýľov, čmeľov, včiel, chrobákov). Ohrozuje ich zmena využívania krajiny, intenzifikácia poľnohospodárstva, používanie veľkého množstva pesticídov, herbicídov, monokultúrne pestovanie plodín a zánik vhodných biotopov.
Opeľovačom môžeme pomôcť výrobou či distribúciou tzv. „hmyzích domčekov“, vysádzaním kvitnúcich nektárodajných rastlín na našich balkónoch či v záhradách. Vyrobiť sa dá aj jednoduché napájadlo s vodou a vlhkou pôdou. Dôležité je obmedziť používanie pesticídov, ktoré opeľovačom komplikujú či znemožňujú prežitie. Ak považujete za nutné použiť insekticídy, používajte ich až po zotmení a vždy podľa návodu. K dispozícii je množstvo literatúry, kde si môžeme dohľadať, ktoré druhy rastlín a v aký čas kvitnú a dopriať opeľovačom dostatok potravy počas celej sezóny. Stačí aj na balkóne do kvetináča zasadiť medonosnú bylinku, napríklad mätu, levanduľu či rozmarín. Voľne žijúce druhy opeľovačov si jednoducho zaslúžia omnoho viac ocenenia, pozornosti aj aktívnej podpory, než aká im bola venovaná doteraz.