Rododendron patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kríky, ktorý očarí svojimi nádhernými kvetmi a bohatou zeleňou. Pestovanie rododendronu nie je zložité a je ideálnou voľbou pre záhrady, ktoré chcú vyniknúť farbami počas jari a leta. Patrí medzi obľúbené vždyzelené rastliny našich záhrad. Nájdete ich ako solitéry, hodia sa aj do skupín ostatných rastlín a niektorými druhmi je možné doplniť skalku.
Latinské slovo Rhododendron vychádza z gréckeho slova rhodos, čo v preklade znamená ružový, červený, a dendron je strom. Jeho názov teda doslova znamená ružový strom a toto pomenovanie verne odzrkadľuje jeho vzhľad počas kvitnutia. Je národným kvetom Nepálu, jeho domovinou je oblasť južnej Číny, Himaláje, Kamčatky i Japonska. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Typické sú pre ne kopijovité, lesklé, tmavo zelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta.
Rododendrony sa často nazývajú aj azalky. Rododendrony sú príbuzné azaliek, a niekedy sa tieto dve rastliny zvyknú zamieňať. Rozdiel je v tom, že na rozdiel od azaliek, u väčšiny vždyzelených rododendronov neopadávajú na zimu listy. Azalky, narozdiel od rododendronov, na zimu zhadzujú lístie. Rododendron má však veľké množstvo druhov, no iba dva z nich radíme medzi azalky.
Typy rododendronov a ich charakteristiky
- Veľkokveté hybridy (napr. bielokvetý Cunningham´s White) sú mohutné vysoké kríky s výškou 1,5 až 4,0 m. Vyžadujú svetlý tieň pod korunami vysokých stromov. Výbornú ochranu poskytnú aj ako netvarované živé ploty.
- Opadavé azalky (napr. červená Feuerwerk) dosahujú výšku od 1,5 do 3,0 m, milujú humózne pôdy, ale pri rovnomernej vlhkosti rastú dobre aj na slnku, navyše sú úplne zimovzdorné. Vyznačujú sa škálou teplých farieb v odtieňoch žltej a žltooranžovej, niektoré voňajú.
- Japonské azalky sú nízke miniatúrne rododendronové kríky, s menšími poloopadavými listami a výškou od 40 cm do 1 m. Sú vhodné do skaliek aj ako obruby záhonov, darí sa im aj v nádobách.
- Botanické rododendrony sú vždyzelené druhy, nízke, so zakrpateným vzrastom. Hoci nie sú krížené, boli vyšľachtené do mnohých krásnych kultivarov.
Prečo a kedy strihať rododendrony?
Pravidelné a správne prevedené strihanie rododendronov je veľmi dôležité pre podporu zdravého rastu a kvitnutia rastliny. Rododendrony nepotrebujú každoročný rez, platí pre ne pravidlo vykonávať rez čo najmenej.
Typy rezu a ich načasovanie
1. Radikálny omladzovací (zmladzovací / spätný) rez
Tento rez sa vykonáva u starších kríkov, ktoré po čase rednú, vyholujú sa a zaberajú príliš veľa miesta. Celkový záhon s rododendronmi sa stáva pustým a nevzhľadným. Rododendrony sa vyznačujú veľkou regeneráciou, ktorú je možné využiť pri starých rastlinách, ktoré je možné radikálnym rezom zmladiť.
- Najvhodnejší čas: Skoro na jar v apríli, najlepšie ešte predtým, než vypučí, teda pred začiatkom vegetácie. V tomto období je rastlina v stave pokoja, čo minimalizuje stres.
- Postup: Kry režte za suchého počasia bez mrazu. Všetky konáre skráťte na dĺžku 30 až 50 centimetrov. Kvôli zmladeniu môžete odstrániť až tretinu terajšej koruny. Aby sa kry ešte viac rozkonárili, po vypučaní nových výhonkov zrežte najdlhšie z nich na polovičnú dĺžku ešte raz. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov.
- Dôležité upozornenia: Takto zrezaný rododendron bude kvitnúť až na budúci rok. Dajte si pozor na to, aby ste rododendron nevystavovali príliš radikálnemu rezu naraz. U silne poškodených alebo prerostlých rododendronov je ideálne rozdeliť omladzovací strih do 2-3 rokov. Spätný rez nekombinujte s presádzaním rododendronov, nemuseli by to prežiť. Rastliny, ktoré sú vysadené v nádobách, radikálne nestrihajte.
2. Údržbový rez a odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev
Údržbové strihanie slúži predovšetkým k odstráneniu nemocných, starých alebo uschnutých vetiev. Odstraňovanie odkvitnutých kvetov je dôležité pre lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne.
- Najvhodnejší čas: Ihneď po odkvitnutí, teda na jar alebo začiatkom leta, keď viete, čo môžete odstrániť. Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez (ľahšiu formu omladenia) býva okamih chvíľu po odkvitnutí, to znamená v priebehu júna a začiatku júla. Odstraňujte odkvitnuté súkvetia vylúpnutím, čo zabráni tvorbe semien, ktoré by mohli odčerpávať energiu z rastliny.
- Postup: Opatrne odstráňte odkvitnuté kvety a poškodené, choré alebo slabé výhonky, aby sa podporil zdravý rast. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním.
Čomu sa vyhnúť pri strihaní
- Rez na jeseň: Najväčšia chyba. Rododendron si zakladá kvetné puky v lete a na jeseň sú už hotové. Ak v októbri-novembri skrátite výhonky, puky jednoducho zrežete. Navyše, otvorené rany sa v chlade nehoja a sú vstupnou bránou pre huby a mráz. Jedna rez v nesprávny čas a rododendron je stratený.
- Rez čerstve vysadených alebo presadených rastlín: Nikdy neprovádějte řez u čerstvě vysazovaných rostlin nebo u rododendronů, které jste přesazovali, aby sa predišlo dodatočnému stresu.
- Príliš skoro na jar: Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar (napr. na nové, krehké výhony), mohli by ste ich vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia.
Starostlivosť po reze
Po orezaní krík prihnojte špeciálnym hnojivom na rododendrony s pomalým uvoľňovaním a dôkladne polejte. Následne na korene nastielajte vrstvu polovyzretého kompostu, kôry, štiepok z konárov alebo lístia, v hrúbke 2 až 3 centimetre. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť a chráni plytký koreňový systém.
Všeobecné pestovanie rododendronov
Výber stanovišťa
V prvom rade je potrebné vybrať ideálne miesto, kde sa im bude dariť. Rododendrony pôvodne pochádzajú z horských lesov, kde osídľujú polotienisté miesta. Najlepšie sa im bude dariť v polotienistých miestach, kde sú chránené pred priamym, popoludňajším slnkom, ktoré môže spôsobiť popálenie listov a oslabenie rastliny. Najlepšie v našich podmienkach je tienisté alebo polotienisté stanovište, chránené pred studeným vetrom a vysychaním, ideálne sever, severozápad a severovýchod, vždy na záveternej strane. Pokiaľ sa pestujú vo vhodnom substráte s dostatočným množstvom vody, je možné ich bez problémov pestovať aj na slnečnom stanovisku.
Pôda a substrát
Rododendronom a azalkám najviac vyhovuje kyprá, vlhkejšia humózna pôda s kyslou reakciou (v rozpätí hodnoty pH 4,5 až 5,5). Najlepšie sa rododendronom bude dariť v kyslom a humóznom substráte s pH 4 až 5. Rododendrony potrebujú kyslý, humózny substrát pH 4-5. Ideálna je kyslá rašelina vo vláknitej štruktúre. V ťažkých pôdach neporastú. Drenážny systém je dôležitý a zabráni premokreniu pôdy. V nedávnej minulosti však boli do kultúry zavedené rododendrony Inkarho, vyšľachtené podnože tolerantnejšie k vápniku v pôde, ktorým sa darí aj v pôdach s hodnotou pH vyššou ako 7 (so zásaditou pôdnou reakciou).
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu rododendronov je na jar (marec-máj) a na jeseň (september-október). Môžu sa tiež vsádzať v lete, iba počítajte s výdatnou závlahou, alebo v zime, v čase, keď nemrzne. Rododendrony vysádzame do dostatočne priestrannej jamy, ktorá musí byť najmenej dvakrát väčšia ako koreňový bal dreviny (spravidla 50 × 50 × 60 cm). V priepustných pôdach vykopeme čo najširšiu dieru s hĺbkou 30-40 cm so zubatými okrajmi. V ťažkých, nepriepustných a ílovitých pôdach vykopeme plytšiu a širšiu dieru a sadíme nad pôvodný terén.
Pred výsadbou je dôležité pripraviť samotnú jamu a výsadbový substrát. Dno vykopanej jamy skypríme rýľom a do tejto vrstvy zapracujeme trochu štrku alebo hrubých drevených štiepkov, čo bude slúžiť ako drenáž, lebo hoci rododendrony milujú vlhkosť, trvalé premokrenie koreňového balu neznášajú. Steny jamy jemne zavlažíme a na dno potom nasypeme vrstvu substrátu, ktorý pripravíme tak, že vykopanú zeminu zmiešame s vyzretým kompostom.
Pred výsadbou pripravíme aj samotnú rastlinu ponorením jej koreňového balu v kontajneri do nádoby s vodou, aby sa korene vopred dôkladne prevlhčili. Príliš splstnatený koreňový bal na niekoľkých miestach rozrežeme (najlepšie zhora nadol), aby sa podporila tvorba nových koreňov. Rastlinu zasadíme tak hlboko, ako rastie v kontajneri. Koreňový systém rododendronu potrebuje vzduch, takže nepoužívame fólie a pod. K jednému kríku si musíme pripraviť najmenej 100 l substrátu. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť aspoň 1 m.
Po výsadbe odporúčame rododendrony zamulčovať (piliny, ihličie, kôra ihličnatých stromov). Aby sa zbytočne nevysušovala pôda v okolí rastlín a obmedzil sa rast buriny, zakryjeme ju mulčom. Povrch pôdy v jame upevníme (opatrne udupeme nohou) a nakoniec dôkladne zalejeme mäkkou (najlepšie dažďovou) vodou. Po poliatí sadenica spravidla poklesne, preto pridáme ešte niekoľko lopát substrátu a po obvode jamy vytvarujeme malý val, aby zálievková voda stekala ku koreňom. Vzhľadom k plytkému koreňovému systému rododendronov odstraňujeme burinu ručne.
Rododendrony uprednostňujú voľnú pôdu v záhrade, no dokážete im vytvoriť vhodné podmienky pre prosperitu aj v kvetináči. Vyberte však črepník s dostatočnou veľkosťou, aby sa doň zmestil koreňový bal a aby mal rododendron dostatok priestoru na rast. Dôležitý je aj drenážny systém.
Zálievka
Rododendrony potrebujú pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a horúceho leta. Po výsadbe majú rododendrony rady dosť vody a pôda okolo nich by mala byť stále vlhká. Krátko po výsadbe zalievame často. Pôda by mala byť neustále vlhká. V horúce letné dni zalievame najmenej raz týždenne. Ideálna je zálievka dažďovou vodou. Pri polievaní sa snažte vyhnúť zmáčaniu listov, pretože nadmerná vlhkosť na listoch môže podporiť rozvoj plesní a hubových ochorení. Veľký prísun vody však môže spôsobiť premokrenie a hnilobu koreňov (listy majú hnedozelenú farbu), preto na jeseň dodávame vlahu len počas dlhšieho suchého obdobia. Ak je jeseň suchá, zalejte aj v decembri počas odmäku.
Hnojenie
Hnojiť rododendron môžeme najskôr až štyri týždne po výsadbe. Rastliny by mali byť prihnojené na konci apríla, ale nie skôr ako 3-4 týždňov po výsadbe, hnojivom pre vresoviskové rastliny s prídavkom síranu amónneho. Hnojivá nesmú obsahovať vápnik. Živiny rastliny potrebujú najmä v apríli a potom až zase v júli. Dodatočné hnojenie sa vykonáva v prvej polovici júla. Následné neskoré hnojenie im neprospieva a môže spôsobiť nesprávny vstup rastlín do zimného spánku. Na staršie rastliny je možné použiť aj maštaľný hnoj. Môžete tiež použiť hnojivá s pomalým uvoľňovaním (obdobie uvoľnenia nie viac ako 4 mesiace).
Veľkokveté hybridy rododendronov potrebujú živiny niekoľkokrát do roka - pred kvitnutím (marec), po kvitnutí (jún) a koncom leta (koniec augusta). Nízkym botanickým druhom a opadavým azalkám stačí spravidla iba jarné prihnojenie. Prihnojujeme rohovou múčkou (pomaly pôsobiace hnojivo) alebo špeciálnymi hnojivami pre rododendrony.
Množenie
Množenie rododendronov nie je zložité. Ak chcete úplne novú rastlinku využite bočné výhony. Dajte ich do pôdy, ideálne do pareniska, prípadne ak je vonku teplejšie do fóliovníka. Potrebujú dostatočné množstvo vody počas celej doby zakoreňovania.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Mladé výhonky môžu napadnúť vošky alebo húsenice piadivky, proti nim stačí použiť pesticíd. Horšie je, keď rastlinu napadne nosánik ryhovaný, ktorý vyhrýza listy, niekedy aj púčiky. Najhorším škodcom na rododendrónoch je lalokonosec ryhovaný - dospelí jedinci majú na svedomí ohryzené okraje listov, jeho larvy dospievajúce v zemi okusujú korene, v dôsledku čoho rododendrony vädnú a môžu aj uhynúť. Larvy okusujú korene a rastliny postupne hynú. Ochrana spočíva v postreku parazitickými hlístami rodu Heterorhabditis.
Vošky poškodzujú listy saním štiav z listov. Okrem iného vošky produkujú medovicu, ktorá láka mravce, známe tiež prenášaním plesní. Ploštice poškodzujú rododendrony saním štiav listov, čo vedie až k hnednutiu. Úkryt majú na spodnej strane listov.
Najčastejšími chorobami rododendronov sú:
- Ak trpí rododendron odumieraním vetvičiek, príčinou je hubová infekcia.
- Pozdĺž stredových žiliek listov sa objavujú hnedé škvrny, listy strácajú lesk, šednú a rolujú sa.
- Biely múčny povlak na hornej strane listov značí, že ker napadlo hubové ochorenie múčnatky. Častejšie ním trpia azalky.
- Pri nedostatku železa (chlorózy) blednú a žltnú okraje mladých listov a vrcholky stoniek, pričom žilnatina listov zostáva zelená. Pri veľkom nedostatku potom žltnú celé listy a následne usychajú. Stáva sa to obvykle v suchých pôdach, čo majú vysoké pH.
Pre ochranu sa používa postrek vhodným širokospektrálnym fungicídom (napr. Dithane).
Zazimovanie
Rododendrony vedia zimu prežiť bez ujmy, len im to nesmieme sťažiť. Mrazy týmto rastlinám vôbec neprospievajú. Väčšinou ich zničí nie mráz, ale neskorý rez, dusíkaté hnojenie a úplné presušenie pôdy. S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu. Po výsadbe odporúčame rododendrony zamulčovať. V prípade mladých rastlín, najmä vysadených na slnku a vetre, je dobré použiť cez zimu ochranu proti slnku a vetru. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom.
Pred snehom chránime ker tak, že vnútornú časť kríka vyplníme lístím a horné vetvy kríka omotáme hustou tkaninou alebo pletivom. Ak u vás hrozí v zime väčšie množstvo snežných zrážok, zviažte rastliny konármi k sebe, aby ste ich ochránili pred polámaním. Najneskôr v marci snehovú ochranu odstránime, aby mali nové púčiky dostatok svetla a vzduchu. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpa nad nulu, opatrne rastliny zalejte.
tags: #kedy #strihat #rododendrony