Úvod do pestovania zeleru
Zeler je obľúbenou aromatickou koreňovou zeleninou, ktorá neodmysliteľne patrí do slovenskej kuchyne. Jeho pestovanie na vlastných záhonoch prináša nielen radosť z úrody, ale aj intenzívnejšiu vôňu a chuť v porovnaní s kupovaným zelerom.
Zeler voňavý (Apium graveolens) je dvojročná rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. V Európe sa jeho pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum), pestovaný pre svoje podzemné korene - buľvy.
Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Okrem výraznej chuti, ktorú zeler dodáva jedlám, obsahuje látky s mnohými pozitívnymi dopadmi na naše zdravie. Má močopudné, detoxikačné a protizápalové účinky. Napomáha k celkovej detoxikácii tela a chudnutiu, funguje tiež ako liek aj prevencia proti častým zápcham. Vďaka svojim detoxikačným účinkom podporuje zdravé fungovanie obličiek a zabraňuje tvorbe obličkových kameňov. Zeler je možné konzumovať v surovom stave aj v podobe šťavy či džúsu, na zníženie krvného tlaku či hladiny cholesterolu.
Typy zeleru a ich pestovanie
Rozlišujeme:
- Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum): Pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, ktoré sú dôležitou poľnohospodárskou plodinou. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté.
- Zeler stopkový (Apium graveolens var. dulce): Pestuje sa pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré sa konzumujú čerstvé, napríklad v šalátoch alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté.
- Zeler listový (Apium graveolens var. secalinum): Čerstvé listy sa používajú najmä na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sa suší a pridáva do koreniacich zmesí. Koreňová buľva je v tomto prípade veľmi malá, má veľa bočných korienkov a viac rastových vrcholov. Vňať je bohatá, jemná, tvoria ju stopkaté listy, dlhé až 60 cm.
Príprava na pestovanie a výsev
Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to z viacerých dôvodov. Pri pestovaní z priamej sejby ostáva rastlina na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužinatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme.
Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Výsev zeleru do skleníka a interiéru
Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka či pareniska. Ideálna teplota pre výsev zeleru v interiéri sa pohybuje medzi 18 a 21 stupňami Celzia.
Termín výsevu:
- Zeler buľvový: do skleníka, fóliovníka od januára do februára.
- Zeler listový: do skleníka, fóliovníka od februára do marca.
- Zeler stopkový: do pareniska od februára do marca.
Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril. Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C.
Čas klíčenia semien zeleru je pomerne dlhý, zvyčajne 18 až 30 dní, pri teplote prostredia 18 - 22 °C.
Starostlivosť o priesady zeleru
Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, môžeme ich rozsadit. Existujú dva prístupy k rozsádzaniu:
- Rozsadenie po klíčnych lístkoch: Rastlinky rozsadíme na vzdialenosť 3 × 3 cm. Táto práca je náročná, ale pri menšom počte rastliniek zvládnuteľná.
- Rozsadenie po vytvorení pravých listov: Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie a lepšie vyvinuté. Vtedy môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničiek alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.
Pri každom rozsádzaní sa odporúča skrátiť korienky aj vňať.
Príprava pôdy a výsadba na záhon
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme už na jeseň rýľovaním. Na 1 m² pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti.
Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Potom záhon prihrnoíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.
Kedy vysádzať priesady zeleru
Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia.
Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.
Spon vysádzania pre zeler buľvový je zvyčajne 30 x 40 cm, pre zeler stopkový sa odporúča 40 × 30 cm. Pri intenzívnom pestovaní, kedy sú vzdialenosti medzi rastlinami zmenšené o polovicu, môžeme v druhej polovici júla až v auguste, keď sa začnú tvoriť buľvičky, každú druhú vytrhnúť a použiť ako polievkovú zeleninu.
Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
Starostlivosť o zeler počas vegetácie
Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu.
Zálievka a hnojenie
Zeler je pomerne dosť náročný na zálievku i na živiny. Koreňová zelenina potrebuje najmä v júli a auguste veľa piť. Pôdu preto udržujte vlhkú, nedopustite ale premokrenie - na záhonoch sa nesmú tvoriť kaluže. Zeler má rád vodu, najlepšie je sadiť ho do prostredia, kde je podzemná voda v hĺbke 60 cm pod povrchom zeme. Výdatne ho zalievame počas celého vegetačného obdobia až do zberu.
Počas vegetácie je potrebné zeler prihnojovať dusíkom alebo aj viaczložkovým hnojivom - v záhradníctve kúpite hnojivo priamo určené na koreňovú zeleninu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
Ak zeler nemá dostatok živín, je náchylnejší k chorobám. Nedostatok draslíka spôsobuje žltnutie a zasychanie listov, nedostatok bóru sa prejavuje hnilobou.
Okopávanie a odstraňovanie listov
Počas leta zeler raz alebo dvakrát okopte. Okolo rastliny odhrabte trošku zeminy, aby ste vytvorili priehlbiny alebo akési misky. Záhon zbavte buriny. Počas okopávania zeleru z neho opatrne otrhajte staršie listy, najmä tie, ktoré rastú po okraji. Buľva sa čoskoro zahojí a znova obrastie. Platí však, že všetko s mierou. Na rastline musí zostať dostatok plochy na listy, aby mohla rásť a prosperovať. Preto vždy zachovajte stredové listy. Otrhané listy nevyhadzujte na kompost, zužitkujete ich ešte v kuchyni.
Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pri pestovaní zeleru sa môžeme stretnúť s nasledujúcimi chorobami:
- Septorióza (hnedá škvrnitosť listov): Zeler má rád mierny južný svah, pretože často trpí septoriózou. V tomto období je preto dôležité rastlinu ochraňovať jednopercentnou medenato vápenatou zmesou ako napríklad Kuprikol 50.
- Žltačka zeleru.
- Srdiečková hniloba.
Pokiaľ objavíte škvrny, pomôže už len špeciálny postrek, ktorý kúpite v záhradníctve.
Na záhony, kde rástli napadnuté zelery, by mali prísť ďalšie sadenice zeleru najskôr po štyroch rokoch.
Zber a skladovanie zeleru
Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu.
Zber zeleru buľvového
Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy by mali mať priemer približne 12 - 15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm.
Zeleru októbrové a novembrové mrazíky vôbec neuškodia, práve naopak, buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia.
Zber zeleru stopkového
Najvhodnejším obdobím na zber zeleru stopkového je koniec augusta až polovica novembra.
Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.
Využitie zeleru v kuchyni
Zeler má silné aromatické silice a éterické oleje, ktoré významne chránia náš organizmus. Okrem tradičného využitia v polievkach či ako súčasť zeleninových zmesí, je možné zeler spracovať aj inak.
Zelerový džús
Keď zeler za surového stavu rozmixujeme s ďalším ovocím a zeleninou, získame úžasný nápoj, ktorý skvele chutí. Pripravíme si všetky suroviny, zeler - ktorý tvorí základ zelerového džúsu - a ostatné ovocie a zeleninu. Všetko dôkladne umyjeme a očistíme, zeler obrežeme, najlepšie škrabkou. Umytý zeler krájame na pracovnej doske na kocky. Očistíme a nakrájame ostatnú zeleninu a ovocie. Jablká, broskyne, mrkvy, mandarínky, citrón, zázvor, banán - množstvo si môžeme upraviť podľa našich možností. Ovocie môžeme nahradiť iným, podľa našej chuti. Všetky nakrájané a pripravené ingrediencie dáme do odšťavovača, kde získame kvalitný a hotový zelerový džús. Vodu pridávame v prípade, že nechceme zelerový džús hustý a bude nám vyhovovať redší.
Ďalšie využitie
Stopkový zeler sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Listový zeler sa používa na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sa suší a pridáva do koreniacich zmesí. Drobné buľvičky s koreňmi z listového zeleru môžeme neskôr počas zimy použiť na rýchlenie doma na okne či v parenisku, skleníku.
Pestovanie zeleru v skleníku
V našich podmienkach nám môže skleník zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Pestovanie v skleníku je ideálna možnosť, ako si vďaka pomerne jednoduchej starostlivosti dopriať množstvo úrody.
Príprava skleníka a pôdy
Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť skleník na jar. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra. Vyzretý kompost, prípadne vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujte skleník a opravte prípadné poškodenia. Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu.
Čo pestovať v skleníku
V skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. Z toho vyplýva, že pestovať v skleníku je najlepšie na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie.
V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu.
Kedy sadiť do skleníka a ako vysádzať
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Ide o najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť reďkovku, či mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny vám odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím.
Výsadba závisí od druhu vysádzanej zeleniny. Každý druh vysádzame do riadkov podľa veľkosti, do ktorej vyrastú. Musíme myslieť na to, že ku každej rastline sa potrebujete dostať pri zbere tak, aby sme nepoškodili ani ju, ani rastliny okolo.
Postavte si svoj vlastný záhradný polykarbonátový skleník
Záver
Pestovanie zeleru vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť, no odmena v podobe zdravej a chutnej úrody rozhodne stojí za to. Dodržiavaním správnych postupov pri výseve, výsadbe a starostlivosti môžete dosiahnuť vynikajúce výsledky.