Pór (Allium porrum) je obľúbená a všestranná zelenina, ktorá si v kuchyniach po celom svete získala svoje miesto vďaka jemnej chuti, pripomínajúcej cibuľu, no s výrazne delikátnejším nádychom. Je podstatne tučnejší ako cibuľa, má šírku dva až sedem centimetrov a je približne dvakrát vyšší. Pór sa s obľubou používa v polievkach, omáčkach, šalátoch a mnohých ďalších jedlách.
Hoci sa pór pestuje menej ako cibuľa, jeho kultivácia nie je zložitá a pri dodržiavaní správnych postupov možno získať bohatú úrodu. Pór je trváca rastlina, no v záhradách sa pestuje zvyčajne ako jednoročná alebo dvojročná. Jeho pôvod siaha do východného Stredomoria a Blízkeho východu. Odkazy na pór sa objavujú už v prvej kuchárskej knihe na svete „Apicius de re Coquinaria“ zo štvrtého až piateho storočia v Ríme. Predpokladá sa, že do Európy a na Britské ostrovy ho rozšírili Rimania.
Druhy póru
Existujú rôzne druhy póru, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a odolnosťou voči mrazu. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na letné a zimné odrody.
- Letný pór - Tento druh póru sa pestuje počas teplých mesiacov. Má rýchly vývoj, viac listov a dlhšie a tenšie stonky s dlhšou vybielenou časťou. Príkladom letných odrôd sú 'Goliath' alebo 'Carentan', ktoré majú kratšie vegetačné obdobie, no ich tkanivá sú mäkké a mráz ich rýchlo poškodí. Neznášajú premrznutie pôdy a už pri teplotách okolo -5 °C dochádza k odumieraniu listov.
- Zimný pór - Zimný pór má dlhší vývoj, kratšiu, zato však hrubšiu a pevnejšiu stonku, ktorá dokáže odolať mrazom. Je húževnatejší a ideálny pre zimný zber. Medzi klasické mrazuvzdorné odrody patrí 'Elefant', 'Blauwgroene Winter' - staršia holandská odroda s modrozelenými listami, 'Husky F1' - moderná hybridná odroda s rovnomerným rastom, 'Odrín F1' so silným koreňovým systémom a 'Golem' - poloskorá odroda vhodná pre neskorý letný a jesenný zber, ktorá v miernejších zimách dokáže prezimovať na hriadke.
- Medzisezónny pór - Tento druh sa pestuje medzi letom a zimou a kombinuje vlastnosti oboch.
Na trhu je dostupných mnoho odrôd póru, ktoré sa líšia najmä konečnou veľkosťou, odolnosťou voči chorobám a časom siatia/zberu.
Pestovanie póru
Pór je chutná zelenina, ktorá sa ľahko pestuje, no vyžaduje si čas a pozornosť. Dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť najlepšie výsledky.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Pór nie je na klimatické podmienky veľmi náročný a darí sa mu všade, aj vo vyšších polohách. Je odolný proti mrazu a pomerne dobre znáša aj polotieň. Preferuje bohatú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Najlepšie mu vyhovujú živné, hlboké, humózne pôdy. Dobre rastie aj v ťažších pôdach.
Pór je náročný na živiny, preto je dôležité ho pravidelne prihnojovať. Príprava pôdy musí byť dôkladná a hlbšia ako pre cibuľu. Na jeseň pozemok hlboko zryľujeme a zapracujeme do pôdy dobre zrelý kompost alebo organické hnojivo. Rastlina korení v hĺbke od 30 do 80 cm.
Výsev a výsadba
Pór sa môže vysievať už skoro na jar, zvyčajne v marci alebo apríli. Semená sa môžu siať priamo do záhona alebo sa môžu predpestovať sadenice v interiéri, v parenisku alebo vo fóliovníku. Výsev v interiéri poskytuje výhodu, pretože rastliny budú pripravené na presadenie, keď sa vonkajšie teploty ustália. Pre predpestovanie priesad zasejte semienka do misiek alebo malých kvetináčov naplnených ľahkou, vzdušnou pôdou. Pôdu udržujte vlhkú, ale nie premočenú.
Sadenice letného póru sa vysádzajú na jar, zvyčajne od marca do mája. Zimné odrody sa vysievajú na jar a začiatkom leta (od marca do polovice júna) a priesady sa presádzajú na záhon zvyčajne v máji až júni po pominutí neskorých jarných mrazov. Rastliny by mali byť hrubé približne ako ceruzka.
Pri sadení póru je dôležité, aby sa sadenice vysadili do dostatočnej hĺbky. Čím hlbšie zasadíte sadenicu, tým dlhšia a bielejšia časť stonky sa vytvorí. Pri predpestovaní priesad skrátime vňať aj korene a vysádzame ich najlepšie do rýh hlbokých asi 10 cm, v spone 10x20 cm. Pre prezimovanie je lepšie sadiť hlbšie, do rýh hlbokých 15-20 cm s rozostupmi približne 10-15 cm v rade a 25-30 cm medzi riadkami. Rastliny sadíme vo vzdialenosti približne 10 cm od seba v riadkoch vzájomne vzdialených 35 cm. Naplňte jamky vodou, ale nezasypávajte otvory zeminou, zeminou sa jamky zaplnia, až keď pór vyrastie.
Starostlivosť počas rastu
Pór si vyžaduje minimálne osem hodín jasného slnečného svetla denne.
Závlaha
Pór je rastlina, ktorá vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, hlavne počas suchších období. Zabezpečenie optimálnej vlhkosti je dôležité najmä v horúcich letných mesiacoch, pretože pór nemá rád sucho. Sadenice a mladé rastliny pravidelne zalievajte, kým sa dobre neusadia. Potom ich stačí zalievať iba počas suchého počasia každých pár týždňov až do ďalšieho dažďa.
Hnojenie
Pridávanie hnojív bohatých na dusík je dôležité pre rýchly a zdravý rast. Odporúča sa prihnojovať pór každé 2-3 týždne počas vegetačnej sezóny. Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať dobre zrelý kompost alebo organické hnojivo.
Prihŕňanie (blanšírovanie)
Ako pór rastie, je dobré ho postupne obsypávať zeminou alebo kompostom. Tento proces, známy ako „blanšírovanie“, podporuje tvorbu dlhších bielych stoniek, ktoré sú v kuchyni najžiadanejšie, pretože sú jemné a menej vláknité ako zelená časť. Prihŕňanie je osvedčená technika, ktorú používajú skúsení záhradkári. Spočiva v tom, že k rastlinám pravidelne prihrniete vrstvu zeme - podobne ako pri pestovaní zemiakov. V priebehu októbra sa oplatí pór ešte raz dôkladne prihrnúť. Docielite nielen predĺženú vybielenú časť, ale zároveň navrstvením pôdy uchránite spodnú časť rastliny pred mrazom. Mali by ste to však urobiť, keď je pôda mierne suchá, lebo vlhká zem koreňom póru neurobí dobre.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pór môže byť napadnutý rôznymi škodcami, medzi ktorými sú najčastejší pórový míner a larvy cibuľovej muchy. Pórový míner (drobné mušky, zvyčajne žlté, tmavosivé alebo čierne) kladie vajíčka do listu a larvy sa živia vnútrom listu, zanechávajúc tenké, biele, kľukaté stopy na listoch. Drobné biele larvy šedej muchy vychádzajú z vajíčok nakladených na pórové listy alebo do pôdy a potom sa zavŕtajú do rastliny. Pór môže byť sužovaný aj množstvom druhov húb, pričom všetky môžu byť ošetrené komerčným fungicídom.
Je vhodné pravidelne monitorovať stav rastlín a včas zasiahnuť, ak si všimnete poškodenie. Ak zistíte prítomnosť škodcov, môžete použiť prírodné prostriedky, ako sú neemový olej alebo mydlový roztok.
Pletie a kyprenie
Pór vyžaduje vzdušnú pôdu bez burín. Medzi riadkami sa ešte objavujú posledné buriny, ktoré je nutné vyplieť. Ak je pôda po dažďoch utlačená, je žiadúce ju mierne prekypríť, vždy však s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu koreňov.
Zber póru
Pór môžete zbierať podľa potreby, keď stonky dosiahnu požadovanú veľkosť. Zvyčajne trvá 4-6 mesiacov, kým je pór pripravený na zber, v závislosti od druhu a podmienok pestovania. Na rozdiel od cibule a šalotky, vrcholky póru neodumierajú, keď rastlina dozrieva, takže sa na tento znak nemôžete spoliehať.
Väčšinou sa pór zberá od jesene až do zimy. V októbri sa pór dostáva do obdobia, keď je v záhrade najcennejší, rastliny majú pevné listy a biela časť je dostatočne dlhá, preto sa začína zber. Skoršie odrody sa vyťahujú postupne, podľa potreby. Keď sa dni začnú predlžovať a teploty stúpnu nad 10 °C, pór reaguje tým, že začne vybiehať do kvetu. To je signál, že jeho čas v zemi sa skončil.
Pór sa podryje rýľovacími vidlami, aby sa nepoškodil, a z pôdy sa vyberá opatrne, pretože je náchylný na zlomenie. Namiesto rýľa používajte rýľovacie vidly, ktoré pôdu nadvihnú a uvoľnia rastlinu bez poškodenia koreňa či bielej časti. Najvhodnejší čas je počas mierneho odmäku, keď teplota stúpne nad nulu. Vtedy pôda povolí a pór sa dá ľahko vytiahnuť.
Skladovanie póru
Pór zvládne aj mrazy a v pôde vydrží dlhšie čerstvý. Nie je nutné zberať všetko naraz, rastlina dobre odoláva aj chladnejším nociam. Pór môžete skladovať v chladničke až dva týždne, alebo ho môžete blanšírovať a mraziť.
Prezimovanie póru na záhone
Pór je pomerne odolný voči mrazu a v miernych zimách môže prežiť v záhone bez väčšej starostlivosti. Ak mu doprajeme dobré podmienky, zvládne teploty aj do -15 °C, pričom odroda 'Elefant' dokáže odolať teplotám až do -18 °C. Na prezimovanie póru je základom úspechu správne načasovanie výsevu a výsadby. Pór na prezimovanie sejeme najčastejšie v marci až apríli, pričom priesady vysádzame do záhona v júni alebo júli. Takto sa rastliny stihnú dobre zakoreniť a do jesene zosilnieť.
Aj keď je pór mrazuvzdorný, extrémne teploty či holomrazy bez snehu môžu poškodiť jeho korene. Mulčovanie je najjednoduchší spôsob, ako pór ochrániť pred prechladnutím. Vrstva mulču by mala byť hrubá aspoň 10-15 cm. Ak bývame v oblasti s miernejšou zimou, postačí aj menej, no v horách či na veterných miestach je lepšie pridať viac. V obzvlášť chladných oblastiach sa oplatí pór prikryť ešte bielou netkanou textíliou alebo vrstvou čečiny. Takáto ochrana zabezpečí, že teplo a vlhkosť zostanú pri rastline. Textília prepúšťa svetlo aj dážď, takže rastliny môžu na jar ďalej rásť bez odkrytia.
Skladovanie v interiéri
Nie každý má možnosť nechať pór na záhone počas celej zimy. Na krátkodobé skladovanie (do jedného týždňa) vložte stonky do vzduchotesného plastového vrecka a umiestnite do chladničky. Pre dlhšie skladovanie ho umiestnite do debničky s vlhkým pieskom, pilinami, rašelinou alebo vermikulitom, uložením zvisle. Pór vydrží najdlhšie pri teplote 0-1 °C a vlhkosti okolo 90-95 %. Pri vyššej teplote začne rásť, pri nižšej premrzne.
Mrazenie póru
Pór môžete aj zamraziť. Dôkladne ho umyte, nakrájajte a blanšírujte jednu minútu vo vriacej vode. Blanšírovanie pomáha zelenine zachovať si farbu a živiny a ničí enzýmy, ktoré môžu spôsobiť kazenie. Blanšírované plátky sceďte, osušte a vložte do plastových mraziacich vreciek so zipsom na uskladnenie.
Chyby pri prezimovaní póru
Aj pri tejto nenáročnej zelenine sa môžeme dopustiť chýb, ktoré zmárnia celú snahu. Aj keď chceme pór chrániť pred mrazom, príliš hrubá vrstva mulču môže narobiť viac škody ako úžitku. Pod ňou sa drží vlhkosť a nedostatok vzduchu, čo vytvára ideálne podmienky pre plesne. Pod vrstvou mulču sa často ukrývajú hryzce, slimáky alebo larvy mínerky pórovej. Práve posledná menovaná je pre pór mimoriadne nebezpečná. Larvy mínerky dokážu rastlinu doslova vyžrať zvnútra, čo vedie k jej zahnívaniu.
Výživová hodnota a využitie
Pór je výdatným zdrojom vitamínov A a C, ako aj vitamínu PP, draslíka, vápnika a železa. Okrem toho obsahuje najmä silice, ktoré priaznivo ovplyvňujú tvorbu žalúdočných štiav a trávenie. Pred pridaním póru do receptu ho dôkladne očistite. Hľadajte nečistoty medzi vrstvami bielych plášťov a uistite sa, že ste ich všetky odstránili. Možno budete musieť pór pozdĺžne nakrájať a pred dôkladným opláchnutím ho krátko namočiť do studenej vody. Pri varení s pórom sa zvyčajne používa iba biela a svetlozelená časť. Okrem použitia póru v šalátoch je veľmi obľúbené aj jeho použitie v polievkach.
Pór je jednou z mála zelenín, ktoré nám dokážu prinášať radosť aj uprostred zimy. Nie je náročný, no odmení sa za každý kúsok starostlivosti. Nezabúdajme, že prezimovaný pór je nielen chutný, ale aj výživný.