Kedy zbierať špenát

Špenát patrí medzi tie druhy zeleniny, ktoré si môžete hravo vypestovať aj doma a ktoré sú dôležitou súčasťou modernej zdravej kuchyne. Hoci patrí k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Naopak, je to všestranný kuchynský hrdina s minimálnym obsahom kalórií, zato s veľkým obsahom živín. Listová zelenina ako špenát bleskovým tempom narastie do požadovanej zberovej veľkosti, najmä ak má dostatok vody, čo prospelo hlavne listovej zelenine.

Prečo pestovať a jesť špenát?

O špenáte všetci vieme, že je zdravý, i keď to nie je len kvôli obsahu železa. Čerstvé špenátové listy obsahujú množstvo vitamínu K, C, vápnika, zinku a magnézia. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, E, a tiež minerálne látky železo, horčík, draslík, jód a mangán. Cenné sú aj jeho antioxidanty, karotenoidy a flavonoidy. Podporuje nielen vnútorné zdravie, ale zlepšuje aj vlasy a pokožku. Je vhodný pre diabetikov i pre ľudí, ktorí majú málo vápnika. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná rastlina, ktorá najskôr vytvára ružicu sýtozelených listov, ktoré môžu byť oválne, elipsovité či trojuholníkovité. Neskôr z nej vyrastie asi pol metra vysoká kvetná stonka. Kvety sú nenápadné, žltozelené, usporiadané v klbôčkach. Korene sú rozkonárené, umiestnené plytko pod povrchom pôdy, na čo treba pamätať pri kyprení pôdy. Pravdepodobne vznikol z divého druhu, ktorý rastie od Kaukazu až po Afganistan a v Európe bol bežnou zeleninou od 16. storočia.

Pestovanie špenátu: Od semienka po rastlinu

Ak sa rozhodnete vypestovať vlastný špenát, nachystajte si najskôr menší kvetináč na sadeničky alebo priamo záhon. Tu sú základné kroky a tipy na pestovanie.

Kedy sadiť a aké sú optimálne podmienky

• Jarný výsev: Sadenie špenátu začnite skoro na jar (marec), hneď ako odíde zima. Býva to už koncom februára, najneskôr do polovice apríla. Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla.
• Letný výsev: Pri letnom vysievaní je nevyhnutné zalievanie.
• Jesenný výsev: Špenát môžete zasadiť aj v jeseni. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Na jesenný zber sa vysieva od augusta až do začiatku septembra.
• Zimný výsev: Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.

Špenát obľubuje chladné mesiace. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Rastliny špenátu, ktoré už majú klíčne listy, by mali bez problémov vydržať aj teploty okolo -7 stupňov Celzia. Pri nepriaznivom jarnom počasí vydržia vo vlhkej a studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Pri pestovaní si dajte pozor na teplotnú hranicu, ktorá by nemala presiahnuť 25 stupňov. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie a zároveň začne rásť do kvetu.

Voľba miesta a pôdy

• Slnko a tieň: Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Táto plodina obľubuje skôr polotieň.
• Pôda: Špenát má rád dobre priepustnú pôdu, hlinito-piesočnú s pH 6,5 až 7. Nevhodná je kyslá pôda. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami.
• Hnojenie: Nie je až tak náročný na živiny v pôde, úplne stačí, ak ho zasadíte na miesto, ktoré bolo hnojené rok predtým, než ste špenát vysiali. Akumuluje totiž dusičnany v listoch, preto ho neprihnojujte! Na jar môžete pôdu prihnojiť kompostom a zapracovať hrabľami. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.

Výsev

Semienka špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody, čo podporí klíčenie. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte. Netreba sa trápiť s jeho predpestovaním, semienka sa vysievajú priamo. Môžete ich vysádzať aj vo vlastnom parenisku, fóliovníku či sadbovači.

• Hĺbka výsevu: Semienka zasejte do vlhkej pôdy do hĺbky približne 2 - 3 cm (iné zdroje uvádzajú 3-4 cm, špenát sa pestuje z priamej sejby do hĺbky cca 4 cm).
• Rozostupy: Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm (iné zdroje uvádzajú 20 až 30 cm). Sejte v 1,5 - 3 cm vzdialenosti v riadku (iné zdroje uvádzajú 15-25 cm v riadku). Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto.
• Klíčenie: Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania.
• Pomôcky: Pre správny a rýchlejší rast semien je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik, ktorý obsahuje dusíkaté hnojivo. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka. Jarné výsevy môžete zakryť netkanou textíliou na lepšie udržanie vlhkosti.

Starostlivosť

• Zálievka: Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. Dôležitá je aj zálievka, korene sú plytko, takže nedokážu získavať vodu z hĺbky. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú, inak to vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Zalievajte od koreňov, polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Porast udržujte bez burín a v závislosti od počasia zavlažujte.
• Jednotenie: Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Ručné jednotenie nie je potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín.

Pestovanie v kvetináčoch a na balkóne

Pestovanie špenátu v kvetináčoch so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči. Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Používajte záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost. Ak máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto.

Odrody špenátu

Vo všeobecnosti rozlišujeme zimné a letné odrody špenátu. Niektoré špecifické odrody zahŕňajú:

• Špenát siaty Matador: Vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský: Má tmavozelené, mäsité a krehké lístky, ktoré môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli. Zberáme ho odrezávaním koncov výhonkov so 4-5 listami.

Choroby a škodcovia špenátu

Najzávažnejším ochorením špenátu je pleseň špenátová. Prejavuje sa tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné. Chorobe sa môžete vyhnúť výberom kvalitného osiva, dodržiavaním osevného postupu a pestovaním odolných odrôd. Patrí k nim napríklad ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’.

Zber špenátu: Kľúč k čerstvosti a chuti

Špenát siaty začíname zberať, keď má rastlina 5 až 6 listov. Listy špenátu je možné zberať od skorého leta až do neskorej jesene. Jarný zber sa začína v apríli, jesenný v septembri.

Kedy zbierať špenát

• Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru.
• Každý zeleninár vie, že špenát je možné zberať od júla až do neskorej jesene.
• Ak sme zasiali špenát v auguste, zberať ho môžeme v septembri, v októbri, dokonca ešte aj v novembri.
• Zber sa začína koncom septembra, odrody s dlhšou vegetáciou sa môžu zberať až do príchodu prvých mrazov.
• Zberať ho môžeme až kým nezačne vybiehať do kvetu. Ak by ste ho zasiali neskôr na jar, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Keď špenát vybehne do kvetu, listy horknú a nie sú chutné.

Spôsob zberu

• Listy zberajte postupne, keď majú rastliny 5 až 6 pravých listov.
• Vytrhnite rastlinu aj s koreňom alebo odrežte celú ružicu ešte pred kvitnutím.
• Listy odrezávajte nožom, netrhajte ich, aby ste nepoškodili rastlinu a zabezpečili ďalší rast.
• Po zbere porast nechajte na hriadke. Spoľahlivo prezimuje a skoro na jar vytvorí novú ružicu listov.

Rozdiely medzi baby a zrelým špenátom

• Baby špenát alebo mladý špenát: Treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky.
• Zrelý špenát: Zbiera sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Väčšie listy majú výraznejšiu chuť a ich stopky sú s pribúdajúcim vekom vláknitejšie. Vďaka tomu sa lepšie hodia na varenie ako na surové spracovanie. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Skladovanie a spracovanie špenátu

Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Rovnako ako v prípade mangoldu, pozberané listy rýchlo zvädnú alebo sa zaparia, takže by sme ich mali čo najskôr skonzumovať. Veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujte.

Čerstvý špenát

• Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť.
• Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke.
• V čerstvom stave zabalený v papieri v chladničke vydrží 3 až 5 dní (kupovaný v perforovanom vrecúšku aj týždeň).
• Pred použitím ho príliš dlho neoplachujte, pretože tým stráca živiny.

Mrazenie špenátu

Listy špenátu najlepšie uchováte mrazené. Môžete ich zamraziť celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky alebo veľmi jemne rozmixované. Pred mrazením listy na chvíľu zalejte horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočte, aby sa sparili a zmäkli (tzv. blanšírovanie). Mladé listy bez stopiek si môžete zamraziť tak, že ich krátko sparíte vo vriacej vode a následne schladíte v studenej. Po odkvapkaní ich naplňte do krabičky, nie však úplne po vrch. Rozmixovaný špenát môžete naliať do malých silikónových formičiek.

Spracovanie pred varením

Ak chcete spracovať špenát do jedla, musíte si jeho prípravu správne rozvrhnúť. Treba mať všetko už pripravené a na záver vám len zostane dorobiť ten špenát - či už to je na panvici, alebo ho budete blanšírovať, sparovať, pretože tá príprava je veľmi krátka. Navyše stráca veľmi na objeme, takže aj na to musíte myslieť. Tvrdšie a hrubšie stopky listov sú síce drevnatejšie, ale dajú sa tiež pripraviť.

Špenát v kuchyni: Nápady a tipy

Zo špenátu sa dajú pripraviť prívarky, polievky, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, k mäsu, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov. Listy sa konzumujú čerstvé alebo tepelne upravené.

• Šaláty: Ideálny je do sviežich šalátov.
• Polievky: Špenátová polievka.
• Placky: Placky z dusených špenátových listov a syra.
• Smoothie: Špenát je perfektný základ smoothie - zmiešajte špenátové listy, banán a trochu vody.
• Palacinky: Ak máte radi palacinky na slano, vyskúšajte ich plnené zmesou špenát, syr niva a šunka.
• Príloha: Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu.
• Omáčky: Do omáčky na cestoviny.
• Náplne: Ako náplň do slaných koláčov.

Mladé špenátové listy majú tendenciu mať jemnejšiu chuť a textúru. Na druhú stranu, ak listy necháte dozrieť, získate z každej rastliny väčšiu úrodu. Väčšie listy majú výraznejšiu chuť a ich stopky sú s pribúdajúcim vekom vláknitejšie. Vďaka tomu sa lepšie hodia na varenie ako na surové spracovanie.

Nákup špenátu: Ako vybrať ten najlepší?

Špenát je k dispozícii v obchodoch po celý rok, ale jeho hlavná sezóna je hlavne na jar. Vtedy je naozaj čerstvý a plný výživných látok. Ak si ho neviete, či nechcete vypestovať - poradíme, ako ho kupovať a vyberať ten najlepší špenát.

• Vzhľad: Čerstvý, chutný špenát musí byť žiarivo zelený. Nuž, asi si ho veľmi neohmatáte, keďže častejšie býva zabalený, takže nám ostávajú len oči. Vyberte len zdravé, sviežo zelené mladé listy.
• Riziká: Myslite vždy na to, že kupovaný špenát mohol byť hnojený priemyselnými hnojivami, takže môže obsahovať vysoké množstvá dusitanu sodného. A ten ako vieme, v kombináciami s aminokyselinami vytvára veľmi nebezpečné rakovinotvorné látky.
• Typy: Určite nekupujte špenát v mrazených kockách, pokiaľ nemusíte, a už vôbec nie špenátový pretlak.

tags: #kedy #zbierat #spenat