Kel je výživná a odolná zelenina, ktorá si vďaka svojim zdravotným benefitom a všestrannému využitiu v kuchyni získava čoraz väčšiu popularitu. Táto zelenina navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime.
Výživová hodnota a benefity kelu
Kel je skutočným pokladom medzi zeleninou, plný živín a vlákniny. Zaraďuje sa medzi superpotraviny a ponúka množstvo zdravotných benefitov. Obsahuje vysoké množstvo vitamínov C, B a E, karotén, kyselinu listovú, minerály ako vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Vitamín C podporuje imunitný systém a pomáha v boji proti únave. Kel má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu.
Botanické a botanické vlastnosti kelu
Kel (Brassica oleracea) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kam patria aj reďkovka či žerucha. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jej listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená.
Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov, ktoré sa líšia tvarom a farbou listov:
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Pestuje sa ako hlúbová zelenina s typickými veľkými bublinkovými listami, zvinutými do ružice. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
- Ružičkový kel (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami. Existujú aj varianty ako kel kel kučeravý.
- Okrasný kel (Brassica oleracea var. acephala): Ľudovo nazývaný aj okrasná kapusta, je hitom posledných rokov. Jeho hlavnou hodnotou nie sú plody ani listy určené na konzumáciu, ale výrazný vzhľad.
Z botanického hľadiska sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.
Podmienky pre pestovanie kelu
Stanovište
Kel obľubuje slnečné stanovištia, no dokáže rásť aj v polotieni. Ak ho pestujete v polotieni, môže to predĺžiť obdobie zberu, pretože rastliny nebudú tak rýchlo vyčerpané. Okrasný kel sa najlepšie uplatní na slnečných až mierne polotienistých stanovištiach. Na dostatočne osvetlených miestach si vytvára pevné listy a výrazné sfarbenie. Príliš tienisté stanovištia môžu viesť k slabšiemu vyfarbeniu vnútorných listov a menej kompaktnému rastu.
Pôda
Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Ideálna je hlinitá pôda, ktorá zadržiava vlahu, ale zároveň nezostáva premočená. Pôda by mala byť dobre priepustná, aby nedochádzalo k dlhodobému premokreniu koreňov. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Pred výsadbou do pôdy zapracuj organické látky, ako kompost alebo organické hnojivo, aby si zlepšil štruktúru pôdy a dodal jej potrebné živiny. Ideálny pH rozsah by mal byť medzi 6,0 až 7,5.
Výživa
Kel je rastlina, ktorá potrebuje dostatok dusíka, aby mohla rásť silné a veľké listy. Pred výsadbou zapracuj do pôdy organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost, a počas vegetačnej sezóny pravidelne prihnojuj. Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom - jeho prebytok vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív, ako napríklad vermikompost alebo hmyzí trus.
Výsev a predpestovanie
Čas výsevu
Kel môžete vysievať priamo do záhrady, keď pominie riziko mrazov a pôda sa zohreje aspoň na 10 °C. Alternatívne, môžete s výsevom začať v interiéri už 6-8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi. V skleníku je možné skoré odrody kelu siať už vo februári. Termín sejby pre skoré a vysoké odrody kučeravého kelu je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Kel môžete vysádzať na jar, približne 6-8 týždňov pred posledným mrazom, alebo na jeseň, aby ste mali úrodu v zime.
Výsev do záhona
Ak vysievate semená priamo do záhrady, vysievajte ich do hĺbky asi 1 cm a do riadkov vzdialených 30-45 cm od seba. Pri priamej sejbe kelu kučeravého volíme riadky vzdialené 50 - 80 cm, podľa vzrastu odrody. Pre neskoršie odrody kučeravého kelu siať v neskorších termínoch.
Predpestovanie sadeníc
Sadenice si môžete predpestovať v parenisku či skleníku. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Priesady z predpestovania sa sadia na záhon v apríli. Pri pestovaní z priesad osivo vysievame do debničiek, fóliovníkov, parenísk, do rôznych zakoreňovačov alebo na rozmnožovací záhon.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba
Priesady sa sadia na záhon v apríli. Priesady zasaďte vo vzdialenosti 40 - 50 cm. Pri sadení kelu je dôležité dodržiavať správne vzdialenosti. Medzi rastlinami by malo byť aspoň 45 až 60 cm vzdialenosti, čo im poskytne dostatok priestoru pre rast a vývoj. Medzi riadkami by malo byť odporúčaných 60 až 75 cm vzdialenosti. Pri ružičkovom kelu sa priesady sadia do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Po vzídení a vytvorení dvoch až troch pravých listov jednotíme porast na vzdialenosť 40 - 70 cm.
Zavlažovanie
Kel vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby si zachoval vlhkosť v pôde, no vyhni sa nadmernému premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Kel potrebuje pravidelné polievanie, najmä v horúcich letných dňoch. Substrát by nemal úplne preschnúť, no zároveň nesmie zostať dlhodobo premokrený.
Okopávanie a odburiňovanie
Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Mulčovanie pomáha udržiavať stálu vlhkosť v pôde a zároveň znižuje výskyt buriny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Škodcovia
Kel je náchylný na rôznych škodcov, ako sú vošky, slimáky, húsenice kapustových motýľov a kapustovité mušky. Zo škodcov ho najčastejšie napádajú vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice. Ak spozoruješ vošky alebo húsenice, môžeš použiť prírodné insekticídy, ako neemový olej, alebo ich ručne odstrániť.
Choroby
Kel môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka a plesne, najmä ak je vlhké počasie. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia. Aby si predišiel šíreniu chorôb, dbaj na správnu cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievaj pôdu. Rotácia plodín: Aby si predišiel chorobám a škodcom v pôde, každý rok meň striedaj miesto, kde pestuješ kel.
Zber kelu
Kel môžete začať zbierať, keď rastlina dosiahne výšku 20-30 cm. Najlepšie je zbierať listy postupne od spodnej časti, čo podporí ďalší rast nových listov. Zber po mraze: Kel je odolný voči mrazom, čo ho robí skvelou plodinou pre jesenné a zimné záhrady. Po prvom mraze budú listy kelu jemnejšie a sladšie, čo zlepší jeho chuť. Zberajte vždy množstvo, ktoré priamo spotrebujete. Pri skladovaní listy zhorknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky.
Prvý zber na vás čaká už koncom mája a v júni. Letné odrody majú vegetačnú dobu o niečo dlhšiu, je to až 100 dní. Úrodu ružičkového kelu môžete zberať v septembri až októbri. Ružičky kelu vydržia v chladničke až do dvoch mesiacov a dajú sa tiež zamraziť.
Druhy kelu a ich špecifiká
Ružičkový kel
Ružičkový kel vytvára po celej dĺžke stonky listy, pri ktorých sa neskôr vyvinú malé hlávky kelu vo veľkosti 2 - 6 cm. Z jednej rastliny ich môžete obrať 40 - 50. Ružičkový kel znesie aj krátkodobý mráz, najlepšie mu však vyhovujú teploty okolo 20 °C. Na vysádzanie priesad počkajte na druhú polovicu mája. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Saďte do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody. V polovici augusta je vhodné pre podporu úrodnosti odstrihnúť vrchol rastlín. Úrodu môžete zberať v septembri až októbri.
Kel kučeravý
Kel kučeravý spoznáte podľa jeho silne skučeravených listov. Listy môžu byť zelenej ale tiež fialovej farby až do modra. Nízke odrody dorastajú do výšky 20 cm, polovysoké do 60 cm a vysoké odrody kučeravého kelu do 1,5 m. Kel kučeravý znáša dobre aj mráz a pestovať ho môžete v polotieni. Vyžaduje vlhkú, stredne ťažkú pôdu. Miesto, kde plánujete kel vysiať, pohnojte na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní. Kel kučeravý má rád vzdušnú pôdu. Počas pestovania ju preto skyprujte. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm. Zberajte vždy množstvo, ktoré priamo spotrebujete. Pri skladovaní listy zhorknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky. Listy po prvých jesenných mrazoch majú príjemnú sladkastú a korenistú chuť.
Okrasný kel
Okrasný kel (Brassica oleracea var. acephala) patrí medzi výnimočné okrasné rastliny, ktoré dosahujú svoj najväčší dekoratívny efekt v období, keď väčšina kvetov už dávno odkvitla. Práve schopnosť znášať chlad, nízke teploty a dokonca aj mierne mrazy robí z okrasného kelu nepostrádateľnú rastlinu jesenných a zimných výsadieb. Okrasný kel je vyšľachtenou formou kapusty, ktorá pochádza z pobrežných oblastí Európy. Hoci patrí do tej istej skupiny rastlín ako úžitková kapusta, jeho hlavnou hodnotou nie sú plody ani listy určené na konzumáciu, ale výrazný vzhľad. Okrasný kel je nízka až stredne vysoká rastlina, ktorá vytvára pevnú listovú ružicu. Vonkajšie listy sú zvyčajne tmavozelené alebo sivozelené, zatiaľ čo vnútorné listy sa s príchodom chladnejších dní sfarbujú do výrazných kontrastných farieb. Listy môžu mať hladký, mierne zvlnený alebo hlboko kučeravý okraj, čo ešte viac zvyšuje dekoratívnu hodnotu rastliny.
Okrasný kel sa najčastejšie používa v jesenných a zimných výsadbách, kde nahrádza kvitnúce letničky po skončení sezóny. Výborne sa uplatňuje v okrasných záhonoch, kde vytvára kontrast s trvalkami, okrasnými trávami alebo ihličnanmi. Veľmi obľúbený je aj v nádobových výsadbách. V kvetináčoch, truhlíkoch a misách vytvára výrazné solitéry alebo sa kombinuje s vresmi, hederou či okrasnými trávami. Zaujímavosťou okrasného kelu je jeho reakcia na teplotu. Čím chladnejšie je počasie, tým intenzívnejšie sa vyfarbujú vnútorné listy. Práve preto je okrasný kel jednou z mála rastlín, ktoré sú krajšie na jeseň a v zime než počas teplého leta. Okrasný kel je ideálny pre pestovateľov, ktorí chcú mať farebnú a upravenú záhradu aj mimo hlavnej sezóny.
Ružičkový kel
Využitie kelu v kuchyni
Chutný kel nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Je to skvelá zelenina na prípravu polievok, prívarok, šalátov, smoothies či ako príloha k hlavným jedlám. Kelový prívarok je obľúbenou slovenskou klasikou.
tags: #kel #skory #pestovanie