Pestovanie bezkôstkovej odrody hrozna Interlaken

Pestovanie stolového hrozna sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Ak ste podľahli chuti veľkých a šťavnatých bobúľ hrozna, môžete začať s jeho pestovaním vo vlastnej záhrade. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou. Nemusíte si chystať celý vinohrad s desiatkami koreňov viniča; v záhrade sa dajú pestovať aj jednotlivé kry. Aj napriek tomu, že si chcete vysadiť len niekoľko koreňov, tejto práci venujte náležitú pozornosť, pretože chyby, ktoré urobíte, môžu negatívne ovplyvniť budúcu úrodu. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Charakteristika odrody 'Interlaken'

Vinič 'Interlaken' je stolová bezsemenná odroda vyšľachtená v USA (New York). Plody majú svetlo zelenkavo-žltú až zlato-zelenú farbu šupky, bobule sú stredne veľké s tvarovou rozmanitosťou a tenkou šupkou. Dužina má šťavnatú, ľahko medovú sladkú chuť s jemným kyslým nádychom. V niektorých teplejších oblastiach dozrieva už od polovice augusta, v chladnejších bežne v septembri. Odroda vykazuje dobrú odolnosť voči chorobám a má tiež dobrú mrazuvzdornosť až do približne -23 °C.

Vďaka svojmu bujnému rastu je odroda 'Interlaken' vhodná aj na vedenie na pergolu či altánok, kde môže plnohodnotne plniť úlohu popínavej rastliny s úžitkom pre záhradu. Môžeme ju pestovať aj v nádobe s objemom minimálne 20 litrov.

Výber miesta a príprava pôdy

Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie, pretože životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Vinič 'Interlaken', podobne ako všetky odrody, vyžaduje teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Vinič vyžaduje teplé oblasti, chránené polohy a celodenné slnko. Na sadenie viniča je nevhodný pozemok orientovaný na sever, pestovanie v tráve alebo pod stromami. Rastliny budú krásne, zdravé a plodné len na vhodne zvolenom mieste. Vyberte si slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto, ideálne pri južnej stene alebo svahu, kde má dostatok svetla a tepla na vyzrievanie hrozna. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vyhýbajte sa polohám náchylným na neskoré mrazy, ktoré môžu na jar poškodiť nové výhonky.

Príprava pôdy

Hroznu sa najlepšie darí v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Ideálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6-7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Ťažké a trvalo zamokrené pôdy réva neznáša. Pre pestovanie viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska.

Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj, alebo prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pôdu možno upraviť: do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Miesto výsadby sa musí dôkladne zbaviť buriny a vykopať, odstrániť všetky korene. Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým hnojom.

Výsadba viniča

Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Najvhodnejší čas na výsadbu hrozna je na jar (marec/apríl), no v južnejších polohách zvyčajne nič nepokazíte ani jesennou výsadbou (október, november až do mrazov). Jarné sadenie viniča je obzvlášť výhodné, pretože rastlina má celý vegetačný cyklus pred sebou a dostatok času na zakorenenie pred zimou. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne, pokiaľ nie sú mrazy. V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. Voľnokorenné sadenice vysádzajte približne od polovice septembra do konca októbra. Rastliny v črepníkoch sú k dispozícii po väčšinu roka, zatiaľ čo vinič s holými koreňmi je k dispozícii iba v období vegetačného pokoja, od novembra do marca.

Postup výsadby

1. Na výsadbu viniča sa pripravte primerane veľké jamy podľa veľkosti sadeníc. Vyhĺbte ich tesne pred vysádzaním, aby pôda nevyschla. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm.
2. Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Na dno dajte vrstvu kompostu alebo záhradníckeho substrátu.
3. Do jamy nalejte čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť.
4. Sadenice umiestňujte zvislo alebo mierne šikmo tak, aby bolo miesto štepenia 3 až 5 cm nad povrchom pôdy. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Ak je rastlina vrúbľovaná, uistite sa, že bod štepu na stonke je vysoko nad povrchom pôdy.
5. Korene dôkladne rozložte a zasypte zeminou. Sadenicu potom mierne povytiahnite, pôdu okolo ušliapte, aby ste zabezpečili, že dôkladne obklopí korene.
6. Zasypte korene pôdou a jemne ju utlačte. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.

Ak ste si kúpili voľnokorenné sadenice, namočte ich aspoň na 12 hodín do vody a otužujte ich. Voľnokorenné sadenice musia spĺňať určité parametre, ako je celková dĺžka a mohutnosť koreňového systému. Mali by byť rovné, v mieste štepenia dobre zrastené. Kontajnerované sadenice musia mať zdravý koreňový systém, ktorý je základom ďalšieho rastu. Často majú listy už pri vysádzaní, preto ich musíte od začiatku chrániť proti chorobám a škodcom, v prvom roku hlavne proti peronospóre a roztočom.

Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy. Odstráňte stavebný odpad. Kamene na dne jamky zabránia hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov. Sadenica sa vysadí do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi môže byť 100 - 150 cm, medzi radmi 2-3 m. Ak vysádzate viac ako jeden vinič, umiestnite ich 1,2 m od seba. Pri výsadbe k stene alebo plotu umiestnite vinič aspoň 20 cm od jeho základne, aby mal priestor na rozloženie koreňov.

Zálievka a hnojenie

Vinič vyžaduje starostlivosť. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Po výsadbe je dôležité vinič pravidelne zalievať, aby sa dobre zakorenil. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Potrebné je obzvlášť zalievať rastliny pri stenách, kde sa pôda zohrieva oveľa rýchlejšie. Zníženie zálievky počas dozrievania: keď sa začnú vytvárať bobule, postupne znižujte zálievku. Príliš veľa vody môže spôsobiť, že bobule budú vodnaté a stratia svoju chuť.

Hnojenie by malo byť vyvážené. Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli.

Fázy hnojenia viniča

• Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel je podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá sú dusíkaté hnojivá.
• Po odkvitnutí (jún - júl): Účel je podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá sú draselné a fosforečné hnojivá. V tomto období sa prihnojuje aj Cererit.

Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektivitu využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené. Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Hrozno pestované v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar, a to pomocou tekutého hnojiva s vysokým obsahom draslíka, ako je napríklad hnojivo pre paradajky, každé dva až tri týždne. Keď je vinič v plnom liste, zvýšte hnojenie na týždenné.

Podporné konštrukcie a vedenie

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Vinič je popínavá rastlina a potrebuje štruktúru, po ktorej môže rásť. Ideálna opora na hrozno môže byť vo forme mriežky, napnutých drôtov alebo pergoly. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Vďaka bujnému rastu je vinič 'Interlaken' vhodný na vedenie na pergolu či altánok.

Vinič sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka. Dve hlavné možnosti tvarovania sú kolíková metóda a Guyotova metóda. V Guyotovej metóde sa vinič tvaruje tak, aby vytvoril jeden (jednoduchý Guyot) alebo dva (dvojitý Guyot) plodiace bočné konáre/ramená, vedené pozdĺž najnižšieho vodorovného drôtu. Z týchto vodorovných ramien vyrastajú plodonosné výhonky, ktoré sa cez jar a leto tvarujú medzi drôtmi hore. V kolíkovej metóde sa vinič tvaruje tak, aby vytvoril trvalú stonku alebo stonky (kolíky), z ktorých vyrastajú výhonky prinášajúce ovocie.

Pre pestovanie v nádobách si vyberte črepník široký a hlboký približne 30-38 cm a použite pôdny kompost bez rašeliny. Vinič je možné pestovať aj vo vnútri skleníka alebo zimnej záhrady, vyžaduje si však veľa priestoru. Hrozno pestované v skleníku najlepšie rastie, keď sú korene zasadené mimo skleníka a vinič sa do skleníka vedie cez medzery blízko zeme.

Rez viniča

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Pravidelný rez je nevyhnutný na zabezpečenie dobrej úrody a zdravého rastu. Odstraňujte staré, poškodené alebo prekrývajúce sa vetvy. Kvalitné hrozno dosiahnete pravidelným strihaním viniča. Vinič totiž rodí na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

Typy rezu viniča

• Zimný rez: Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
• Letný rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Počas leta musíte niektoré výhony skrátiť, odstrániť aj vylomiť. Letný rez by sa mal obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.

Výber plodných výhonkov: zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Skrátenie výhonkov: plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká. Čím viac výhonov bude vinič tvoriť, tým menej sily pôjde do tvorby kvetov aj plodov. Ak počas roka zistíte nejaké poškodenie listov alebo plodov, okamžite zasiahnite. Najviac času venujte teda rezu v predjarí, v lete zalievajte, prihnojujte a vyväzujte.

Zníženie počtu bobuliek v strapci podporuje rovnomerné dozrievanie a zlepšuje cirkuláciu vzduchu, čo znižuje hubové choroby. Ak má stolové hrozno neuspokojivo malé plody, skúste v budúcnosti znížiť počet strapcov. Použite nožnice s dlhými, úzkymi čepeľami alebo nožnice na nechty a opatrne odstrihnite asi každú tretiu bobuľu na strapec. V septembri postupne odstraňujte listy, aby ste vetvy vystavili slnečnému žiareniu a zlepšili cirkuláciu vzduchu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Vinič 'Interlaken' vykazuje dobrú odolnosť voči chorobám, čo je veľkou výhodou. Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu a svetla (vďaka pravidelnému rezu) je kľúčové pre prevenciu plesní.

Bežné choroby viniča

• Múčnatka (Erysiphe necator): Počas suchších klimatických podmienok pokrýva všetky nadzemné časti viniča sivo-bielym povlakom pripomínajúcim múku. Darí sa jej v teplom a vlhkom prostredí.
• Botrytída (pleseň sivá - Botrytis cinerea): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Šíri sa počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
• Peronospóra viniča (Plasmopara viticola): Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú. Je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.

Vinič môžu napadnúť škodcovia, ako sú vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy a výhonky viniča a v prípade potreby používajte ekologické prípravky na ochranu rastlín. Akarinóza (kučeravosť) listov viniča - spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú. Nosánik viničový (Byctiscus betulae) - zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok.

Moderné hybridné odrody ako 'Interlaken', ktoré sú označované ako PIWI (z nemeckého "pilzwiderstandsfähige Rebsorten" - odrody odolné voči plesniam), prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí, pretože sú odolné proti dvom základným chorobám viniča, a to peronospóre a múčnatke. Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom. Tieto vlastnosti umožňujú pestovanie s menším množstvom chemickej ochrany.

Zber hrozna

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Odroda 'Interlaken' dozrieva v teplejších oblastiach už od polovice augusta, v chladnejších bežne v septembri. Hrozno je pripravené na zber, keď bobule dosiahnu svoju typickú farbu a sladkú chuť. Šupka bielych hrozien ako 'Interlaken' sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Na zistenie správneho času zberu môžete hrozno ochutnať. Pri zbere dbajte na to, aby ste hrozno nepoškodili. Hrozno po zbere už nedozrieva, preto ho zberajte len vtedy, keď je najsladšie.

tags: #hrozno #bezkostkove #interlaken