Kiwi, alebo správnejšie aktinídia, už v našich podmienkach prestáva byť exotikou. Hoci na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Toto nutrične bohaté ovocie, pôvodom z Číny, našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách. Klimatické podmienky rastline natoľko vyhovujú, že sa udomácnila v mnohých záhradách, kde vrhá chladivý tieň a na prelome leta s jeseňou poteší sladkými plodmi väčších či menších rozmerov. Pestovanie kiwi na Slovensku predstavuje atraktívnu príležitosť pre záhradkárov a farmárov, ktorí hľadajú alternatívu k tradičným plodinám. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi si môžete dopriať bohatú úrodu týchto chutných plodov.
Úvod do pestovania kiwi na Slovensku
História a pôvod pestovania kiwi
Kiwi, pôvodne známe ako čínsky egreš, je ovocie, ktorého korene siahajú hlboko do histórie Číny. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Ovocie bolo tradične zbierané z divorastúcich rastlín, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho systematickým šľachtením a komerčným pestovaním.
Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov.
Botanické vlastnosti aktinídie
Kiwi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov. Plody aktinídie čínskej, ktoré poznáme skôr pod názvom kivi, sú chutné, osviežujúce a mimoriadne bohaté na vitamín C. Aktinídia čínska (Actinidia chinensis) je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm.
Rastlina kiwi je dvojdomá, čo znamená, že samčie a samičie kvety sa nachádzajú na oddelených rastlinách. Tento faktor je kritický pri plánovaní výsadby, pretože pre úspešné opeľovanie je potrebné mať v blízkosti samičie rastliny aj samčie. Dôležitý je aj správny výber odrody, niektoré z nich sú cudzoopelivé a tak pre správne pestovanie potrebujú samca a samičku (jeden samec vystačí až na 4 samičky), ale možno aj pohodlne zohnať odrody samosprašné. Aktinídia je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je mizivé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne.
Listy sú jednoduché, striedavé, s hlbokým zeleným odtieňom a môžu dosiahnuť až 30 cm v priemere. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody.
Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom. Kiwi je veľmi teplomilná rastlina a tak sa jej bude dariť predovšetkým v teplých, vinárskych oblastiach, a na chránených stanovištiach (ako sú južné strany domov). Aktinídia obľubuje južné a záveterné miesta s dostatkom tepla a svetla. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta. Miesto by malo byť chránené pred vetrom a silným prievanom. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 stupňov Celzia počas vegetačného obdobia. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia.
Vysádzame ich do hlbokých, dobre priepustných, ľahko kyslých pôd s dostatkom živín. Kiwi preferuje mierne kyslú, humóznu a priepustnú pôdu. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6, a nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Tie je vhodné zapraviť do pôdy už s predstihom, kedy do hĺbky aspoň 60 cm pridáme dobre vyzretý kompost, či hnoj. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Ak máte ťažšiu pôdu, vylepšite ju pred výsadbou kvalitným substrátom. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kiwi má plytké korene. Pôda však nesmie byť zamokrená.
Vhodný je i vysoký mulč, ktorý napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy. Okolie rastlín udržiavajte bez burín plytkou okopávkou. Burinám zabráni v raste nástielka.
Odrody kiwi vhodné pre slovenské podmienky
Rod aktinídia (Actinidia) zahŕňa desiatky druhov. Nie všetky odrody kiwi sú vhodné na pestovanie v našich podmienkach.
Veľkoplodé odrody (klasické kivi)
Veľkoplodé aktinídie (A. chinensis, A. deliciosa) sú menej mrazuvzdorné a na Slovensku ich možno úspešne pestovať len v najteplejších oblastiach, ideálne na južných svahoch alebo vo fóliovníkoch. Ich plody sú veľké, chlpaté a známe z obchodov. Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Hayward‘ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom).
Drobnoplodé odrody (mini kivi)
Drobnoplodé druhy, často označované ako „mini kivi“ (A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea), sú, naopak, veľmi odolné a zvládnu bez poškodenia aj mrazy do -30 °C, preto sú vhodné aj do stredných a severných oblastí Slovenska. V našich podmienkach je najrozšírenejšia aktinídia význačná (A. arguta). Vďačí za to hlavne vysokej mrazuvzdornosti, skoršiemu dozrievaniu a dostupnosti výsadbového materiálu. Rastliny znesú mrazy do - 20 až - 25 °C, ale pre správny rast a rodivosť vyžadujú najmenej 150 bezmrazých dní za rok. Ich plody sú menšie, hladké, sladké a dajú sa jesť aj so šupkou. Navyše majú vyšší obsah vitamínu C než citrusy. Plody dorastajú do veľkosti 2 až 5 cm, sú guľaté až eliptické s hladkou zelenou šupkou, pričom sa na nej môže objaviť červené líčko. Dužina je zelená, šťavnatá, sladká a aromatickejšia ako pri odrodách aktinídie lahodnej (A. deliciosa).
Najodolnejšia je u nás aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá znesie mrazy až do -40 °C, pričom jej do roka stačí 130 bezmrazých dní. Vyznačuje sa slabším rastom, výhonky zvyčajne dorastajú do 3 až 4 m. Listy sú veľmi atraktívne, na vrchnej strane zeleno-bielo-ružové, pričom vyfarbenie je intenzívnejšie na slnečnej strane a na samčích rastlinách, ale počas roka sa postupne stráca.
Samoopelivé odrody
Samoopelivé odrody, ktoré si v podstate vystačia samé, sú napríklad Jenny alebo Issai. Odroda Jenny má samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline a sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať. V prípade ‘Golden Delight’, ktorá produkuje atraktívne plody žltej farby a je stredne veľká a sladká, je potrebná samčia odroda, napríklad ‘Tomuri’. Ide o samoopelivú odrodu s plstnatými hnedými plodmi s typickou zelenou dužinou. Plody, ktoré sú okrúhle a dosahujú veľkosť 3 - 4 cm, dozrievajú koncom októbra. Issai je samoopelivá japonská odroda s veľmi chutnými plodmi s jemnou citrusovou arómou. Plody majú zelenú šupku, sú oválne a rastú do veľkosti 5 cm. Dozrievajú koncom septembra, a to už druhý rok po výsadbe.
Výsadba a opora
KIWI NA SLOVENSKU
Sadenice aktinídií sa najčastejšie predávajú v kontajneroch, takže ich môžete vysádzať prakticky počas celej vegetačnej sezóny, najvhodnejšie však na jar. Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú.
Pred výsadbou si pripravte jamu aspoň 40 x 40 x 40 cm, naplňte ju kvalitným kompostom, rašelinou a časťou pôvodnej zeminy. Napriek tomu, že ide o exotickú rastlinu, starostlivosť o ňu nie je zložitá. Vykopte väčšiu jamu a na dno dajte vyzretý kompost. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejte a nasteľte.
Kivi tvoria až 9 metrov dlhé, opadavé liany a preto je vhodné pestovať ju na drôtenke, či na inej opore, rovnako ako vínnu révu. Aktinídia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Dôležité je pred výsadbou pripraviť kvalitnú a najmä pevnú oporu. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kivihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Kiwi rastie podobne ako vinič, avšak bez úponkov. Na oporu preto musíme rastlinu priväzovať. Vhodný je spomínaný plot alebo pergola, ktorú rastlina navyše krásne ozdobí.
Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája.
Starostlivosť o kiwi počas vegetácie
Zavlažovanie
Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast. Aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Ak rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku. Pravidelne zalievajte, najmä mladé rastliny.
Hnojenie
V predjarí a na jar prihnojujeme. Kiwi rastliny majú špecifické požiadavky na živiny, ktoré sa líšia v závislosti od štádia rastu. V prvých rokoch je hlavným cieľom pomôcť rastlinám vyvinúť silný koreňový systém a bujný vegetatívny rast. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar. 5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Aktinídie sú pomerne nenáročné na hnojenie, no ocenia jarnú dávku kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva s vyváženým obsahom živín. Používajte organické hnojivá, ako kompost alebo hnoj, na jar a v lete.
Ochrana pred mrazom
Pokiaľ máme tú možnosť, tak mladé rastliny aktinídie uschováme napr. do skleníka či zimnej záhrady. Rastliny majú tendenciu vymŕzať už pri -12 °C. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu. Vzhľadom na to, že mladé rastliny kiwi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. Kiwi produkuje mladé výhonky skoro na jar, ktoré sú veľmi citlivé na mráz. Ten síce rastlinu nezabije, no spáli špičky výhonkov. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu.
Rez aktinídie pre bohatú úrodu
Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Prerezávanie je ďalším dôležitým krokom v starostlivosti o kiwi. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň. Pruning by sa mal zamerať na odstraňovanie starého plodného dreva a podporu nového rastu z bázy výhonkov z predchádzajúceho roka. Zmladzovací rez sa vykonáva v zimnom období a zahŕňa odstránenie značnej časti starého dreva, so zameraním na skracovanie výhonkov na ich základňu alebo na niekoľko silných púčikov.
Pri reze pamätáme na to, že actinídia plodí na jednoročnom dreve, teda odstraňujeme predovšetkým staršie odplodené výhony. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie. Mladé výhonky prinášajú nové plody. Rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Rez kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
Aby sme mohli rastlinu dobre udržiavať, je nutné jej pestovanie na opore, ku ktorej vyväzujeme základné vetvy a šľahúne, ktoré prinesú nové plody. Základné vetvy vyväzujeme vo vzdialenosti zhruba 50 cm od seba, v dĺžke zhruba 2-3 m. V prvých rokoch ich bočné výhonky skracujeme na 2-4 očká, z ktorých neskôr vyrastú ďalšie plodivé vetvy. Po júnovom nasadení plodov zrežeme výhonky za posledným plodom. Druhýkrát zrežeme ihneď po zbere. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m.
Rozmnožovanie kiwi
Množenie semenami
Kivi sa ľahko množí semenami. Semená sa zbierajú z dozretých plodov, vyčistia sa a nechajú sa vysušiť. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
Množenie rezkovaním
Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie. Aktinídie môžete rozmnožovať odrezkami z polovyzretých letorastov v lete.
Očkovanie
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.
Choroby a škodcovia
Actinídia je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ak sa už nejaká objaví, jedná sa o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcami ju najčastejšie napádajú štítenky (z nechemických postrekov môže vhodne pomôcť napr. bio postrek). Kiwi môže byť zasiahnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie rastlín a úrodu. Kvetový a ovocný mol kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody. Pravidelná kontrola: Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov. Pravidelne kontrolujte rastliny, či nie sú napadnuté škodcami alebo chorobami. Najčastejšie sa objavujú vošky a škvrnitosť listov. V prípade potreby použite ekologické postreky, pri slabšom napadnutí pomôže odstránenie napadnutých častí. Aktinídia je z hľadiska napadnutia škodcami či chorobami takmer bezriziková.
Zber, skladovanie a spracovanie úrody
Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia. Plody kivi sa zberajú od augusta do októbra, avšak nezabudnite, že po zbere musia plody ešte pár týždňov dozrievať. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach.
Plody kiwi sú citlivé na tlak a môžu sa ľahko poškodiť. Pri zbere je dôležité manipulovať s nimi opatrne, aby nedošlo k ich poškodeniu. Triedenie a čistenie: Plody by sa mali očistiť od prípadných nečistôt a následne triediť podľa veľkosti a kvality. Skladovanie: Na uchovanie čerstvosti by kiwi malo byť skladované v chladiacom zariadení pri teplotách okolo 0 až 1 °C s relatívnou vlhkosťou okolo 90-95%. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Ovocie po zbere skladujte na chladnom mieste alebo v chladničke, no maximálne do troch mesiacov. Najlepšie sa skladujú plody veľkoplodých odrôd.
Spracovanie: Kiwi sa dá spracovať do rôznych foriem, ako sú džemy, šťavy alebo sušené plody. Plody kivi chutia v surovom stave, môžete ich však aj spracovať. Veľkoplodé aktinídie (klasické kivi) majú chlpatú šupku, ktorú je vhodné pred konzumáciou olúpať. Plody môžete konzumovať čerstvé, použiť do šalátov, džemov, koláčov alebo ich zamraziť. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody.
Zdravotné benefity kiwi
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. 100 g čerstvého kiwi so zelenou dužinou obsahuje: 61 kilokalórií, 83.1% vody, 3% vlákniny, 14.7% sacharidov, 9% cukrov, s zanedbateľným obsahom bielkovín a tukov. Ovocie je obzvlášť bohaté na vitamín C, jeho hodnoty sa pohybujú medzi 90-100 mg na 100 gramov čerstvého ovocia. Taktiež sú významné hodnoty vitamínu K: 40.3 µg / 100 g, vitamínov A, E, karotenoidov ako beta-karotén, cholín, luteín a zeaxantín.
Kiwi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kiwi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva. Kiwi je mimoriadne bohaté na vitamín C, antioxidanty a vlákninu, vďaka čomu posilňuje imunitu, prospieva srdcu aj tráveniu. Pravidelná konzumácia tohto ovocia podporuje zdravie očí, pomáha znížiť krvný tlak a udržiava zdravú pokožku.