V záhradkárskej praxi sa široko využíva potenciál priehľadných plastových fólií pre ich cenovú dostupnosť a výhodné vlastnosti. Jedným z efektívnych spôsobov ich využitia je pestovanie teplomilných rastlín, ako sú paradajky, uhorky či melóny, v klimatizačných bunkách. V podstate ide o vytvorenie skleníkového prostredia bez nutnosti nákladnej stavby skleníka. Klimatizačnú bunku možno zhotoviť oveľa lacnejšie a prípadne aj vo väčších rozmeroch, čo je výhodné najmä pre bujne rastúce rastliny.
Výhody pestovania v klimatizačných bunkách
Chcete mať čo najdlhšie chutné, čerstvé a zdravé plody paradajok, pričom zeleninová záhrada by vám nemala zaberať veľkú časť plochy? Riešením môžu byť klimatizačné bunky, ktoré sa uplatnia aj v chladnejších oblastiach.
Klimatizačné bunky boli na trh uvedené niekedy v šesťdesiatych rokoch a doteraz nenašli rovnocennú náhradu. V minulosti sa uvádzalo, že zo štyroch rastlín v jednej bunke možno získať úrodu až 32 kg rajčiakov, pričom vtedajšie odrody prinášali nižšie úrody ako súčasné. Dnes je situácia úplne iná - množstvo semenárskych firiem ponúka široký sortiment oveľa úrodnejších, kvalitných odrôd odolných proti chorobám a praskaniu, vhodných na pestovanie v klimatizačných bunkách.
Bunka priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky, teda tepelné, svetelné i vlahové. Výhodou je, že týmto spôsobom pestovania šetríme nielen náklady, ale aj priestor a pritom získame veľkú a bohatú úrodu. Plody sú pritom oveľa chutnejšie ako z fóliových krytov alebo skleníkov, ktoré majú problémy s vetraním. Teplota nad 40 ºC už totiž rajčiakom škodí, opadávajú kvety a zastavuje sa ich rast. V klimatizačných bunkách nič podobné nehrozí, sú dobre prevzdušnené, osvieži ich dážď, plody sú krajšie vyfarbené a chutnejšie. Prvé plody dozrejú skôr, čím sa predĺži obdobie rodivosti. S pomocou klimatizačných buniek tak môžete na ploche štvrť štvorcového metra dosiahnuť maximálnu úrodu.
Ako funguje vaša KLIMATIZÁCIA?
Konštrukcia klimatizačnej bunky
Klimatizačnú bunku si možno zhotoviť pomerne jednoducho. Ide o jednoduché zariadenie z fólie a kovu, ktoré priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky. Skladá sa z troch hlavných častí:
- Spodná časť: Je vyrobená zo štyroch kusov trištvrtecólových rúrok, dlhých 120 cm, a vrecovej fólie širokej 1 m a dlhej 85 cm.
- Stredná časť: Tvorí ju „strieška“ z kovovej tyčky s priemerom 6 mm, zohnutej do štvorca 50 x 50 cm. Je upravená tak, aby sa dala zasunúť do rúrok. Na štvorec je klincami pripevnená nenapnutá fólia, ktorá má v strede malý otvor v tvare kríža.
- Posledná časť (oporná konštrukcia): Tvoria ju štyri kovové tyče, napríklad roxory, hrubé 6 mm a dlhé 1,5 m. Na jednom konci sú spojené zvarením či zviazaním, opačné konce sa zasunú do rúrok spodnej časti. Táto konštrukcia sa stane oporou dlhých stoniek rajčiakov.
Alternatívou k štvorcovým tyčiam sú drevené (prírodná guľatina) alebo z rôznych nových alebo použiteľných násad s dĺžkou asi 110 cm. Ich povrch musí byť hladký, aby sa fólia o tyč neodierala. Spodné konce je vhodné zaseknúť do hrota a naimpregnovať, alebo aspoň opáliť proti hnilobe. Fóliu sa odporúča zvoliť radšej hrubšiu. Ak je vo forme rukávca, prispôsobíme rozmery rámčeka tak, aby sme ju nemuseli zošívať. Na hornom okraji fólie je možné urobiť lem na prevlečenie gumy alebo motúza. Fólia by nemala byť príliš tesná, aby sa dala ľahko prevliecť cez rámček. Fólia musí byť dlhá 100 cm.
Postup pri sadení a umiestnenie
Najskôr si určíme miesto, kam bunku postavíme. Musí tam byť dostatok slnka a tiež možnosť zalievania. Pôdu odburiníme a dodáme jej živiny, ktoré si rajčiny vyžadujú. Priesady zásadne vysádzame len do teplej pôdy, ktorá má v hĺbke 10 cm aspoň 10 °C a neočakávajú sa žiadne silné mrazy.
- Na pripravenú, vyhnojenú hriadku zatlčte rúrky do tvaru štvorca 50 x 50 cm a do hĺbky 40 cm. Ak chcete použiť kvapkovú závlahu, pripevnite ju na zem medzi rúrky.
- Ku každej rúrke vysaďte jednu rastlinu kvalitnej odrody, ktorú k nej hneď priviažte. Predpestované rastliny zasadíme po jednej ku kolíkom šikmo k stredu a hlbšie ako predtým. To podporuje prekorenenie, najmä pri paradajkách.
- Navlečte fóliu, na spodných rohoch ju narežte do výšky asi 5 cm a prihrňte pôdou.
- Potom nasaďte strednú časť, štvorec s fóliou. Vtedy je bunka stabilizovaná.
- Na zatlčené tyče navlečieme rukávec fólie a nasadíme rámček. Do drážky rámčeka pripevníme fóliu buď priviazaním, alebo gumou a vyhrnieme ju hore k rámčeku. Dolný obvod fólie zahrnieme do ryhy v zemi.
- Plochý kameň alebo dlaždicu položíme do stredu bunky tak, aby sa kvapkajúca voda rozstrekovala ku koreňom rastlín.
Klimatizačnú bunku umiestňujeme na slnečnom záhone. V chránených polohách môžeme rastliny vysádzať už koncom apríla - nezačíname však skôr, než kým sa pôda v hĺbke 10 cm neprehreje aspoň na 10 °C. Vzdialenosť medzi dvoma bunkami by mala byť minimálne 50 cm. Lepšie teplotné podmienky dosiahnete zakrytím bunky bielou netkanou textíliou.
Po skončení májových mrázikov rastliny otužujeme zhrnutím hornej časti fólie. Na noc fóliu opäť vytiahneme. Podľa teploty môžete fóliu po obvode o niekoľko centimetrov zhrnúť, aby sa bunka mohla vetrať. Keď rajčiaky začnú prerastať bunku, ešte raz ich uviažte o rúrku a opatrne ich prestrčte cez vetrací otvor fólie, ktorý zväčšite maximálne na 20 cm. V tomto období nasaďte vrchnú časť z kovových tyčí a rastliny k nim postupne priväzujte. Rastliny vyštipujeme na 1 výhon a len čo dorastú až k hornému rámčeku, ponecháme fóliu trvale do polovice zhrnutú a rastliny vyviažeme na drôty, pripevnené na tyč viazacím drôtom.
Správna starostlivosť o paradajky
Zavlažovanie
Hneď po zasadení odstráňte paradajkám listy, ktoré sa dotýkajú pôdy. Osvedčená je kvapková závlaha. Výhodou je, ak máte sud alebo veľkú nádobu umiestnenú 1 až 1,5 m nad zemou. Nádoba by mala byť tmavá, aby sa netvorili riasy, a mala by mať poklop. Takto možno polievať samospádom podľa potreby. Dôležitá je pravidelnosť. Jedna rastlina v plnej rodivosti v lete potrebuje asi 2,5 l vody za deň. Ak kvapkovú závlahu nemáte, stačí naliať na strednú časť fólie, kde sa nachádza malý otvor, asi 8 až 10 l vody alebo naliať za vedro vody priamo do bunky. Vodou je treba polievať výdatne. Raz za tri dni dve krhly do každej bunky. Rajčiny nesmieme šokovať závlahou studenou vodou, najlepšia je okysličená, slnkom prežiarená voda zo suda či nádrže s teplotou, akú má pôda. Rajčiny sú najnáročnejšie na závlahu po výsadbe, v čase pred kvetom a počas narastania plodov, čo je vo vonkajších podmienkach od mája do augusta. V závislosti od počasia sa ich týždenná spotreba vody pohybuje okolo 25 až 30 mm (1 mm = 1 liter na m²), ale v horúcich a suchých obdobiach to môže byť aj dvakrát toľko.
Hnojenie
Dobrý rast paradajok zabezpečíte používaním hnojív radu Ferticare alebo hnojivá plod - kvet. Po výsadbe je dobré rajčiaky prihnojiť, aby sa pripravili na tvorbu kvetov. Dodáme im superfosfát a síran draselný. Na desaťlitrovú krhlu vody rozpustíme asi 50 g superfosfátu a 15 g síranu. Potom už prihnojujeme buď Cereritom, alebo ešte lepšie vykvaseným slepačím trusom (jeden diel vykvaseného substrátu na desať dielov vody).
Odporúčanú koncentráciu rozdeľte tak, aby ste prihnojovali každý druhý deň v malých množstvách. Približne dvakrát za mesiac aplikujte vápnik. Pohodlne prihnojovať môžete prostredníctvom kvapkovej závlahy. Pomer živín by mal byť 1,2 N : 1,0 P2O5 : 1,4 K2O. Rajčiny sú náročnejšie na dusík v čase od začiatku rastu až do kvitnutia a nalievania plodov. Prehnojenie dusíkom má za následok bujný rast vegetatívnych orgánov na úkor kvitnutia a tvorby plodov. Fosfor je dôležitý, ale ani pri ňom by sme nemali prekročiť jeho optimálnu dávku, lebo jeho nadbytok zhoršuje chuť i šťavnatosť plodov. Na draslík sú ale rajčiny veľmi náročné a od jeho dobrých dávok závisí najmä chuť rajčín. Uprednostňujeme však síranové formy, lebo chlór rajčiny neznášajú.
Ďalšia starostlivosť a ochrana
Listovú plochu nezmenšujte! To znamená, že odstraňujte len listy poškodené a choré. Najlepšia ochrana je prevencia. Paradajky pravidelne kontrolujte. Približne každé dva týždne odstráňte zálistky, vyviažte rastliny, ale pozornosť venujte hlavne zdravotnému stavu. Odstraňujte choré listy alebo ich časti. Proti hubovým chorobám používajte prípravky na báze medi a mancozebu, ktoré treba striedať.
V priestore klimatizačnej bunky sa počas slnečného žiarenia cez fóliu silne zahrieva a tak sa vytvára vhodná mikroklíma. Fólia sa zvykne i zarosiť, toto zarosenie však nesmie trvať dlho, lebo sa tým podporuje rozvoj hubových chorôb. Cez deň necháme vo fólii malý otvor, aby sa mohol dostať dovnútra vzduch. Ak je veľmi teplo, vetráme výdatnejšie.
Rajčiny sú svetlomilné, teda dĺžka a intenzita osvetlenia silno ovplyvňuje nielen ich rast a plodnosť, ale i chuť. Kvety sú samoopelivé, na dobré opelenie však potrebujú pohyb - potriasanie rastlinou, aby sa peľ striasol na bliznu.
Keď rajčiny dorastú až k veku, tak ich vyvedieme „von“ cez otvory získané čiastočným zhrnutím fólie zvrchu bunky a výhony vyviažeme k oporným drôtom. Ak dosiahnu rastliny výšku trubiek, čo býva začiatkom júla, je dobré fóliový kryt úplne odstrániť. Predĺžime tým životnosť fólie, pretože jej najväčším nepriateľom je ultrafialové žiarenie, ktoré spôsobuje stvrdnutie a zníženie pružnosti.
Rajčinám vyhovujú prekyprené teplejšie pôdy bohaté na humus a živiny. V osevnom postupe ich zaraďujeme do druhej trati, teda po plodinách hnojených hnojom alebo bohato kompostom, ako sú kapustoviny, repa, uhorky, pór, ďatelina či skorý šalát. Nikdy ich nesadíme hneď po ľuľkovitých rastlinách (zemiaky, paprika, baklažán), hrozí totiž riziko prenosu chorôb a únava pôdy, ale až s odstupom 3 či 4 rokov.
Po skončení vegetačného obdobia, ktoré bunka skracuje, zlikvidujeme porast a jednotlivé časti bunky po očistení uložíme na ďalšiu sezónu. Pred príchodom jesenných mrazov vyberieme z pôdy celé rastliny aj s koreňmi, uložíme ich na suché a pred mrazmi chránené miesto.
Výber vhodných odrôd paradajok
V našich podmienkach je rajčina jednoročná rastlina s bohatým koreňovým systémom. Vysádzame kontajnerované sadenice vysokých rajčinových odrôd, ktoré dosiahli výšku 25 až 30 cm a majú už aspoň jeden kvetný vijan s rozkvitnutými kvetmi a druhý vijan s nakvitajúcimi kvetmi. Pred výsadbou vylomíme bočné zálistky na priesade a sadenice vysadíme do pôdy šikmo, hlbšie a „na vodu“ (do jamky pred vysadením nalejeme vodu a necháme ju vsiaknuť).
Osvedčené vysoké odrody rajčín pre klimatizačné bunky zahŕňajú:
- So strednou veľkosťou plodov (okolo 100 g), červenoplodé: ’Start F1‘, ’Tipo F1‘, ’Torino F1‘, ’Toro F1‘, ’Parto F1‘, ’Domino F1‘.
- Veľkoplodé (500 g), mäsité, s menším obsahom semien (šalátové): ’Brutus‘, ’Beefmaster‘, ’VFN F1‘, ’Homestead‘.
- Väčšou odrodou (okolo 250 g) srdcovitého tvaru je ’Herodes‘.
- Drobnejšie, tzv. cherry rajčiny.
tags: #klimatizacne #bunky #na #pestovanie #rajcakov