Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) je nielen zdravá, ale aj mimoriadne všestranná huba v kuchyni. Svoje vlastné úrody tejto lahodnej huby si môžete dopestovať aj doma, a to viacerými spôsobmi. Vo voľnej prírode táto drevokazná huba rastie vo veľkých trsoch na pňoch listnatých drevín a živí sa rozkladom dreva. Má belavú dužinu a lahodnú chuť, vďaka ktorej je obľúbená po celom svete.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy ustricovej
Z konzumného hľadiska je nutričná hodnota hlivy ustricovej veľmi zaujímavá. Svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín sa skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Hliva ustricová má relatívne vysoký obsah minerálnych látok, približne 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu - len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je aj obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj jej vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
Táto huba obsahuje antioxidanty ako polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje zvýšenie prospešnej mikroflóry v črevách. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Možnosti pestovania hlivy ustricovej
Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý. Je možné ju pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín. Medzi hlavné metódy patria:
- Pestovanie na dreve (klátikový spôsob): imitácia prirodzeného rastu na pňoch.
- Intenzívne pestovanie na substráte: na slame, pilinách, kukuričnom kôroví a pod. (vo vreciach alebo zlisovaných blokoch).
- Pestovanie na kávovej usadenine: moderný a jednoduchý spôsob, často v špeciálnych "Growkitoch".
Pestovanie hlivy na dreve
Pestovanie hlivy na pňoch a klátoch je obľúbený spôsob domáceho pestovania. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode, a táto metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.
Výber vhodného dreva
Pre pestovanie hlivy sú vhodné dreviny ako orech, buk, topoľ, osika a breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny, s výnimkou čerešne. Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých.
Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Pravidlom je, že drevo nemá byť vysušené, musí obsahovať dostatok vody - nemalo by byť odpílené dávnejšie ako pred pol rokom. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus. Klátiky musia byť upravené tak, aby mali čisté rezné plochy. Pre klátikový spôsob pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé.
Metódy očkovania dreva
Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Kolíčková metóda
Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom, postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Očkovať je potrebné po celom povrchu dreva, teda aj na tej strane, ktorá sa nakoniec ocitne pod zemou. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Pred očkovaním môžete konár namočiť na dva dni do vody, nech poriadne nasiakne, podhubie potom lepšie prerastá.
Očkovanie klátov v zemi
Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Očkovanie podhubím medzi klátmi (prekladanie)
Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Okrem vhodného dreva potrebujete takzvaný očkovací substrát, ktorý zoženiete v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Substrát nanášame na rezné rany dreva jednoducho, najlepšie lyžicou. Niektorí odborníci odporúčajú do dreva vyhĺbiť jamky alebo zárezy, v ktorých sa substrát lepšie udrží.
Podmienky pre rast a starostlivosť
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Naočkované poleno môžete tiež vložiť do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviazať. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Po mesiaci-dvoch začne mycélium huby prerastať cez drevo a na povrchu sa objaví biela „vata“, čo je dobré znamenie. Pozor, ani úplná tma nie je dobrá!
Naočkované kláty vložíme do čistých igelitových vriec (napríklad tých na odpad) a navrchu ich zviažeme tak, aby mohol prúdiť vzduch. Vrecia s naočkovanými klátmi opatrne uložíme do tienistého priestoru, kde je stála teplota približne 20 až 25 stupňov Celzia - pivnica, špajza, garáž, či na jar pod strom. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou.
Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Po naočkovaní môžete klát alebo vetvy uložiť do tieňa a vlhka (pod kry, do živého plota, na severnú stranu domu). Potom stačí klátiky vysadiť von, ale na tienisté miesto, tak aby tretina z neho trčala nad zemou. Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať.
Zber úrody
Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 5 rokov. Ak sa vám nedarí vypestovať ďalšie hlivy, premiestnite substrát na pár dní na miesto s teplotou 6 až 12 stupňov Celzia. Úrodu zberajte postupne tak, že vždy pootočíte celý trs a vyberiete ho aj s časťou substrátu.
Intenzívne pestovanie na substráte
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie a pšeničná slama. Táto technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú, vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti je možné vytvoriť aj na malej ploche veľmi slušnú produkciu.
Pestovanie hlivy vo vreci je obľúbené najmä pre svoju jednoduchosť, dostupnosť materiálov a možnosť dopestovať si čerstvé huby bez potreby záhrady. Hliva ustricovitá pri tvorbe plodníc vyžaduje rozptýlené svetlo, vyššiu vlhkosť a chladnejšie prostredie, čo pomáha dosiahnuť zdravý rast húb.
Príprava kultivačnej miestnosti
Miestnosť, v ktorej plánujete pestovať hlivu, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C. Mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (možné nahradiť umelým osvetlením) a ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a drsných miest, kde by sa mohli usádzať spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Aby ste predišli kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, je nevyhnutné miestnosť pred začiatkom pestovania dôkladne vyčistiť a dezinfikovať (saponát, dezinfekčné postreky na báze chlóru alebo alkoholu).
Príprava substrátu
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, z ktorých rozkladom čerpá živiny. Substrát (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón) by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, napr. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky a navlhčí sa. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože tým je ovplyvnená rýchlosť, s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu a získavajú živiny.
Proces sterilizácie a pasterizácie
Aby mala hliva k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, je potrebné substrát pred očkovaním sterilizovať/pasterizovať. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Postup sa opakuje na druhý deň, následne sa slama nechá vychladiť na 30 °C. Pre dôkladnú pasterizáciu vložte substrát do nádoby s vodou tak, aby bol celý ponorený. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Substrát môžete zaťažiť mriežkou, aby ostal pod hladinou.
Po pasterizácii je potrebné nechať substrát odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíte substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Následne nechajte substrát vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžete urýchliť rozhrnutím na čistom, vydezinfikovanom povrchu). Po vychladnutí môžete do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5 % z objemu substrátu.
Očkovanie substrátu sadbou
Slamu nechajte vychladnúť na 20 až 25 stupňov, dôkladne si umyte ruky a môžete očkovať. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3 % k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby, mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého sa zmestí 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa odviedla prebytočná voda.
Inkubačné obdobie a tvorba plodníc
Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá či hliva kráľovská 20 až 30 °C). Je dôležitá vysoká vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním miestnosti vodou a dostatočným vetraním.
Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po približne 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, čo je pre hubu signál k rozmnožovaniu. Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následným opätovným zvýšením teploty na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky, a vyvíjajú sa 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.
Hliva Ružová ( Pleurotus Djamor ) - Navod na pestovanie prerasteného substrátu.
Starostlivosť počas rastu
Vrecia umiestnite vodorovne do vydezinfikovanej čistej miestnosti s teplotou 20 - 25 stupňov, kde ich necháte približne dva týždne až 18 dní. V okolí otvorov by sa mali začať objavovať zhluky huby. Teplotu v miestnosti potom znížte na 15 - 17 stupňov a pravidelne vetrajte. Vrece by malo byť v tomto období približne 8 až 12 hodín na svetle, nie však na priamom slnku. Proti priamemu svetlu balíky chráňte zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Na jar a na jeseň môže slama plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou je možné tieto kultivácie robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace. Pri pestovaní hlivy je dôležité dbať na prísnu hygienu, aby sa okrem želanej huby nepremnožili neželané plesne.
Zber a ďalšie vlny úrody
Na dvadsiaty až dvadsiatypiaty deň môžete začať so zberom úrody. Keďže hliva rodí v úrodových vlnách, o osem až dvanásť dní sa dočkáte ďalšej úrody. Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Ak chcete rast plodníc zmierniť, uložte ich na chladnejšie miesto. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po približne 9 dňoch. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte predtým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom množstve. Po troch až štyroch mesiacoch sa živiny vyčerpajú a "hlivové vrece" musíte založiť nanovo. Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak vám niečo nevyjde na prvýkrát, snažte sa analyzovať problém a vylepšiť proces pestovania.
Pestovanie hlivy na kávovej usadenine (Growkit)
Pestovanie hlivy v kávovej usadenine je pomerne jednoduchý a obľúbený spôsob sadenia hlivy ustricovej v domácnosti. Čistý Growkit si pred použitím môžete preliať horúcou vodou (pozor na prelepené časti na vedierku aj vrchnáku), aby sa zaistila sterilita. Kávovú usadeninu nájdete na dne dopitej šálky alebo v kávovom zásobníku; ak používate papierový filter, môžete ho pridať tiež. Ak nemáte dostatok kávového odpadu, môžete osloviť lokálnu kaviareň alebo pražiareň kávy, ktoré vám usadeninu radi darujú. Základným pravidlom je, že kávová usadenina, ktorú budete do Growkitu pridávať, nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku.
Proces očkovania a rastu
Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.
Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva, je to dobré znamenie - hliva je na dobrej ceste a začína rásť. Ak sa biela „prikrývka“ neobjavuje, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovača. Vyhnite sa priamemu zalievaniu a usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna. Hnedá usadenina by mala byť celá biela - toto nie je pleseň, ale podhubie hlivy ustricovej, ktorá prerastá cez kávovú usadeninu. Potom je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj, čo potrvá zhruba 4 - 5 týždňov. Nikdy neodstraňujte mikroporéznou pásku na otvoroch vedierka. Je priedušná, aby zaistila hlive ideálnu klímu na rast, udržuje stálu vlhkosť a zabraňuje vniknutiu plesní a hmyzu zo vzduchu.
Starostlivosť a riešenie problémov
Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej (napríklad zelenej), znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa darí okolitým plesniam. Ak je to možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť a kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača. Vlákna hlivy tak nie sú dostatočne silné, aby farebné plesne prerástli, a tým sa proces rastu sťažuje. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý Growkit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr. Pamätajte však, že pestovanie hlivy ustricovej vyžaduje určitú trpezlivosť.
Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nepodliehajte panike. Nie je to nič zlé, práve naopak - ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy. Ak sa chystáte na niekoľko dní na výlet a hliva z Growkitu ešte „nevykukla“, vložte ho do chladničky. Spomalíte tým proces rastu a proces pestovania opäť začnete, keď sa vrátite domov. Pozor, ak už hliva začala vyrastať, určite ju už potom nedávajte do chladničky, pretože práve naopak, jej rast ešte podporíte. Kávová usadenina je plná vitamínov a minerálnych látok (napríklad dusík). Najideálnejšie je ju použiť do kompostu, či už priamo z kávovaru, alebo po použití Growkitu, čo kompost prevzdušní. Kávová usadenina je tiež vynikajúce hnojivo, ktoré keď v tenkej vrstve rozsypete ku rastlinám, urobíte im veľkú radosť. Kávový grunt môžete využiť aj ako prírodné abrazívum (napríklad na čistenie kuchynského drezu) alebo ako domáci telový peeling či masku.
Využitie hlivy ustricovej v kuchyni
Hliva ustricovitá je v kuchyni mimoriadne všestranná a dá sa pripraviť na stovky spôsobov. Môžete si z nej pripraviť polievku, guláš, omáčku, praženicu alebo dokonca sekanú. Medzi obľúbené recepty patrí viedenský alebo parížsky rezeň z hlivy, hliva dusená na masle, na víne, na horčici či na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Túto zdravú pochúťku si vďaka domácemu pestovaniu nemusíte kupovať len v obchodoch.
