Moruša čierna, vedecky známa ako Morus nigra a ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny patriaci do čeľade morušovité. Jej pôvod siaha do juhozápadnej Ázie, kde rastie už po stáročia, pričom presná lokalita jej vzniku zostáva nejasná.
Tento druh je pozoruhodný svojím vysokým počtom chromozómov. Moruša čierna má 154 párov chromozómov, čo predstavuje celkovo 308 chromozómov. Ide o najvyšší známy polyploidný stav medzi semennými rastlinami, pričom dvadsaťdva párov siedmich chromozómov je zduplikovaných. Predpokladá sa, že táto extrémna polyploidia súvisí s úplnou absenciou genetickej diverzity u tohto druhu. Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej v oblastiach považovaných za jej pravlasť (Turecko a Irán) neodhalili žiadnu genetickú variabilitu.
Často dochádza k zámene moruše čiernej s inými druhmi moruší, najmä s čiernoplodými formami moruše bielej, ktorá sa vyznačuje značnou diverzitou vo farbe, tvare a veľkosti plodov.
Charakteristika a Vzhľad
Moruša čierna je opadavý strom, ktorý môže dorásť do výšky až 12 metrov a šírky 15 metrov. Jeho koruna má guľatý tvar. V priebehu 100 až 120 rokov sa strom pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy až po celej dĺžke kmeňa, čo komplikuje určenie veku starých exemplárov. Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva.
Listy sú veľké, dosahujú dĺžku 10 až 20 cm a šírku 6 až 10 cm. Sú mäkké na spodnej strane a na hornej strane majú krátke, pevné chĺpky.
Jedlé plody sú v čase dozretia tmavofialové až takmer čierne. Je dôležité poznamenať, že predstava, že plody moruše bielej sú vždy biele a plody moruše čiernej sú vždy čierne, je nesprávna. Kým plody moruše čiernej sú skutočne tmavofialové až čierne, plody moruše bielej môžu byť biele, ale aj tmavofialové až čierne.
Pôvod a Historické Rozšírenie
Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie. Dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko. V týchto regiónoch sú jej plody známe pod menami odvodenými z perzštiny (toot, shahtoot - kráľovská alebo „najlepšia“ moruša) alebo z arabčiny (shajarat tukki). V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety.
Do Británie sa moruša čierna dostala v 17. storočí s nádejou, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. Už v antike bola moruša čierna známa a v stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju využívali ako liečivú rastlinu.
Rozšírenie na Slovensku
Na Slovensku existujú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej. Prvá naznačuje, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Moruša čierna sa tradične pestuje len na obmedzenom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach.
Tento druh je na Slovensku zastúpený približne 1500 exemplármi. Najvyššia koncentrácia sa nachádza v okolí obce Pukanec, na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tejto oblasti je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len tam, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý.
Výskyt v Pukanci a okolí
Podľa výskumu z rokov 2001 - 2002 rástlo v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce. Výskum z rokov 2005 - 2007 zmapoval na Slovensku 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách. V Pukanci sa nachádzalo 470 stromov, čo predstavuje najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe.
Ďalšie obce v bezprostrednom susedstve Pukanca s významným výskytom moruše čiernej zahŕňajú:
- Devičany (115 stromov)
- Bohunice (52 stromov)
- Žemberovce (47 stromov)
- Čajkov (42 stromov)
- Bátovce (34 stromov)
- Pečenice (30 stromov)
- Jabloňovce (27 stromov)
- Sebechleby (27 stromov)
- Dolné Orešany (19 stromov)
- Rybník nad Hronom (18 stromov)
- Nitra (13 stromov)
- Horné Orešany (12 stromov)
- Nová Dedina - časť Gondovo (10 stromov)
Rozlišovanie od Moruše Bielej
Morušu čiernu je možné od moruše bielej odlíšiť najmä vďaka plstnatej spodnej strane listov. Okrem toho existuje viacero ďalších rozdielov, ako napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruše bielej.
Najvýznamnejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov. Stáročné diskusie o tom, či Dominom identifikovaný nový druh bol skutočne samostatný slovenský druh moruše, boli v konečnom dôsledku vyvrátené. Prevládajúci názor dnes je, že išlo o klasickú morušu čiernu.
Kultivar Moruše čiernej ´PENDULA´
Jedinečný kultivar moruše čiernej ´PENDULA´ upúta svojím zaujímavým previsnutým tvarom a chutnými čiernymi plodmi sladkokyslej chuti, ktoré sú bohaté na vitamíny a antioxidanty. Vďaka previsnutému habitusu je možné plody oberať priamo zo zeme. Z miesta vrúbľovania vyrastajú prevísajúce výhony, ktoré sa časom dotknú zeme a vytvárajú tak kompaktnú kupolu.
Tento kultivar je nenáročný, opadavý, úplne mrazuodolný a odolný voči chorobám. Ideálne je vysádzať ho na slnečné stanovište s priepustnými výživnými pôdami.
