Kompostovanie je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako premeniť organický odpad na kvalitné prírodné hnojivo pre záhradu. Ak s kompostovaním začínate, nepotrebujete žiadne zložité vybavenie. Je to jednoduchý a prirodzený proces, ktorý zužitkováva kuchynský a záhradný bioodpad, znižuje množstvo odpadu a pritom vytvára prvotriedne hnojivo.
Čo je to kompost a prečo kompostovať?
Kompost je zmes rozloženého organického materiálu, ktorá vzniká prirodzenou činnosťou mikroorganizmov. Tie postupne rozkladajú rastlinné zvyšky, lístie alebo kuchynský bioodpad na živiny, ktoré sú pre rastliny veľmi dobre využiteľné. Správne založený kompost zlepšuje štruktúru pôdy, dodáva rastlinám živiny a zároveň znižuje množstvo bioodpadu v domácnosti. Bohatá úroda na záhrade sa nerodí zo dňa na deň; predchádza tomu viacero dôležitých zásad a jednou z nich je aj vytvorenie vyváženého kompostu. Ideálne je, ak si ho vyrobíte sami zo záhradného, ale aj kuchynského odpadu.
Kompost má široké uplatnenie nielen v záhrade, ale aj v domácnosti. Ocení ho pôda pri jej zúrodňovaní, trávnik, takmer všetky plodiny, ovocné stromy a taktiež izbové rastliny. Obsahuje totiž nespočetné množstvo výživných látok, ktoré podporujú ich rast. Zároveň sa jeho tvorbou podieľate na ekologickom spôsobe nakladania s biologickými odpadmi.
Typy kompostu a ich využitie
Vyzretý kompost a surový kompost
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Surový kompost, ktorý sa spracovával po dobu 2 až 6 mesiacov a nie je ešte úplne stabilizovaný, je vhodný ako mulč okolo stromov alebo kríkov. Vyzretý kompost je vhodný na akékoľvek použitie.
Zrelý kompost možno aplikovať do pôdy počas akéhokoľvek vegetačného obdobia, avšak ideálne je, ak sa zapracováva jemne, nie príliš hlboko do pôdy a v rovnomernej vrstve. Na záhrade ho využijeme pri zakladaní záhonov ako priame hnojivo alebo prímes do pôdy. Do kvetináčov ho odporúčame v pomere cca 1:3 s bežným substrátom, na trávnik iba ako jemný posyp pre výživu. Pred zapracovaním kompostu pri výseve, či pri sadení priesad alebo do trávnika kompost preosejte (napríklad cez záhradné sitko alebo klasické sitko na piesok).
Test zrelosti kompostu
O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Dajte kompost do dvoch nádob a nasypte naň semiačka reďkovky. Po pár dňoch by mala začať klíčiť. Dôležité sú pevné stonky a tmavozelené lístky. Ak kompost podporil zdravý vývoj rastlinky, úspešná bude pravdepodobne aj vaša tohtoročná sezóna v záhrade.
Kompostový výluh (vermičaj)
Z kompostu si môžete pripraviť aj výživný výluh. Ten je ideálny ako listové hnojivo v podobe postreku, ktoré rastliny rýchlo zásobuje živinami. Rastliny, ktoré sú pravidelne vyživované kompostovým výluhom, sú odolnejšie proti chorobám a škodcom. Výluh si pripravíte zmiešaním 1kg zrelého preosiateho kompostu s 10l vody.
Ako založiť kompost: Krok za krokom
1. Výber miesta a kompostéra
Založiť si kompost môže každý, kto má záhradku a chce si vytvoriť vlastné prírodné hnojivo. Prvým krokom k úspechu je vybrať si správny kompostér. Ten si treba vyberať podľa toho, akú veľkú záhradu máte. Napríklad, pokiaľ máte záhradu veľkú 1000 m², kompostér s dostatočnou kapacitou by bol ideálnou voľbou. Nemusíte sa samozrejme obmedzovať tým, že si zadovážite len jeden kompostér. Či už ste si vybrali jeden väčší kompostér alebo viacero menších, dôležité je ich umiestnenie.
Založenie kompostu odporúčame na voľnú a priestrannú plochu. Ideálne je polotienisté stanovište chránené pred vetrom, ktoré zaisťuje stabilnú teplotu a vlhkosť, zároveň bez priameho slnka, aby sa kompost neprehrieval a nevysušoval. Vopred si odsledujte, kde v záhrade je suché miesto s dobrým odvodňovaním, na ktoré svieti slnko, no nie od rána do večera. To je totiž dokonalé miesto pre váš nový kompostér. Určite ho nenechajte stáť na mieste, kde aj niekoľko dní po daždi stále stojí voda, alebo na prudkom priamom slnku. Vyhnite sa betónovému alebo úplne uzavretému podkladu - kompost potrebuje kontakt so zemou. Umiestnenie kompostéra priamo na pôdu umožňuje prístup užitočným mikroorganizmom a dážďovkám, ktoré urýchľujú rozkladný proces.
2. Hnedý a zelený odpad - základ úspechu
Pre správne kompostovanie je dôležité striedať tzv. hnedý a zelený odpad.
- Hnedý odpad dostal príznačný názov podľa farby odpadu, ktorý doň spadá. Pomáha kompost prevzdušňovať a je zdrojom uhlíka. Uhlík dodáva energiu mikroorganizmom, ktoré sa v komposte nachádzajú. Suché, hnedé a drevnaté suroviny (štiepka, lístie, slama) si uskladnite vo vreciach, napríklad vedľa kompostoviska.
- Zelený odpad je opakom hnedého nielen vo farbe, ale aj v tom, že tieto materiály sú väčšinou mokré. Poskytujú aminokyseliny a bielkoviny potrebné na to, aby baktérie a huby mohli vykonávať svoju prácu.
Základnou podmienkou vrstvenia je zachovať vyvážený podiel dusíkatých (zelených) a uhlíkatých (hnedých) materiálov. Platí, že na jeden diel dusíkatých ukladáme minimálne 20 až 30 dielov uhlíkatých zmesí. Miešajte napríklad mäkké, zelené a šťavnaté suroviny (tráva, ovocie a zelenina) so suchými, hnedými a drevnatými surovinami.
3. Vrstvenie kompostu
Zakladanie kompostu je ako príprava lasagní. Kompost navrstvite až po vrch striedaním vrstiev hnedého a zeleného odpadu. Založenie kopy zahájime nosnými uhlíkatými materiálmi, akými sú vetvy, slama, lístie, papier, kôra či hobliny. Na dno kompostéra položte hrubú vrstvu hnedého materiálu, napríklad suché lístie alebo natrhaný papier. Do prvej vrstvy dáme uhlíkatý odpad v podobe drievok, ktoré by nemali byť v priemere hrubšie ako 1,5 cm. Pokračujeme tak, že na každú ďalšiu vrstvu uhlíkatých zložiek pridávame menšiu kopu dusíkatých. Zelený materiál prekryte hnedým, čím obmedzíte výskyt ovocných mušiek a zápach. Namiesto tejto vrstvy môžete dať aj pôdu.
4. Čo (ne)dávať do kompostu?
Biologický odpad z domácnosti a záhrady nemiešajte s iným odpadom, zbierajte ho samostatne, napríklad do špeciálnej nádoby.
Vhodné do kompostu: Je mnoho vecí, ktoré do kompostéra môžeme dávať bez rozmýšľania. Medzi ne patria napríklad:
- šupky z ovocia a zeleniny (s výnimkou citrusov, viď nižšie)
- tráva, lístie, buriny (mladé, bez zrelých semien)
- konáre, drevná štiepka
- kávová usadenina, čajové vrecúška
- papier (nesfarbený, netlačený)
Nevhodné do kompostu: Niektoré zvyšky by sa v komposte nemali spracovávať:
- mäso a mliečne výrobky
- varené jedlá, zvyšky z taniera
- tuky a oleje
- exkrementy domácich zvierat (okrem bylinožravcov)
- chemicky ošetrené materiály
Správna starostlivosť o kompost
Kompostovanie viete urýchliť tým, že sa oň budete dobre starať.
Príprava materiálu
Všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narežte na čo najmenšie kúsky. Pôsobenie pridaného materiálu bude účinnejšie, ak si ho upravíte na čo najmenšie kúsky, ideálne do veľkosti malíčka na ruke. Väčšie a hrubšie suroviny (napríklad konáre, šupy z melóna) zmenšujte krájaním, lámaním, sekaním alebo drvením tak, aby mali maximálnu veľkosť ako palec na ruke.
Prehadzovanie a prevzdušňovanie
Dostatočný prístup vzduchu je kľúčový. Klasická rada, ktorú je však dobré mať na pamäti, je nezabúdať kompost prehadzovať a tak ho prevzdušniť. Prehadzovanie materiálu je nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu, inak by to podnietilo fatálne následky pre prospešné mikroorganizmy v komposte. Odporúčame prehadzovať kompost minimálne dvakrát ročne. Ak použijete urýchľovač kompostu, ktorý ho dokáže natoľko zahriať, že sa z neho dymí a zapácha, prehadzovanie uskutočňujte každé dva dni, inak po 3 až 4 dňoch od založenia kopy. Pri prehadzovaní si chráňte jemnú pokožku rúk záhradnými rukavicami s kvalitnou podšívkou z česanej bavlny. Tým predídete povrchovým zraneniam a kožným reakciám vplyvom rozkladu mikroorganizmov. Podľa odhadov by vám jedno prehodenie nemalo trvať viac než 30 minút. Pokračujte v premiešavaní biomasy každých 10 až 14 dní.
Vlhkosť
Polievanie kompostu je taktiež dôležitou súčasťou procesu. Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Vlhkosť zmesi zistíme jednoduchým stlačením v dlani. Mala by z nej stekať maximálne 1-2 kvapky vody. Ak je príliš suchá, v založenej kope je málo dusíka a očkovacích látok. Zápach väčšinou vzniká pri nedostatku kyslíka alebo nadmernej vlhkosti.
Urýchľovače kompostovania
Ak hľadáte spôsoby, ako urýchliť kompostovací proces, môžete siahnuť po prírodných urýchľovačoch kompostovania, alebo sa zamerať na časté prehadzovanie a správnu vlhkosť materiálu. Urýchľovače kompostu môžete kúpiť v práškovej alebo granulovanej forme, ktoré výrazne skracujú hnilobný proces - z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov. Pre hobby záhradkára sa kvalita kompostu urýchľovačmi veľmi nelíši od kompostu vyrábaného bežnými hnilobnými procesmi. Keďže urýchľovače kompostu sa oficiálne považujú za hnojivá, kompost môže obsahovať rýchlejšie viac výživných látok. Klíčivosť kompostu podporíte aj inými kolóniami mikroorganizmov. Výbornou voľbou sú bakteriálno-enzymatické prípravky, ktoré zefektívňujú kompostovací proces. Aby bol takýto prípravok naozaj funkčný, mal by obsahovať aspoň 3 až 4 rôzne druhy baktérií.
Zrýchlite kompostovanie – 5 jednoduchých spôsobov
Čas potrebný na kompostovanie
Pri správnych podmienkach môže kompost vzniknúť už za niekoľko mesiacov. Kvalitný kompost býva zrelý za 3-12 mesiacov podľa zloženia, vlhkosti a teploty. Po troch až štyroch premiešaniach (najmä pri použití urýchľovačov) by mal byť kompost hotový. Zväčša však prejde niekoľko mesiacov až rok, kým mikroorganizmy a mikróby premenia záhradný odpad na hodnotný kompost. Tvorba humusu by nemala trvať dlhšie než 18 dní, ak sú podmienky optimalizované (najmä pri použití urýchľovačov a intenzívnom prehadzovaní).
Špecifické materiály v komposte
Orechové lístie
Orechové lístie sa síce rozkladá pomalšie, ale je bohaté na triesloviny a látku juglon s fungicídnymi účinkami. Orechové lístie sa dá kompostovať. Je potrebné ho rozdrviť na čo najmenšie kúsky a zmiešať s dusíkatými materiálmi (napríklad tráva). Z celkovej hmotnosti kompostovaných materiálov môže orechové lístie tvoriť až 30 % podiel. Pri dodržaní základných pravidiel kompostovania sa dá už po 6 mesiacoch kompost z orechového lístia bezpečne použiť v záhrade. Dobrá rada: lístie zberajte kosačkou, aby ste ho takto "posekali", prípadne ho zhrabte do zásobníka na lístie alebo ho nechajte prikryté iba tak na kope napospas zimnému počasiu (mráz, vlhkosť). Na jar po lístí podupte a tým ho popučíte na menšie časti.
Citrusové šupky
Zvyšky z citrusov sa dajú kompostovať, hoci pre začiatočníkov môžu byť výzvou. Je potrebné ich nakrájať na čo najmenšie kúsky a zmiešať ich s uhlíkatými materiálmi (napríklad slama, drevná štiepka).
Buriny
Všetky buriny sa dajú kompostovať. Bez akýchkoľvek problémov môžeme kompostovať mladé buriny. Buriny, ktoré majú vyzreté semená alebo ktoré sa rozmnožujú vegetatívne, musíme pred kompostovaním upraviť - nasekať a nechať skvasiť v nádobe s dažďovou vodou.
Ťažšie rozložiteľné materiály
Niektoré odpady je možné kompostovať, ale rozkladajú sa dlhšie. Môže sa stať, že pri braní hotového kompostu vám ostanú na site pri preosievaní. Vtedy ich jednoducho opäť vhoďte do kompostu a doprajte im viac času. Materiál, ktorý sa v komposte rozkladá dlhšie a ťažšie, nám zabezpečí kyprosť s dostatkom dutiniek so vzduchom.
Domáci kompostér - DIY
Prečo si vyrobiť domáci kompostér a ako na to svojpomocne - ľahko, lacno a ekologicky? Záhradný kompostér si môžete vyrobiť aj svojpomocne - lacno, udržateľne a presne podľa svojich potrieb. Aké materiály sú vhodné na výrobu? Najčastejšie sú to palety, drevené debny alebo plastové kontajnery. Poďme si ukázať, ako si kompostér ľahko postaviť a čo je pri jeho používaní dôležité.
Pripravte si 3-4 drevené palety - jednu na zadnú stranu a dve na boky, prípadne štvrtá môže slúžiť ako dvierka. Zastrešte kompostér (napríklad doskami alebo vekom), aby ste zabránili nadmernému vysychaniu či premočeniu. DIY kompostér je lacný, ľahko prístupný a môžete ho prispôsobiť priestoru aj objemu odpadu. Pokiaľ máte veľkú záhradu, môžete vytvoriť zapustený kompostér, typicky zakopaný sud so spodnými otvormi. Ak chcete voľne stojaci variant, siahnite po inom type. Postupujte výlučne tak, aby dno kompostérov pozostávalo z drevených paliet, ďalej ho vypĺňajte pletivom s očkami o priemere 1 cm. Tak doň ťažšie vniknú hlodavce.
Vermikompostovanie - kompostovanie s dážďovkami
Kompostovanie nie je výhradnou záležitosťou záhrad. Kompostovať môžete aj vnútri. Budete však na to potrebovať špeciálny kompostér s kalifornskými dážďovkami. Tento spôsob kompostovania sa špeciálne nazýva vermikompostovanie. Práve vďaka dážďovkám a jemnejšiemu kuchynskému alebo záhradnému odpadu je kompostovanie oveľa rýchlejšie než to klasické. Výsledkom exkrementov dážďoviek, ktoré sa týmto odpadom živia, je tmavý humus, čo je vlastne cenné organické hnojivo bohaté na živiny.
Charakteristika kalifornských dážďoviek
Kalifornské dážďovky (červy) sú dlhé až 10 cm a ich priemer je 3 až 6 mm. Telo dospelých červov je rozdelené až na 120 mäsovosfarbených segmentov. Predná časť je valcovitá, zadná mierne štvorcová. Ak sa pozriete pozorne, na spodnej strane tela môžete vidieť malé štetiny, pomocou ktorých sa pohybujú. Kompostové červy sa nachádzajú najmä v hornej pôdnej vrstve, pretože tam nachádzajú dostatok organických látok. A práve v tomto sa kalifornské dážďovky odlišujú od ostatných dážďoviek, ktoré sa zväčša nachádzajú v hlbších pôdnych vrstvách. Kompostové červy sa cítia najpríjemnejšie pri teplotách medzi 15 a 25 °C. Ich aktivita prudko klesá pri teplote pod 10 °C. Taktiež nemajú rady teploty nad 25 °C - vtedy sa presúvajú do spodných vrstiev pôdy.
Používanie vermikompostéra
Vermikompostér je rozumnou investíciou pre každého záhradkára - či už s vlastnou záhradou, alebo bez nej. Spolu so špeciálnymi dážďovkami si ho môžete kúpiť u špecializovaných predajcov aj na internete. Užitočné červy sa chovajú v špeciálnych farmách a sú odosielané v malých škatuliach po asi 500 kusov alebo v špeciálnych vreciach s trochou pôdy. Vermikompostéry zaberajú málo miesta a vyžadujú malú údržbu. Preto sú ideálne aj na balkón. Pri správnej starostlivosti je kompostovanie takmer bez zápachu.
Do hornej nádoby, ktorá sa zakrýva vekom, sa vkladajú organické zvyšky z kuchyne, napríklad šalát, šupky zo zeleniny a ovocia, jadierka z jablka, kávová usadenina, papier a podobne. Mäso a mliečne výrobky by sa nikdy nemali používať na kompostovanie, a to ani pri vermikompostovaní. V tejto úrovni kompostéra žijú dážďovky, živia sa tu zvyškami kuchynského odpadu a tak pomáhajú tvoriť hodnotný kompost. Keď dážďovky vykonajú svoju prácu, vzniká po nich nádherne zemito voňajúci tmavý kompost, ktorý môžete použiť na obohatenie pôdy v záhradke alebo v nádobách na balkóne. Vzniknutý kompost následne dážďovky svojím pohybom v kompostéri neustále prevzdušňujú (preto netreba kompost premiešavať), čím sa zvyšková voda ľahšie dostáva do nižších vrstiev a postupne z nej vzniká tzv. dážďovkový čaj (vermičaj). Po dážďovkách zostáva tekutina bohatá na živiny, ktorá sa zhromažďuje v spodnej nádobe. Táto tekutina sa nazýva aj dážďovkový výluh alebo čaj, ktorý sa dá taktiež využiť ako doplnkové hnojivo pre rastliny. Spodná nádoba môže mať ventil, cez ktorý si tekutinu doslova načapujete.
Kompostovanie v zime
Kompostovanie v zime nezastavuje - proces sa síce spomalí, ale nezastaví. Zaistite preto, aby kompost nezamrzol a pomôžte mikroorganizmom prikrytím kompostéra (napríklad senom, lístím alebo plachtou). Obmedzte pridávanie nového materiálu, no udržiavajte vrstvenie existujúceho materiálu.