Záhradu môže zničiť sucho, ale aj zlé zavlažovanie. Súčasťou záhrady, na ktorú chce byť každý hrdý, sú nielen ovocné stromy, kríky, kvety, ale hlavne uhladený trávnik. Ten dodáva záhrade jedinečný pôvab, vďaka ktorému máme chuť vybehnúť von bosý a do sýta si užívať slnečné lúče. Či už niekto preferuje zarastenú lúku kvetmi, alebo dokonalú frizúru anglického trávnika, v horúcich dňoch dostáva trávnik riadne zabrať. Rozkázať vetru či dažďu nikto z nás nevie, preto ani prirodzená závlaha záhrad neprichádza v ten čas, keď je to práve najviac potrebné. Počas posledných sezón vie záhrady potrápiť najmä nadmerné sucho, zabijakom môže byť neúnosná páľava. V takom prípade treba predovšetkým trávniku pomôcť efektívnym zavlažovaním. Avšak pozor! Nesprávnym polievaním dokážete rastlinám uškodiť rovnako ako neúnosným suchom.
V dnešnom článku sme sa rozhodli bližšie priblížiť, akých chýb sa vyvarovať, aby záhrada bola stále zdravá a tiež sviežo zelená. Úplne na začiatku správneho zalievania treba vedieť, aký typ pôdy máte v záhrade. Zemina z rôznych kútov totiž zadržiava vodu inak. Kým v ílovitej pôde voda vydrží dlho, hlinité pôdy jej absorbujú veľa. Piesočnatými pôdami zase voda rýchlo pretečie do spodných vrstiev. Dôležitú rolu v tomto prípade zohráva humus. Čím viac ho pôda obsahuje, tým lepšie vie udržať vodu. Takýto stav ocenia najmä rastliny s plytkými koreňmi, ktoré sú veľmi chúlostivé na sucho. Aj preto potrebujú výdatnejšiu zálievku.
Ako správne zavlažovať záhradu
Správne zavlažovanie záhrady nie je žiadna veda, ale vyžaduje si trochu plánovania a porozumenia potrebám rastlín. Polievanie rastlín nemusí byť žiadna veda. Jednoducho sa na ne pustí voda. Okrem polievania halabala sa ale dá polievať aj efektívnejšie a tak, aby z neho mali rastliny viac úžitku a menej stresu.
Správna frekvencia a množstvo vody
Zriedkavo a výdatne. Takýto typ polievania lepšie imituje prirodzený dážď. Voda sa pri ňom dostane hlbšie pod povrch, takže aj koreňové systémy sa vytvárajú hlbšie. To zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu. Na to, aby v horúcich letných mesiacoch vyschlo vrchných pár centimetrov pôdy, stačí len pár hodín. Rastliny, ktorých koreňový systém nesiaha hlbšie, začnú rýchlo vysychať tiež. Hlbšie pod povrchom zostáva pôda vlhká dlhšie - aj niekoľko týždňov od posledného dažďa. Rastliny, ktorých korene sem siahajú, stačí polievať zriedkavejšie alebo vôbec.
Každodenné krátke polievanie funguje tiež, ale len dokým neodcestujeme na týždeň preč z domu. Vtedy môže veľa rastlín uhynúť, pretože majú väčšinu koreňov tesne pod povrchom - kde pôda vysychá už po jednom horúcom letnom dni.
Pravidlo č. 5: Primerané zavlažovanie znamená, že sa voda dostane až ku korienkom. Príliš malé množstvo vody často pokryje len vrchnú vrstvu pôdy.
Pravidlo č. 6: Vsiaknutie vody do pôdy chvíľu trvá.
Pravidlo č. 7: Zavlažovanie len jednej určenej časti koreňa spôsobuje jeho jednostranný rast a nedostatočné vstrebávanie živín v pôde.
Pravidlo č. 8: Zavlažujte podľa potreby a v menších množstvách.
Pravidlo č. 9: Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.
Čo sa týka množstva vody, v zeleninovom záhone postačuje približne 10 l až 15 l vody na 1 m². Počas teplých letných dní potrebujú kvety a iné rastliny v záhrade dvakrát toľko vody: 20 l až 30 l na 1 m². Na rozdiel od rastlín zasadených v exteriéri nedokážu kvetináčové rastliny na terase alebo balkóne odoberať vodu z hlbších vrstiev. V lete sú preto odkázané na pravidelný prísun vody. Počas horúcich dní by ste ich mali niekedy poliať dokonca dvakrát. Dajte však pozor na to, aby v kvetináčoch nedochádzalo k zamokreniu.
Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody. Na týždeň to je približne 10 l na 1 m². Na dostatočné zvlhčenie pôdy potrebujete na 1 cm hlbokú vrstvu pôdy 1 l vody na 1 m². Ak chcete zvlhčiť 20 cm hlbokú vrstvu pôdy, potrebujete teda 20 l na 1 m².
Optimálny čas na polievanie
Hocikedy. Spálené listy od polievania na poludnie sú mýtus. Na poludnie je polievanie akurát menej efektívne. Veľa vody sa vyparí predtým, než by dosiahla korene rastlín.
Ráno alebo večer je polievanie efektívnejšie, tým, že sa voda udrží v pôde dlhšie. Rastliny ale vodu potrebujú v prvom rade cez deň počas fotosyntézy. V noci sú prieduchy v listoch rastlín zavreté, transpirácia je pozastavená. Cez rastlinu počas noci takmer žiadna voda neprúdi. Pekne sa to dá pozorovať na zvädnutých rastlinách, ktoré pri zotmení zázračne ožijú aj bez toho, aby sme ich medzitým poliali. Počas noci sa z pôdy veľa vody nevyparí, takže večerné a nočné polievanie vôbec nie je márne.
Ideálny čas na polievanie v poradí je teda:
- Ráno
- Večer a v noci
- Počas dňa (najmenej efektívne)
Čo sa týka čerstvo založeného trávnika, ten by ste mali polievať až 5-krát denne. Nikdy nie v dobe od 11 do 15 hodiny! Vtedy je intenzita slnečného svitu najväčšia, pričom kvapky vody na steblách trávy fungujú z hľadiska fyziky úplne rovnako ako lupa. Ak teda nechcete trávnik doslova spáliť, zalievajte vždy skoro ráno alebo večer po západe slnka. Keď už je aj tak neskoro a váš trávnik sa naozaj spálil, netreba robiť paniku. Dôležité je začať s pravidelnou zálievkou. S dosiatím trávnej zmesi treba počkať, až pominie obdobie prílišného horúceho počasia. Zároveň treba myslieť na to, aby mal trávnik dostatok času vlahu prijať. Optimálnym časom tak je 5:00h do 7:00h. Večer sa javí ako najvhodnejší čas medzi 20:00h a 22:00h.
Pravidlo č. 1: Hoci sa často hovorí o škodlivosti polievania na obed kvôli spáleniu listov, ide skôr o mýtus.
Pravidlo č. 2: Takýto typ polievania lepšie imituje prirodzený dážď.
Pravidlo č. 3: Mnohí záhradkári používajú vodu zo studne alebo vodovodu, no dôležité je dať pozor na teplotu zálievky.
Pravidlo č. 4: Dažďová voda má prirodzene optimálnu teplotu a je mäkká - bez prebytočných solí a chlóru, ktoré sa môžu nachádzať vo vode z vodovodu.
Dôležitý tip: V lete sa dažďová voda v nadzemných nádržiach môže prehrievať.
Typy pôdy a ich vplyv na zavlažovanie
Úplne na začiatku správneho zalievania treba vedieť, aký typ pôdy máte v záhrade. Zemina z rôznych kútov totiž zadržiava vodu inak. Kým v ílovitej pôde voda vydrží dlho, hlinité pôdy jej absorbujú veľa. Piesočnatými pôdami zase voda rýchlo pretečie do spodných vrstiev. Dôležitú rolu v tomto prípade zohráva humus. Čím viac ho pôda obsahuje, tým lepšie vie udržať vodu. Takýto stav ocenia najmä rastliny s plytkými koreňmi, ktoré sú veľmi chúlostivé na sucho. Aj preto potrebujú výdatnejšiu zálievku.
Pravidlo č. 9: Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.
Polievanie rôznych druhov rastlín
Trávnik
Čo čerstvo založený trávnik? Tak ten by ste mali polievať až 5-krát denne. Nikdy v dobe od 11 do 15 hodiny! Vtedy je intenzita slnečného svitu najväčšia, pričom kvapky vody na steblách trávy fungujú z hľadiska fyziky úplne rovnako ako lupa. Ak teda nechcete trávnik doslova spáliť, zalievajte vždy skoro ráno alebo večer po západe slnka. Keď už je aj tak neskoro a váš trávnik sa naozaj spálil, netreba robiť paniku. Dôležité je začať s pravidelnou zálievkou. S dosiatím trávnej zmesi treba počkať, až pominie obdobie prílišného horúceho počasia. Zároveň treba myslieť na to, aby mal trávnik dostatok času vlahu prijať. Optimálnym časom tak je 5:00h do 7:00h. Večer sa javí ako najvhodnejší čas medzi 20:00h a 22:00h.
Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody. Na týždeň to je približne 10 l na 1 m². Pri polievaní rastlín existuje jedno základné pravidlo. Hovorí, že na dostatočné zvlhčenie pôdy potrebujete na 1 cm hlbokú vrstvu pôdy 1 l vody na 1 m². Ak chcete zvlhčiť 20 cm hlbokú vrstvu pôdy, potrebujete teda 20 l na 1 m².
Ovocné stromy a dreviny
Najvyššie požiadavky na vodu majú začiatkom leta ovocné stromy, pretože práve teraz produkujú najviac listov. Ešte viac vody potrebujú tie ovocné druhy, ktoré rodia skoro. No a výdatne treba polievať aj dreviny, ktoré korenia plytko. Spoznáte ich podľa toho, že rastú pomalšie ako ostatné stromy, aj podľa suchej vrchnej vrstvy pôdy.
Polievanie ovocných stromov je kapitolou samou o sebe. Väčšina záhradkárov na ňu často nemyslí. Jednotlivé ovocné druhy potrebujú počas sezóny 400 - 600 mm zrážok. Mladé ovocné stromčeky potrebujú menej vody, než dospelé rodiace stromy. Mladé stromčeky polievame najmä počas pučania a intenzívneho rastu letorastov. Dospelé stromy potrebujú veľa vlahy počas kvitnutia, tvorby a rastu plodov. Väčšina ovocných stromov má aktívnu časť koreňovej sústavy do hĺbky 50 cm, drobné ovocie do 40 cm a jahody do 20 cm. Tento fakt ovplyvňuje aj veľkosť zálievky. Polievame ich teda tak, aby sa voda dostala do náležitej hĺbky.
Zelenina
Keď má zelenina veľké listy, znamená to aj veľké straty vody. Platí to napríklad o uhorkách, melónoch alebo cuketách. Preto musíme tieto druhy polievať často a výdatne. To však neplatí pre šalát, ktorý má listy uložené tesne pri sebe, takže nestrácajú vodu. Koreňovej zelenine stačí mierne polievanie, pretože si cez korene dokáže doplniť potrebnú vlahu.
Hlávková kapusta a kel vyžadujú rovnomernú vlhkosť pôdy, inak drevnatejú, majú menší rast a sú častejšie napadané chorobami. Prvú menšiu závlahovú dávku robíme po zasadení. Opäť začneme polievať v čase narastania hlávok, pravidelne každý týždeň 20 - 25 mm (teda 20 - 25 litrami vody na 1m2).
Karfiol je náročný na vzdušnú aj pôdnu vlhkosť. Po vysadení polievame karfiol každé 2 - 4 dni dávkami 5-15 mm vody. Neskôr sa cyklus rozšíri a zalievame po 6 - 10 dňoch, zato však výdatnejšie 15 - 20 mm vody.
Kaleráb potrebuje najviac vody v čase intenzívneho rastu buľvy. Polievame ho raz za týždeň dávkami 20 - 25 mm. Dôležité je nedopustiť preschnutie pôdy.
Hlávkový šalát má plytkú koreňovú sústavu. Preto ho treba polievať častejšie, zato však menšími dávkami. Najviac vody potrebuje prvé tri týždne po vysadení. Zvýšené nároky na vlahu má aj dva týždne pred zberom.
Špenát potrebuje primeranú vlhkosť počas celého vegetačného obdobia.
Mrkva a petržlen nie sú príliš náročné na vodu. Avšak polievanie, najmä na začiatku vegetačného obdobia, urýchľuje vývin a skvalitňuje úrodu. Ranné odrody polievame 20 - 25 mm vody dvakrát počas mája a júna. Neskoršie v júli a v auguste. Pozor však na preschnutú pôdu.
Zeler vyžaduje stále prevlhčenú pôdu. Polievanie obmedzujeme iba pri zakoreňovaní, potom však zavlažujeme pravidelne dávkami 20 - 25 mm až do septembra.
Uhorka potrebuje veľa vody, no zároveň aj prevzdušnenú pôdu. Pôda teda musí byť vlhká, ale nie príliš. Najdôležitejšie je polievať uhorky v čase kvitnutia a následne počas celého obdobia rastu plodov. Uhorky sú obzvlášť citlivé na studenú vodu.
Paprika potrebuje prvú závlahovú dávku po vysadení, neskôr pri kvitnutí a nasadzovaní plodov. Polievame ju však pravidelne každých 7 - 10 dní 15 - 25 mm vody.
Paradajky sú na tom podobne. Obzvlášť dôležitá je závlaha v čase narastania plodov, kedy je potrebné zavlažovať každých 8 - 12 dní dávkou 20 - 30 mm.
Cibuľa má väčšie nároky na vlahu na začiatku vegetačného obdobia, kedy potrebuje 1 - 3 závlahové dávky. Neskôr ju polievame iba v čase sucha.
Pór potrebuje pravidelnú zálievku najmä počas leta. Optimálna dávka je 15 - 25 mm.
Cesnak vyžaduje vlhkú pôdu od vysadenia po začiatok tvorby hľúz (stačí jedna až dve dávky po 15 mm vody).
Zo strukovín je na závlahu náročná fazuľa a hrach. Polievame pred kvitnutím, pri nasadzovaní strukov a pri tvorbe prvých semien. Odporúčaná dávka je 15 - 20 mm vody.
Kvety a bylinky
Čerstvo vysadené kvety polievame striedmo, inak by im korene rástli ťažko. Až po niekoľkých týždňoch od vysadenia pridáme v zalievaní. Pri kvetoch je ideálna voda zhora, najlepšie ráno alebo večer a ideálne počas zamračeného dňa. Keď je veľmi suché obdobie, môžeme rastliny aj rosiť, aby absorbovali vlahu tiež cez listy. Polievaniu zhora sa vyhýbame v slnečnom počasí, aby slnko mokré listy nespálilo. V horúcich dňoch polievame ráno aj večer.
Mnoho druhov byliniek, ktoré pestujeme v záhradách alebo na balkónoch, pochádza zo Stredomoria, a teda sú zvyknuté na sucho. Preto im aj v našich podmienkach zabezpečíme suché, slnečné a teplé miesta. Bylinky netreba príliš veľa polievať, aby nezačali hniť.
Niektoré rastliny uprednostňujú dažďovú vodu s nízkym obsahom vápnika. Môžete ju zachytávať do suda v záhrade.
Spôsoby zavlažovania
Nie všetkým, samozrejme, takéto časy polievania vyhovujú. A niekedy sa nám len jednoducho nechce. Samozrejme, keď vaša záhrada disponuje malým trávnikom, najjednoduchším variantom zalievania sú ľahké plastové alebo kovové záhradné kanvy. Na záhrady väčších rozmerov si už len s kanvou či jednoduchou hadicou vystačíte naozaj zložito. Pre postrek honosného trávnika je možné využiť automatické zavlažovacie systémy formou výsuvných postrekovačov, ktoré tlakom vody vysunú telo s tryskou nad trávnik. Zavlažovanú plochu je možné rozdeliť do sekcií, ktoré môžu byť spúšťané samostatne. To je výhodné nielen kvôli zdroju vody, ale aj rozdielnej dĺžke zavlažovania plôch viac či menej namáhaných slnkom. Po skončení postreku sú hlavice opäť automaticky zasunuté.
V dnešnej dobe existuje množstvo moderných a účinných zariadení na polievanie záhrady. Medzi základné vybavenie stále patrí krhla. Dokonale sa hodí na včasné poliatie rastlín v črepníkoch a záhonoch. Zároveň na ňu môžete nasadiť rozprašovací nadstavec a opatrne poliať okrasné rastliny.
Pri väčších plochách je polievanie hadicou rozumné len do určitej miery. Ak hovoríme o polievaní malej plochy trávnika, môžete sa s čistým svedomím uchýliť k použitiu hadice spolu s postrekovačom alebo rozprašovačom. Pri väčších záhradných plochách je však lepšie siahnúť po zavlažovacích systémoch. Mnohým bude stačiť len postrekovač, ktorý cez hadicu napoja na vodovodnú prípojku alebo na čerpadlo. Na to sú vhodné najmä mobilné postrekovače. Umožňujú nastavenie šírky postreku, takže si môžete manuálne nastaviť dosah a množstvo vody - to umožňuje efektívne polievanie záhrady.
Pre profesionálnejší prístup existujú čerpacie a zavlažovacie systémy, ktoré sú navzájom dokonale zladené. Takéto zavlažovacie systémy umožňujú nielen časovo úsporné a súčasne efektívne zavlažovanie, ale sú aj šetrné k zdrojom a udržateľné.
A. Polievanie ružicou
Striekanie vody po povrchu má svoje výhody aj nevýhody. Sprcha namiesto priameho prúdu rozptýli vodu rovnomernejšie a menej narúša pôdu. Počas polievania sa zároveň umyjú listy rastlín. Dostane sa k nim potom viac svetla a vzduchu, vďaka čomu môžu efektívnejšie fotosyntetizovať. Polievanie ružicou priamo na listy je vhodné najmä ak dlho nepršalo alebo sa v okolí záhrady niečo prášilo. Polievanie ružicou nie je práve najvhodnejšie pre chúlostivejšie rastliny, napríklad pre paradajky. Ak voda dopadá priamo na pôdu, kvapky blata fŕkajú na listy a stonky okolitých rastlín spolu s rôznymi patogénmi. Rastliny s nimi musia následne bojovať, čo sa prejaví na ich zdraví a úrode. Pôda by ale každopádne mala byť zamulčovaná, aby k tomuto fŕkaniu blata nedochádzalo ani počas dažďa.
B. Automatické postrekovače
Sú ideálne na veľké trávniky.
C. Kvapková závlaha
Veľmi účinná a ekologická forma zavlažovania. Voda sa dostáva priamo ku koreňom rastlín, čím sa znižuje spotreba vody a zvyšuje jej účinnosť.
D. PET fľaša s dierkami
Lacná alternatíva kvapkovej závlahy. V spodnej časti PET fľaše sa vytvoria malé dierky, fľaša sa naplní vodou a uloží ku koreňom rastlín.
Okrem jednoduchých záhradných hadíc u nás nájdete aj 6-plošný zavlažovač Boogie Classic s dostrekom až 16 m, kovový impulzný postrekovač premium s aretáciou, zavlažovacie hodiny či nesmierne výkonné elektrické čerpadlo. To všetko od skúsenej spoločnosti Gardena. Tiež nemôžeme opomenúť šikovnú domácu vodáreň HW 5000 FMS premium značky AL-KO.
V stavebninách Stova Baumarket momentálne disponujeme širokou paletou zavlažovacieho náradia, ktoré je od overených značiek za výhodnú cenu.
Zdroj vody
Najlepšia voda na zavlažovanie záhrady je dažďová voda. Polievanie záhrady zo studne je taktiež dobrý variant. Polievanie studenou vodou sa však neodporúča. Voda by nemala byť nižšia o viac ako 5°C než je teplota pôdy. Voda z vodovodu je už menej vhodná.
Pri polievaní záhrady sa riaďte zásadou: Základom úspechu je pravidelné polievanie! Rastliny a záhony by preto mali byť zavlažované dostatočne na to, aby voda stiekla hlboko do zeme a prenikla až ku koreňom. V každom prípade by ste záhradu nemali polievať každý deň. Nie len, že to je drahé a energeticky náročné, ale nie je to ani potrebné.
Polievanie ľadovou vodou zo studne alebo vodovodu je pre rastliny stresujúce. Ideálne by mala mať zálievková voda teplotu okolo 20℃. Nižšia teplota zálievky môže v dôsledku teplotného šoku nepriaznivo ovplyvniť schopnosť koreňov vstrebávať vodu a živiny. Čím je teplota vody vyššia, tým v sebe dokáže viazať menej rozpusteného kyslíka. Zalievanie príliš teplou vodou tak môže v pôde vytvárať anaeróbne podmienky, ktoré vyhovujú skôr rôznym patogénom než užitočným mikroorganizmom. Rastliny sú v takom prípade vystavené stresu v dôsledku napadnutia chorobami, voči ktorým sa musia brániť.
Ideálna na polievanie je preto dažďová voda. Priamo dopadajúci dážď, ale aj dažďová voda zachytená do sudov, podzemných nádrží či jazierok. Aby sa na povrchu zachytená dažďová voda v lete na slnku neprehrievala, je vhodné ju zatieniť.
Polievanie záhrady vodou z vodovodu znamená trvalé náklady, zatiaľ čo vybudovanie studne je jednorazová investícia a zvyčajne sa po niekoľkých rokoch vráti. V každom prípade sa oplatí nad tým porozmýšľať.
Výhody polievania dažďovou vodou:
- Nespôsobuje žiadne náklady na vodu a je obzvlášť šetrná k životnému prostrediu.
- Dažďová voda má oproti vode z vodovodu rozhodujúcu výhodu - je prirodzenou formou destilovanej vody a neobsahuje choroboplodné zárodky a nečistoty.
- Je od prírody čistá a má neutrálnu hodnotu pH.
Na polievanie niektorých kvetov, ako sú napríklad rododendron a hortenzie, je dažďová voda ideálna, keďže obsahuje výrazne menej vápnika ako voda z vodovodu.
Mulčovanie a jeho prínos
Na povrchu pôdy treba mať stále vrstvu mulču, ktorá bráni rýchlemu odparovaniu pôdnej vlahy. Po výsadbe rozložte na zeminu aj mulč.
Ako predísť chorobám pri polievaní
Pravidlo č. 4: Mokré listy sa nakazia chorobami. Ak necháte listy mokré cez noc, môže to viesť k vzniku chorôb.
Zeleninu chúlostivú na hubové ochorenia je vhodnejšie polievať ráno. Huby majú radi vlhko. Kvapky vody sa na listoch v noci udržia dlhšie a hubám by mohli dať dosť času na to, aby sa rozrástli a rastlinu napadli. Pri polievaní ráno sa kvapky vody na priamom slnku rýchlo vyparia a hubové ochorenia tak majú smolu. Ďalším spôsobom ako hubovým ochoreniam predísť je polievať rastliny priamo ku koreňom a nie krížom cez listy.
Pri večernej zálievke však hrozí vyššie riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami. Na listoch sa totiž vlhkosť udrží až do rána. Ak zalievame ráno, listy po zálievke rýchlejšie osychajú.
Automatizácia zavlažovania
Ak si chcete uľahčiť zavlažovanie rastlín v kvetináči a v záhone, môžete si nainštalovať zavlažovací systém. Máte na výber z rôznych systémov - okrem iných aj kvapkové zavlažovanie alebo priesakovú hadicu. Pomocou zavlažovacieho počítača môžete automatizovať zavlažovanie vašich rastlín.
Pomocou zavlažovacích snímačov a časovačov máte ako majiteľ záhrady plnú kontrolu nad tým, kedy a aká veľká časť plochy záhrady by sa mala polievať. Systém sa dá napríklad naprogramovať tak, aby sa sám zapol v skorých ranných hodinách, keď ešte všetci spia. Automatický zavlažovací systém je tiež ideálnym riešením, ak chcete cestovať, no nemáte nikoho, kto by sa postaral o časovo náročné polievanie vašej záhrady.
5 inteligentných zavlažovacích systémov pre moderné poľnohospodárstvo | Musíte vedieť
Príjem vody rastlinami
Aby rastliny dokázali absorbovať vodu z pôdy, sú rozhodujúce tri fyzikálne javy:
- Difúzia a osmóza
Pri difúzii dochádza k vyrovnaniu koncentrácie medzi dvomi látkami. Proces difúzie membránou sa nazýva aj osmóza. Výraz „difúzia“ pochádza z latinčiny a znamená niečo ako „rozšíriť sa“. Výraz „osmóza“ zase pochádza z gréčtiny. Jeho význam je „preniknúť“. Keďže majú rastliny vyšší obsah soli ako voda v pôde, pri procese difúzie alebo osmózy dochádza k ich prirodzenému vyrovnávaniu. Voda sa pritom nasáva do koreňov cez čiastočne priepustnú membránu. Voda v rastline stúpa ďalej nahor a odparuje sa. Takže rovnováha nikdy nie je trvalá. Ak pôda obsahuje veľa soli, má to opačný efekt: Pôda potom odoberá vodu z rastliny a vsakuje ju. Osmotický tlak stimuluje vyrovnávanie koncentrácie a zabezpečuje, aby rastliny nasávali vodu. - Kapilárny efekt
Kapilárny efekt vzniká v úzkych kapilárach alebo dutinách. Ak sa tam nachádza kvapalina, priťahuje ju vlastné povrchové napätie a takzvané hraničné napätie medzi kvapalinou a kapilárou. Voda tak stúpa v kapiláre vyššie, ako je skutočná hladina kvapaliny. Vďaka tomuto efektu dokáže rastlina prenášať vodu z koreňov do listov proti gravitácii. - Transpirácia
K spomínaným javom sa pridáva ďalší fyzikálny efekt, ktorý možno pozorovať najmä v teplých dňoch: transpirácia. Zelené alebo ešte tmavšie listy absorbujú slnečné svetlo, takže listy sa zahrievajú. Zároveň sa odparovaním uvoľňujú molekuly vody. Preto v rastline, z fyzikálneho hľadiska v uzavretom systéme, vzniká podtlak. Do určitej miery môžu rastliny tento efekt riadiť samy.
Rastliny v zelenom stave obsahujú až 90% vody. Životodarnú tekutinu čerpá čiastočne cez listy, no predovšetkým cez koreňovú sústavu z pôdy. Drvivá väčšina vody čerpanej zo zeme však z rastliny odchádza prostredníctvom transpirácie, teda odparovaním z povrchu listov. Tento proces možno chápať ako potenie u ľudí.