Triedenie biologického odpadu formou plnenia kompostéra a tvorby kvalitného kompostu patrí k základom zodpovedného správania k životnému prostrediu. Kompostovanie vám umožní získať kvalitné organické hnojivo na kvety, ovocie aj zeleninu. Záhradný kompostér zníži množstvo odpadu z domácnosti a záhrady a poskytne vám možnosť získať kvalitné a lacné hnojivo. Ako vybrať kompostér, ktorý bude najlepšie vyhovovať vašim potrebám, vám poradíme v nasledujúcich odsekoch.
Prečo kompostovať?
Kompostovanie je proces, pri ktorom sa z biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrady a z domácnosti stáva kompost - teda voňavá výživná zmes pre rastliny. Okrem toho, že kompostovanie je ekologické, šetrné k prírode a k nášmu okoliu, je aj legislatívne ošetrené.
Podľa zákona 79/2015 Z. z. o odpadoch sú obce povinné umožniť triedenie bioodpadu svojim občanom. Znamená to, že biologicky rozložiteľný komunálny odpad nemá čo robiť v bežnej nádobe na smeti - v kontajneri. Obce musia zabezpečiť, aby mali všetky domácnosti možnosť odovzdať takýto odpad do triedeného zberu - napríklad do na to určených nádob alebo sami kompostovať. Bioodpad tvorí mnohokrát takmer polovicu odpadu vo vašej domácnosti. Jeho recykláciou tak nešpiníte odpadkový kôš, ktorý navyše ani nepríjemne nezapácha.
Typy kompostérov
Na trhu nájdete nekonečné množstvo možností, ako si zhotoviť kompostér z paliet či z plastových nádob. Aké sú však hlavné varianty kompostérov, z ktorých si môžete vybrať?
Záhradné kompostéry
Záhradné kompostéry sú určené na spracovanie kuchynského aj záhradného bioodpadu a sú zvyčajne väčšieho objemu.
Otvorený kompostér (kompostovacie silo)
Ohradníkový kompostér, nazýva sa aj kompostovacie silo, je tvorený jednoduchou ohradou v tvare štvorca či šesťuholníka. Kompostovacie silo je prepracovanejším variantom klasického kompostovania na otvorenej hromade. Konštrukčne je veľmi jednoducho spracované, preto si ho zvládnete vyrobiť aj sami doma. Najlepším variantom je v tomto prípade silo z dreva, kedy budete potrebovať drevené dosky alebo palety.
- Výhody: Zvyčajne má nižšiu cenu, prevzdušňovanie kompostovacej základky je jednoduché. Nepotrebujete naň žiadne špeciálne náradie, stačia obyčajné vidly. Silo nemá veko ani dno, pretože potrebuje voľný styk s pôdou a prístup mikroorganizmov, červov a dážďoviek, ktoré sú pri procese kompostovania nevyhnutné.
- Nevýhody: Otvorené kompostovanie prebieha podstatne dlhší čas a je náročné na reguláciu vlhkosti. V suchom období je potrebné kompost vlhčiť a v daždivom zase chrániť pred nadmernou vlhkosťou.
Uzatvorený kompostér
Uzatvorené kompostéry sú najčastejšie vyrobené z plastu. Odpad sa doň prihadzuje zhora, hotový kompost sa vyberá otvorom v spodnej časti. Ich výhodou je, že kompost je krytý pred dažďom či priamym slnečným žiarením, ktoré by ho vysúšalo. Taktiež býva chránený zospodu, aby doň nevnikli hlodavce a nezožrali dážďovky. Uzatvorené plastové kompostéry majú veko, z toho dôvodu je proces vytvárania vlastného kompostu rýchlejší. Veko zároveň zabraňuje šíreniu zápachu aj hmyzu. Dno je však stále otvorené, aby bol kompost v styku s pôdou. Tieto kompostéry sú tiež navrhnuté tak, aby ste do nich mohli biologický materiál ľahko dopĺňať (práve cez vrchné veko) a zároveň hotový kompost vyberať (cez dvierka v spodnej časti kompostéra).
- Plastové kompostéry: Sú vyrobené z kvalitného a plne recyklovateľného plastu. Moderný dizajn a farebné prevedenia záhradných plastových kompostérov budú dokonale splývať s okolitým prostredím záhrady. Dvojitá stena vybraných druhov kompostérov zaisťuje správnu izoláciu a optimálnu teplotu potrebnú pre výrobu kvalitného kompostu. Plastové záhradné kompostéry pomôžu pri nakladaní s kuchynským i záhradným odpadom a zabezpečia dostatok prírodného hnojiva pre vašu záhradu. Životnosť záhradných plastových kompostérov sa pohybuje od 5 do viac ako 20 rokov podľa jednotlivých typov a prevedení.
- Drevené kompostéry: Ak nedáte dopustiť na krásu dreva, iste vás zaujme drevený kompostér. Oba materiály (plast aj drevo) výborne odolávajú pôsobeniu poveternostných podmienok.
Rotačný kompostér
Ďalšou možnosťou je otočný (rotačný) kompostér. Môžete ho úplne uzavrieť, je tak chránený pred škodcami. Je umiestnený na stojane a na otočnom hriadeli. Jeho otáčaním môžete kompost dokonale premiešať a získať teda najkvalitnejšie možné hnojivo. Ich významnou prednosťou je ľahké "prehadzovanie", čo prispieva k rýchlejšej tvorbe a vyššej kvalite kompostu. Nevýhodou rotačného kompostéra vzhľadom na konštrukčné vyhotovenie je vysoká cena a malý objem. Na rozdiel od pevných kompostérov je vyrábaný v menších veľkostiach.
Interiérové kompostéry (pre domácnosti a byty)
Kompostovať môžete aj v prípade, že bývate v byte a nemáte záhradu. Aj v byte totiž vzniká veľké množstvo odpadu, ktorý sa hodí do kompostu - či už v kuchyni pri varení alebo pri pestovaní izbových rastlín. Bytový kompostér je možné umiestniť takmer kamkoľvek, kde sa pohybuje teplota okolo 18 °C. Vhodným miestom tak môže byť priamo vaša kuchyňa či balkón.
Vermikompostér
Vo vermikompostéri prebieha kompostovanie za pomoci špeciálneho druhu dážďoviek, tzv. kalifornských dážďoviek (tie nie sú totožné s dážďovkami hnojnými vonku na záhonoch). Tie kuchynský odpad konzumujú a prevzdušňujú - v ich tráviacom trakte a s pomocou baktérií sa mení na voňavý a výživný materiál do záhrady. 500 g tzv. kalifornských dážďoviek skonzumuje denne 500 g odpadu, čo je priemerná denná produkcia 4-člennej rodiny. Dážďovky hnojné skonzumujú o polovicu menej. Vermikompostér vyžaduje kvôli dážďovkám viac pozornosti.
Bokashi kompostér
V Bokashi kompostére naopak prebieha proces fermentovania bioodpadu - z toho dôvodu sa odpad v Bokashi musí presypávať zmesou, ktorá obsahuje špeciálne mikroorganizmy. Kompostovanie v Bokashi nádobe je jednoduchšie ako vo vermikompostéri.
OZ Kompostujme, Komunitné kompostovanie Žilina
Kľúčové faktory pri výbere kompostéra
Pri výbere kompostéra je nutné v prvom rade zvážiť, koľko biohmoty vyprodukuje vaša záhradka a domácnosť.
Objem a veľkosť
Základným parametrom výberu je veľkosť záhrady, s čím súvisí tiež množstvo kompostovaného odpadu. Veľkosť záhradných kompostérov vyjadrujú výrobcovia ich objemom v litroch. Odporúčaná pomôcka je: 1 m² záhrady = 1 liter objemu kompostéra. Samozrejme, plochu tvorenú záhradnou chatkou či domom nezapočítajte. Ak budete na úrodný kompost premieňať hlavne kuchynský odpad, zvoľte si skôr menší exteriérový, alebo rovno interiérový kompostér. Pri nákupe efektívneho záhradného kompostéra pre naloženie s bioodpadom rozhoduje aj objem kompostéra. V praxi môžete objem mierne predimenzovať, počítajte aj s tým, že v otvorených kompostéroch prebieha tvorba kompostu dlhšie ako v uzavretých. Ak máte väčšie množstvo odpadu, výborným riešením sú dva kompostéry. Najskôr budete vhadzovať odpad len do jedného. Vytvorený kompost budete môcť používať, zatiaľ čo do druhého budete dávať ďalší odpad.
Materiál a odolnosť
Väčšina kompostérov je z plastu, keďže ide o lacný materiál. Dokáže dobre izolovať teplo, no lacnejšie modely nemusia byť príliš odolné voči UV žiareniu a mrazu. Pri výbere si vyberte materiál podľa odolnosti, akú požadujete a farbu. Kompostér by mal byť vyrobený zo zdravotne nezávadného materiálu (HDPE). Musí odolať aj silnému vetru, UV žiareniu, ale aj náhodnému poškodeniu. Záhradné kompostéry sa vyrábajú predovšetkým z plastu. Tento materiál dokáže výborne odolávať zmenám teplôt. Keďže je pri kompostovaní potrebné udržiavať aj vlhkosť kompostovaných zložiek, nemusíte sa obávať ani jeho poškodenia plesňami.
Konštrukcia a funkčné prvky
- Prevzdušňovacie otvory: Aby kompostovanie prebiehalo tak, ako má, kompostér musí mať dostatok otvorov, ktoré zabezpečia prístup vzduchu. Pre optimálny proces rozkladu by mal kompostér mať množstvo vetracích otvorov. Prémiové kompostéry sú vybavené okrem otvorov na prívod vzduchu aj vnútorným systémom rebier. Tieto rebrá odtláčajú usadnutý materiál vo vnútri kompostéra od vetracích otvorov, čím zabraňujú ich upchatiu.
- Veko: Do kompostéra by nemalo pršať. Na ochranu pred nadmerným premokrením dažďom poslúži veko. Veko s pevnými pántmi. Veká kompostérov dnes už bývajú vybavené aj uzamykacím zariadením proti vetru, prípadne vetracím ventilom.
- Dvierka a prístup: Dôležité je, aby ste mali prístup ku kompostu ako aj k celému obsahu kompostéru. Bočné alebo spodné dvierka vám umožnia vyberať postupne hotový kompost, zatiaľ čo navrchu sa bude nachádzať vrstva nerozloženého bioodpadu. Vybrané plastové kompostéry majú v spodnej časti dvierka pre jednoduchšiu manipuláciu a prácu s kompostom. Tie najlepšie výrobky umožňujú otváranie a prístup ku kompostu zo všetkých strán.
- Pevnosť a stabilita: Stena kompostéra by mala byť dostatočne hrubá a pevná, aby odolal vnútornému tlaku biohmoty. Dôležité je, aby mal kompostér správny tvar a vytváral dokonalé podmienky pre rozklad bioodpadu. Správny pomer objemu a vlastnej váhy je podmienkou stability (napr. 700-litrový kompostér by mal vážiť min. 12 kg). Pevná a stabilná konštrukcia kompostéra je priam nevyhnutnosťou. Veď tento pomocník by mal vydržať v našej záhrade viac ako 10 rokov.
- Manipulácia: Konštrukcia kompostéra by mala umožňovať jednoduchú manipuláciu s kompostovaným materiálom aj kompostérom. Ak budete chcieť kompostér prenášať, venujte pozornosť aj jeho hmotnosti.
Umiestnenie kompostéra
Pri výbere nezabudnite zvážiť, koľko miesta máte na kompostér, čo nepriamo súvisí s jeho objemom. Najvhodnejšie umiestnenie je dostatočne vzdialené od domov alebo miest v záhrade, kde sa najčastejšie zdržiavate vy alebo vaši susedia. I keď by kompost nemal zapáchať, mierny zápach sa pri prevahe dusíkatých zložiek môže objaviť. Zvoľte tiež miesto prístupné od domu tak, aby ste sa k nemu ľahko dostali v nepriaznivom počasí. K ploche na jeho postavenie pridajte miesto na fúrik alebo záhradný vozík a premiešavanie. Dobrým zvykom je umiestniť kompost do tienistej časti záhrady. Prirodzený tieň často vytvárajú väčšie stromy či kríky. Samozrejmosťou je kompost chrániť aj pred slnečným svetlom vhodnou prikrývkou. Veľmi dobre poslúži netkaná textília, alebo jej odolnejšia príbuzná geotextília.
Zásady správneho kompostovania
Keď už si zadovážite nový kompostér, mali by ste dodržiavať aj zásady správneho kompostovania. Kompostovanie je riadená činnosť, pri ktorej vzniká z biologického odpadu užitočné hnojivo. Kvalitný kompost teda nevyrobíte jednoduchým nahádzaním odpadu na kopu.
Správna skladba materiálu (pomer C:N)
Ak už zvolíte akýkoľvek kompostér, najdôležitejší je aj tak obsah, ktorý kompostujete. Konkrétne budeme hovoriť o skladbe materiálu. Kompostovaný materiál musí byť vyvážený - mal by byť suchý i vlhký, priedušný i hutný a predovšetkým "hnedý aj zelený". Jedná sa o pomer uhlíkových (C) a dusíkových (N) látok. Čím je materiál starší a tmavší, tým viac u neho prevažujú uhlíkové látky (= hnedý materiál). Naopak u mladšieho a zelenšieho materiálu prevláda dusík (= zelený materiál). A práve v pomere týchto látok spočíva prevažná alchýmia kompostovania. Pomer C:N (hnedý:zelený) udržujte zhruba na hodnote 30:1. Pre lepšiu predstavu, na 2-3 diely hnedého materiálu pripadá 1 diel zeleného materiálu. Pre optimálny proces rozkladu by mal pomer objemov týchto materiálov byť 1:1. Materiály neukladajte vo vrstvách, ale vždy ich premiešajte.
- Dusíkaté materiály (zelené): Pokosená tráva, hnoj, trus, biologický odpad, zvyšky plodín, zvyšky ovocia a zeleniny, kávová usadenina. Tretinu kompostu by mali tvoriť zelené zložky bohaté na dusík.
- Uhlíkaté materiály (hnedé): Piliny, hobliny, papier, slama, lístie, rôzne vetvy, stonky rastlín, usušené listy, kúsky dreva, papierové vrecká, nepotlačené kartóny či utierky, kávové filtre a zvyšky kávy, ihličie, rašelina a celkovo zemina, vaječné škrupiny, či drevený popol (pozor, nie však horúci). Dve tretiny kompostu by mali tvoriť hnedé zložky bohaté na uhlík.
Čo nepatrí do kompostéra
Do kompostu naopak nepatria zhnité alebo pokazené potraviny, kamene, sklo, keramika, kovy, plasty, oleje ani tuky. Taktiež kosti, odrezky mäsa, rastliny napadnuté chorobami a takisto ani burina, kôstky, potlačený papier (farebné noviny / časopisy), šupky z tropického ovocia (býva na nich zvyšok toxického postreku, ktorý zabíja mikroorganizmy tvoriace kompost) ani akékoľvek vysoko horľavé materiály.
Príprava materiálu
Upravte veľkosť materiálu - zelený materiál ako napr. listy či zelené stonky rastlín môžete vkladať do kompostéra vcelku. Ťažšie rozložiteľné materiály ako napr. drevo, tvrdé stonky starších rastlín, tvrdé časti zeleniny, slamu či stonky a listy kukurice by ste mali upraviť, aby ich veľkosť cca zodpovedala veľkosti palca na ruke.
Prístup vzduchu (prevzdušňovanie)
Umožnite prístup vzduchu - organizmy zabezpečujúce rozklad pri kompostovaní potrebujú pre svoju činnosť kyslík. Nedostatok kyslíka spoznáte podľa zápachu kompostéra, pri náhlom poklese teploty či pri jej vystúpení nad 70 °C. Ideálny kompostér by mal teda mať množstvo vetracích otvorov. Kompost pravidelne premiešavajte (1-4x za mesiac). Ak kompost smrdí, zrejme v ňom niečo zahníva a vy by ste mali vyvážiť pomer hnedých a zelených zložiek. Vysoký obsah dusíka zase signalizuje zápach po amoniaku, ak kompost zapácha ako skazené vajíčko, znamená to, že v ňom prevláda materiál s nadmerným obsahom uhlíka (v takom prípade pridáme pokosenú trávu alebo lístie).
Regulácia vlhkosti
Vytvorte správnu vlhkosť - pri nedostatočnej vlhkosti sa kompostovací proces spomaľuje, pričom sa môže až zastaviť. Pri nadmernej vlhkosti zase začne kompost hniť, čo spoznáte podľa silného zápachu. Vlhkosť otestujete stlačením kompostovacieho materiálu v dlani - malo by z neho vytiecť iba zopár kvapiek vody a po roztvorení dlane by mal ostať stlačený. Vlhkosť: Pri stlačení kompostovaného materiálu by nemalo dôjsť k žmýkaniu, avšak materiál by mal po roztvorení ruky zostať zlepený. Ak z neho vytečie veľa vody, môžete vlhkosť znížiť pridaním suchého hrubšieho materiálu či umiestnením kompostéra na slnko. Ak sa materiál rozsype, je príliš suchý. Zvlhčiť ho môžete pridaním zeleného materiálu, rastlinným výluhom či vodou (materiál potom nezabudnite premiešať). Vlhkosť v ňom by ste si mali môcť sami kontrolovať. Ak bude priveľmi suchý, môžete ho poliať. Ak by bol veľmi vlhký, postačí pridať uhlíkaté zložky, akú sú seno, slama, piliny či popol.
Priebeh a fázy kompostovania
Proces kompostovania trvá cca 3 - 6 mesiacov, po ktorých získate čerstvý použiteľný kompost. V uzavretom kompostéri prebieha podstatne rýchlejšie. K rozkladu materiálu v ňom dochádza dokonca aj keď ručička teplomera vonku klesne pod 0°C. Kompostovaný materiál pri svojom rozpade vytvára teplo a plastový obal kompostéra bráni zamŕzaniu jeho obsahu. Základka nie je náchylná na premočenie, alebo vysychanie.
Ak máte v kompostéri správne pomery jednotlivých zložiek, zrejúci kompost vám bude krásne voňať ako lesná pôda. Teplota: Rastúca teplota značí priebeh procesu kompostovania. Zo začiatku bude mať zrejúci kompost vyššiu teplotu (až do 50°C) kvôli aktívnym procesom, neskôr bude klesať.
- Termofilná fáza: Kompost sa činnosťou mikroorganizmov produkujúcich teplo môže zahriať na teplotu 55 - 70 °C. Horúca fáza kompostovania, kedy sa teploty pohybujú okolo 45-60 °C, trvá len niekoľko dní alebo týždňov. Pri tomto procese sa ničia zárodky chorôb a semená burín (tzv. hygienizácia).
- Fáza prestavby: Po 3 - 6 týždňoch teplota klesá a nastáva tzv. fáza prestavby. Počas nej sú ťažko odbúrateľné látky rozkladané hubami, uvoľňuje sa čpavok a dusičnany.
- Fáza výstavby a dozrievania: Tvoria sa humusové látky a v komposte sa rozmnožujú roztoče, chvostoskoky a červy, ktoré bránia rastu húb. Do kompostu sa sťahujú aj dážďovky hnojné, ktoré urýchľujú proces kompostovania.