Kompostovanie je kľúčový technologický proces, pri ktorom sa z biologických odpadov vyrába organické hnojivo - kompost. Nejde len o bezhlavé hádzanie biologických odpadov na jednu kopu, ale o riadenú a kontrolovanú činnosť. Na rozklade sa podieľajú rôzne mikroorganizmy a pôdne organizmy, ktoré pre svoj život potrebujú optimálnu surovinovú skladbu, vzduch a vodu. Aby sa celý proces urýchlil a aby sa ľahšie pracovalo s kompostovaným materiálom, je potrebné primerane zmenšiť jednotlivé biologické odpady.
Kompostovanie patrí medzi najjednoduchšie ekologické riešenia na podporu zdravej záhrady. Znižuje množstvo odpadu na skládkach, zlepšuje pôdu, podporuje mikroorganizmy a zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Na Slovensku, rovnako ako v rámci Európskej únie, sú podmienky kompostovania, najmä zberu a spracovania biologicky rozložiteľných odpadov (BRO), prísne regulované.
Legislatívny rámec kompostovania
Problematikou nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom sa zaoberá viacero právnych predpisov v Slovenskej republike a Európskej únii. Základný právny rámec domáceho kompostovania na Slovensku vychádza zo Zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a jeho vykonávacích vyhlášok.
Kľúčové právne predpisy Slovenskej republiky
Na úpravu podmienok kompostovania a nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi sú relevantné najmä tieto predpisy:
- Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch
- Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách
- Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (s účinnosťou od 01.01.2026 bude nahradená vyhláškou č. 89/2024 Z. z.)
- Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon)
- Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
Je dôležité poznamenať, že právna úprava odpadového hospodárstva SR vo vzťahu k biologicky rozložiteľnému komunálnemu odpadu (BRKO) sa vyznačuje aproximáciou predpisov Európskej únie (EÚ). Pred rokom 2015 nebola v platnosti špecifická legislatíva stanovujúca technické požiadavky na kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov okrem pôdohospodárskej legislatívy, ktorá určuje požiadavky na kvalitu hnojív.
Európska legislatíva a jej vplyv
Slovenské pravidlá vychádzajú z európskej legislatívy, najmä zo Smernice 2008/98/ES o odpadoch a nariadení EÚ o hnojivých výrobkoch. Hospodárenie s BRKO výrazne ovplyvňujú:
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade: Zavádza záväznú päťstupňovú Hierarchiu nakladania s odpadmi, ktorá stanovuje poradie uplatňovania pri nakladaní s odpadmi (platí aj pre biologické odpady). Medzi novinky patrí ustanovenie stavu konca odpadu, aplikovateľné aj na komposty a digestáty vyrobené z biologických odpadov.
- Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu: Táto smernica výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie s biologicky rozložiteľným odpadom v členských štátoch, uprednostňujúc materiálové zhodnotenie pred energetickým zhodnocovaním a zneškodňovaním.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 o sprístupňovaní EÚ produktov na hnojenie na trhu: Toto nariadenie, platné od 16. júla 2022, stanovuje pravidlá pre uvádzanie tzv. EÚ produktov na hnojenie na trh, ktoré sú označené značkou CE. Pojem producent sa spresňuje tak, že za producenta sa nepovažuje fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost pre vlastnú spotrebu a neuvádza ich na trh.
Povinnosti obcí v oblasti zberu biologicky rozložiteľného odpadu
Podľa Zákona č. 79/2015 Z. z. a Vyhlášky MŽP SR č. 371/2015 Z. z. majú obce jasne definované povinnosti v zabezpečovaní triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO).
Triedený zber zo záhrad a kuchynského odpadu
- Pre biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad: Obec je povinná zabezpečiť triedený zber podľa § 14 ods. 8 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
- Pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad z domácností: Obec zabezpečí zberové kapacity s minimálnym objemom 250 litrov na každého obyvateľa obce počas jedného kalendárneho roka, podľa § 14 ods. 9 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z. Tieto kapacity sú súčinom objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu.
Legislatíva umožňuje aj spoločný triedený zber kuchynských a záhradných biologicky rozložiteľných odpadov. Na zabezpečenie spoločného zberu podľa § 14 ods. 10 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z. platí pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV), že každá domácnosť má zberovú kapacitu s objemom určeným súčtom zberovej kapacity podľa odseku 8 písm. a) a pre komplexnú bytovú výstavbu (KBV), že KBV alebo domácnosť má zberovú kapacitu s objemom určeným súčtom zberovej kapacity podľa odseku 8 písm. b).
Zberové nádoby a donášková vzdialenosť
Obec môže rozlišovanie zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zabezpečiť umiestnením štítku podľa odseku 11 písm. b) vyhotoveného v hnedom farebnom rozlíšení (§ 14 ods. 12 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z.).
Za primeranú donáškovú vzdialenosť pre triedený zber BRKO sa podľa § 14 ods. 15 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z. považuje:
- pre IBV (rodinné domy) vzdialenosť 0 m od bydliska (tzv. door-to-door systém)
- pre KBV do 100 metrov od bydliska
Minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) z domácností sú podľa § 14 ods. 16 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z. určené v jej prílohe.
Informačné kampane
Obec je ďalej podľa § 81 ods. 7 písm. i) Zákona č. 79/2015 Z. z. povinná zabezpečiť, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Rozsah tejto kampane je definovaný v § 14 ods. 14 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
Prevádzka zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu
Všeobecné podmienky kompostovania a spracovania BRO
Kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu je riadený proces, pri ktorom sa činnosťou mikroorganizmov a makroorganizmov za prístupu vzduchu premieňa využiteľný biologicky rozložiteľný odpad na kompost (§ 11 ods. 1 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z.). Anaeróbna digescia, iný spôsob zhodnocovania, je riadený mikrobiálny mezofilný alebo termofilný rozklad organických látok bez prístupu vzduchu, pri ktorom vzniká bioplyn a digestát.
Zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa zriaďuje na mieste, ktoré je bezpečne vzdialené od povrchových vôd, zdrojov pitnej vody, liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich ochranných pásiem. Musí sa nachádzať mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundačných území (§ 11 ods. 3 Vyhlášky).
Do zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu možno prevziať iba odpad zaradený v Katalógu odpadov v kategórii Ostatný (§ 11 ods. 4 Vyhlášky). Pri preberaní a zhodnocovaní BRO sa musia prijať opatrenia na minimalizáciu vplyvu zariadenia na životné prostredie, najmä minimalizáciu emisií zápachu (§ 11 ods. 5 Vyhlášky). Skladovanie biologicky rozložiteľného odpadu s vysokým podielom dusíkatej zložky a rýchleho rozkladu je možné najviac jeden týždeň od prevzatia. Skladovanie sa vykonáva tak, aby nedošlo k znehodnoteniu využiteľnej organickej časti a hnilobným procesom (§ 11 ods. 6 Vyhlášky).
Pri kompostovaní sa dodržiava receptúra vrátane nastaveného pomeru uhlíka a dusíka (C/N) podľa prevádzkového poriadku (§ 11 ods. 7 Vyhlášky). Kompost, ktorý má byť uvedený do obehu alebo použitý v poľnohospodárskej pôde, musí spĺňať požiadavky predpisov o hnojivách (§ 11 ods. 9 Vyhlášky).
Malé kompostárne
Malá kompostáreň je zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ktorého ročná kapacita neprevyšuje 100 ton (§ 11 ods. 10 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z.). Tieto kompostárne musia byť registrované na príslušnom okresnom úrade podľa § 98 ods. 3 Zákona č. 79/2015 Z. z. Pre malé kompostárne platia všetky všeobecné ustanovenia Vyhlášky uvedené v § 11 ods. 6 až 12.
Do malej kompostárne možno prevziať iba biologicky rozložiteľný komunálny odpad, ktorý:
- nie je kontaminovaný nežiadúcimi prímesami
- je určený na kompostovanie a neobsahuje zložky, ktoré by mohli brániť procesu kompostovania
Ak je to nevyhnutné na dodržanie podmienok kompostovania, do malej kompostárne sa okrem uvedených odpadov môže prevziať aj komunálny odpad zaradený pod katalógové číslo 20 02 02 Zemina a kamenivo, avšak len v množstve nevyhnutnom na dodržanie ustanovených podmienok (§ 11 ods. 13a Vyhlášky). Pri prevádzke malej kompostárne sa musí udržiavať riadny poriadok a údaje o hmotnosti biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu je možné určiť na základe odborného odhadu, napríklad prepočtom podľa priemernej objemovej hmotnosti v závislosti od druhu odpadu (§ 11 ods. 13b a 13c Vyhlášky).
Povinnosti prevádzkovateľa a dokumentácia
Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov je povinný mať vypracovanú a vedenú prevádzkovú dokumentáciu v rozsahu, ktorý špecifikuje § 10 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z. Táto dokumentácia zahŕňa:
- Technologický reglement
- Prevádzkový poriadok
- Prevádzkový denník
Kompost ako produkt a jeho uvádzanie na trh
Slovenské predpisy úzko súvisia s nariadeniami EÚ, najmä čo sa týka uvádzania kompostu a iných hnojivých produktov na trh.
Hlásenie o sekundárnych zdrojoch živín a kompostoch
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. s cieľom implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009. Od 16. júla 2022 sa na európsky trh uvádzajú EÚ produkty na hnojenie.
S cieľom monitorovať pohyb čistiarenských kalov a dosledovať zdroje znečistenia poľnohospodárskej pôdy sa v § 3a ods. 6 navrhuje zavedenie každoročného hlásenia pre producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúceho čistiarenský kal. Toto hlásenie sa má podávať Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (kontrolný ústav) do 15. februára a má obsahovať údaje o celkovom vyprodukovanom množstve, zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu, odberateľov a množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok. Táto úprava má zabezpečiť ochranu zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia pri využívaní tohto alternatívneho zdroja živín.
Pre producentov sekundárneho zdroja živín alebo kompostu, ktorý spracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu čistiarenský kal, platí povinnosť každoročne zaslať toto hlásenie bez ohľadu na vyrobené množstvo.
Požiadavky na kvalitu a použitie kompostu
Kompost, ktorý má byť uvedený do obehu alebo použitý na aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy, musí spĺňať požiadavky ustanovené predpisom o hnojivách. Kontaminanty ako ťažké kovy, antibiotiká, hormóny a mikroplasty v čistiarenských kaloch sú dôvodom prísnych kontrol. Na základe aplikačnej praxe sa navrhujú úpravy definícií v § 2 písm. u) Zákona č. 136/2000 Z. z. prepojením na určenie zraniteľných oblastí vo vodnom zákone (Zákon č. 364/2004 Z. z.), aby sa zabezpečila účinná kontrola obmedzení a podmienok skladovania a používania hnojív v týchto oblastiach.
Zmeny sa týkajú aj podmienok pre vydanie povolenia na používanie sekundárneho zdroja živín alebo kompostu a podmienok skladovania hnojív. Vzhľadom na klimatickú zmenu sa navrhuje predĺžiť možnosť požiadať o udelenie výnimky pre začiatok zakázaného obdobia aplikácie dusíkatých hnojív v zraniteľných oblastiach z 14 na 28 dní v jesennom období, za predpokladu vhodných poveternostných podmienok a pod kontrolou kontrolného ústavu.
Praktické aspekty domáceho a komunitného kompostovania
Domáce a komunitné kompostovanie sú považované za formy predchádzania vzniku odpadov. Právny rámec domáceho kompostovania na Slovensku vychádza zo Zákona č. 79/2015 Z. z., ktorý občanom umožňuje kompostovať vlastný kuchynský a záhradný bioodpad bez povinnosti registrácie alebo nahlasovania, pokiaľ ide o malé, nekomerčné množstvá.
Domáce a komunitné kompostovanie
Registrácia či povolenie sa vyžaduje pri komunitných a väčších kompostovacích systémoch, ktoré sú už považované za zariadenia na zhodnocovanie bioodpadu. Tieto zariadenia musia byť schválené orgánmi životného prostredia a spĺňať technické normy, napr. STN 46 5735. Ak dodržiavate jednoduché zásady a legislatívne pravidlá, domáce kompostovanie je legálne, bezpečné a veľmi prospešné.
Čo patrí a nepatrí do kompostéra
Do kompostéra nepatrí mäso, mliečne výrobky, tuky a živočíšne exkrementy, ktoré môžu prilákať škodcov a spôsobiť nepríjemný zápach. Naopak, vhodné sú:
- zvyšky ovocia a zeleniny
- kávová usadenina a čajové vrecúška
- posekaná tráva a lístie
- drvené vetvičky a slama
- škrupiny z vajec
Aby sa kompost rozkladal rovnomerne, raz za čas ho premiešajte - ideálne pomocou aerátora. Ak je kompost príliš suchý, pridajte viac zeleného materiálu alebo trochu vody. Ak je príliš mokrý, pridajte suchý uhlíkatý materiál ako slama alebo kartón. Materiál by sa mal premiešať s malým množstvom pôdy (max. 10%).
Overenie zrelosti kompostu
Pri dodržiavaní vyššie uvedených pravidiel je možné vyrobiť zrelý kompost za 3 - 6 mesiacov, inak sa môže doba zretia predĺžiť až na 2 roky. Zrelosť kompostu je možné overiť zasiatím semien žeruchy siatej do nádobky s vlhkým kompostom a jej prekrytím fóliou pre zadržanie vlhkosti.
- V prípade, že väčšina semien vyklíči počas prvého týždňa, znamená to, že kompost neobsahuje škodlivé látky pre rastliny a je možné jeho použitie v záhrade.
- Klíčne lístky rastliny zafarbené do zelena značia, že kompost je vyzretý.
- Žlté či hnedé lístky poukazujú na surový kompost.
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru a nezapácha. Pred prvým použitím sa kompost preoseje a nespracované časti sa vložia do novej zakladacej kopy.
Strategické ciele a programy na predchádzanie vzniku odpadu
Hoci predchádzanie vzniku odpadu bolo deklarované ako hlavný cieľ odpadového hospodárstva v zákone o odpadoch už od roku 2001, dostatočný dôraz sa na tento princíp začal klásť až s aproximáciou legislatívy EÚ do legislatívy SR.
Program predchádzania vzniku odpadov SR
Cieľom Stratégie znižovania ukladania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na skládky odpadov, ktorú vláda SR schválila 15. decembra 2010, je navrhnutie a realizácia opatrení na obmedzenie množstva BRKO ukladaného na skládky. Tieto ciele predstavujú nástroj na dosiahnutie cieľov Smernice o skládkach odpadu.
Program odpadového hospodárstva SR (POH SR), schválený uznesením vlády SR dňa 22. februára 2012, predstavuje strategický dokument v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky. Jeho obsah zodpovedá požiadavkám trvalo udržateľného rastu a harmonizuje s legislatívnymi predpismi SR a EÚ, predovšetkým so Zákonom č. 223/2001 Z. z. (v tom čase platným).
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2015 bola minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj obmedzovanie využívania zdrojov. Strategickým cieľom bolo odklonenie odpadov od skládkovania a znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky. Z tohto dôvodu sa zdôrazňuje potreba zaviesť účinný triedený zber kuchynského, reštauračného odpadu a biologicky rozložiteľných odpadov z verejnej a súkromnej zelene a záhrad.
Program predchádzania vzniku odpadov Slovenskej republiky na roky 2014 - 2018 (PPVO), schválený 18. decembra 2013, si kladie za hlavný cieľ posun od materiálového zhodnocovania k predchádzaniu vzniku odpadu. V PPVO je skonštatované, že biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) sú najväčšou zložkou v produkcii zmesových komunálnych odpadov, pričom ich podiel sa pohybuje okolo 50 %. Medzi opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu patrí okrem iného aj podpora domáceho a komunitného kompostovania.
tags: #kompostovanie #vymedzuje #zakon