Výkopová zemina vzniká pri rôznych stavebných prácach. Ak sa nepoužije na mieste, kde bola vykopaná (napríklad na spätné zásypy), podľa platnej legislatívy sa klasifikuje ako odpad. Jej správna manipulácia, odvoz a uskladnenie si vyžadujú dôsledný prístup, aby boli splnené všetky zákonné požiadavky.
Transport veľkého množstva výkopovej zeminy môže byť logisticky náročný. Preto sú dostupné profesionálne služby dopravy a uskladnenia výkopovej zeminy priamo zo stavby alebo staveniska. Tieto služby sú ideálne pre stavebné firmy, developerov a stavebné projekty s veľkým objemom výkopovej zeminy, ale aj pre menšie projekty a fyzické osoby.
Legislatívny rámec pre nakladanie so zeminou
Stavebné odpady a povinnosti subjektov v stavebnom odvetví sú po zmenách odpadovej legislatívy jednou z najzložitejších a najčastejšie nesprávne pochopených oblastí legislatívy životného prostredia. Správne pochopenie možností, podmienok a spôsobov využitia výkopovej zeminy je kľúčové pre mnohé subjekty v stavebníctve, keďže zemina je jedna z dôležitých surovín v mnohých procesoch stavebníctva a jej efektívne a udržateľné využívanie môže prispieť k znižovaniu nákladov a podpore udržateľného rozvoja.
Rozdiely medzi nekontaminovanou a kontaminovanou zeminou
Podľa paragrafu 2, odsek 3 zákona o odpadoch (v českej legislatíve zákon č. 541/2020 Sb.) sa tento zákon nevzťahuje na vyťaženú nekontaminovanú zeminu, ktorá bude použitá pre účely stavby na mieste, kde bola vyťažená. Pre možnosť aplikácie tohto ustanovenia je nevyhnutné splniť nasledujúce podmienky:
- musí sa jednať o zeminu (a iný prírodný materiál) nekontaminovanú,
- vyťaženú počas stavebnej činnosti,
- ak je zaistené, že materiál bude použitý vo svojom prirodzenom stave pre účely stavby na mieste, na ktorom bol vyťažený.
V kontexte právnej úpravy existujú nejasnosti v pojmoch „stavebná činnosť“ a „nekontaminovaná zemina“. „Stavebná činnosť“ sa chápe ako činnosti pri realizácii stavieb, vykonávané na základe stavebného povolenia (alebo obdobného princípu) v súlade s projektovou dokumentáciou.
Definícia nekontaminovanej zeminy
V prípade pojmu „nekontaminovaná zemina“ je nutné vychádzať z hodnôt obsahu škodlivín v zemine, ktoré sú prítomné v prirodzenom pozadí danej lokality stavby. Nekontaminovaná zemina je teda taká zemina, ktorá má obsah škodlivín maximálne rovný hodnotám pozadia danej lokality. Táto zemina nesmie byť znehodnotená (vo vzťahu k prirodzenému stavu) ani kontaminovaná pred vykonaním stavby, ani v priebehu realizácie stavby. S vyťaženou zeminou nesmie byť nakladané tak, aby v priebehu ťažby, manipulácie, sústreďovania a spätného zásypu nedošlo ku kontaminácii - k znečisteniu s následkom zvýšenia obsahu škodlivín nad hodnoty danej lokality.
Dôkazné bremeno je v takom prípade na subjekte - investorovi alebo na dodávateľovi stavebných prác, podľa ich dohody. Je teda v záujme povinnej osoby, aby opatila osvedčené potvrdenie, dokladajúce súlad s príslušnými ustanoveniami zákona o odpadoch. Na kontrolnom orgáne je iba bremeno vyvrátenia takého odborného posúdenia. Potreba odborného posúdenia sa zvyšuje, pokiaľ by vyťažená zemina, určená k opätovným zásypom v rámci stavby, bola umiestnená (sústredená) mimo lokalitu stavby. Je pritom nutné mať na pamäti, že vrátenie zeminy späť do lokality stavby musí byť isté, tzn. že je tak uvedené v projekte a/alebo v povolení stavby.
How it works - Waste-to-Energy
Nakladanie s kontaminovanou zeminou
Ak je predpoklad kontaminácie zeminy nad úroveň prirodzeného pozadia lokality stavby (napríklad v prípade brownfieldov), jedná sa o zeminu kontaminovanú. To neumožňuje využitie režimu výnimky zo zákona o odpadoch. V takom prípade by bolo nutné použiť vyťaženú zeminu ako odpad ku spätným zásypom v súlade s požiadavkami § 6 vyhlášky č. 273/2021 Sb., o podrobnostiach nakladania s odpadmi, v platnom znení. To znamená riešiť problematiku „zasypávania“ podľa špeciálnej úpravy v ustanovení § 6 odst. 5 a súvisiacich ustanovení vyhlášky.
Okrem prevádzkového poriadku s popisom a zdôvodnením navýšených limitov musí byť spracovaný hydrogeologický posudok a hodnotenie rizika v danej lokalite. Hydrogeologický posudok a analýza rizika budú podkladom pre spracovanie prevádzkového poriadku. Pokiaľ by prichádzalo v úvahu využitie viac ako 1000 ton zeminy, musí byť spracované hodnotenie rizika v danej lokalite, ktoré je podľa § 6 odst. 6 prílohou prevádzkového poriadku.
Praktické prípady a kontrola
Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja podal podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP), okresný úrad životného prostredia a kriminálnu políciu pre podozrenia, že zo stavby Twin City v Bratislave vyvážajú kontaminovanú zeminu na výstavbu diaľnice D4 a cesty R7. Podľa predsedu inštitútu Miroslava Draguna sa obrátili aj na stavebné úrady v Podunajských Biskupiciach a Jarovciach. Dragun zdôraznil, že spoločnosť Cintra nevie, akú zeminu jej subdodávatelia vozia na stavbu diaľnice. Je totiž veľmi pravdepodobné, že zemina je kontaminovaná znečistením z bývalej rafinérie Apollo.
Podľa Draguna na stavbu budúceho premostenia Jarovského ramena používajú aj stavebnú suť zo skládky v Kopčanoch v bratislavskej Petržalke. Táto zemina nebola kontrolovaná ani certifikovaná, takže sa v nej môžu nachádzať látky ohrozujúce podzemné vody. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja preto žiadal štátny stavebný aj vodoochranný dozor, ktorý by mal zistiť, akú zeminu na stavbu diaľnice a rýchlostnej cesty dovážajú. Zdôraznili dôležitosť odobrania vzoriek v Podunajských Biskupiciach aj v Jarovciach, aby bolo jasné, čo stavitelia na stavbu obchvatu D4 a R7 skutočne používajú.
Reakcie zainteresovaných strán
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) potvrdila, že prípadom sa už zaoberá. Ako uviedla jej hovorkyňa Anna Benčeková, dostali dva podnety, a to od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. SIŽP sa týmito skutočnosťami zaoberá aj v súčinnosti s Prezídiom Policajného zboru SR. Podobne sa vyjadrilo aj ministerstvo životného prostredia, ktoré uviedlo, že kým nebude vec prešetrená, nemôžu ju komentovať, no ak by sa podozrenia potvrdili, išlo by o vážne porušenie zákona.
Developerská spoločnosť HB Reavis, ktorá buduje nový autobusový terminál na mieste zbúranej stanice, tvrdí, že k životnému prostrediu pristupuje zodpovedne. "Uvedomujeme si, že budujeme v zóne, ktorá bola historicky znečisteniu vystavená, v tejto oblasti postupujeme mnohokrát aj nad rámec legislatívy," uviedla hovorkyňa spoločnosti Martina Jamrichová. Dodala, že HB Reavis dodržiava legislatívou predpísaný postup pri identifikovaní a sanácii environmentálnej záťaže. "Do dekontaminácie podložia v území sme doteraz investovali viac ako 16,5 milióna eur," zdôraznila. Vysvetlila, že súčasťou prác je vykopanie a odvoz zeminy, vyčistenie a dôkladné filtrovanie podzemných vôd a následný pravidelný posanačný monitoring, pričom všetky výsledky schvaľuje ministerstvo životného prostredia. "O tom, či je alebo nie je pôda kontaminovaná, rozhoduje už počas realizácie projektu odborný geologický dohľad. Ten je vykonávaný externou, odborne spôsobilou osobou tak, ako stanovuje zákon," uviedla Jamrichová. Dodala, že v prípade znečistenia výkopovú zeminu odvezú do recyklačného zariadenia na úpravu.
Využívanie zeminy a hierarchia odpadového hospodárstva
V rámci zlepšovania hierarchie odpadového hospodárstva, 25. októbra 2022 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z., príloha č. 1. Nekontaminovaná zemina ako vedľajší produkt umožňuje tak vylúčiť ju z režimu odpadu, čím odpadá administratíva spojená s nakladaním výkopovej zeminy.
Spätné zasypávanie a inertný odpad
Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, v znení neskorších predpisov, stanovuje pravidlá pre nakladanie s odpadmi. Ak sa zemina neklasifikuje ako vedľajší produkt, je potrebné ju odovzdať oprávnenému subjektu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie ako akýkoľvek iný odpad. Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách.
Súhlas so spätným zasypávaním sa udeľuje pre majiteľa pozemku alebo pre osobu, ktorej bolo vydané povolenie na práce, ktorými sa výrazne mení terénny vzhľad. Je potrebné mať súhlas na spätné zasypávanie pre konkrétnu parcelu, miesto, kde sa má táto výkopová zemina použiť. Pri oboch týchto spôsoboch odovzdania zeminy je potrebné získať od nasledujúceho držiteľa vážne lístky s uvedeným množstvom a kategóriou odpadu. Ak bude zemina odovzdávaná na činnosť spätného zasypávania tretej osobe, alebo na základe súhlasu bude držiteľ vykonávať spätné zasypávanie na svojich pozemkoch mimo miesta vzniku, a je potrebné zeminu skladovať mimo staveniska, na takéto skladovanie je potrebné získanie súhlasu. Súhlas sa vydáva pôvodcovi tohto odpadu.
Charakteristika inertného odpadu
Inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, že môže dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 382/2018 Z. z.
V laboratóriách sa vykonáva testovanie odpadov podľa kritérií Smernice pre skládky (Smernica 99/31/EC) a rozhodnutia rady 2003/33/EC, pre Slovenskú republiku taktiež podľa Vyhlášky č. 382/2018 Z. z., príloha č. 1, ktorá detailne špecifikuje požiadavky na testovanie a klasifikáciu zeminy a odpadov z demolácií.
tags: #kontaminovana #zemina #odvoz