Odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave sa intenzívne venujú výskumu potenciálu prírodných surovín, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Ich pozornosť sa sústredí predovšetkým na látky získavané z našich ihličnanov a z rakytníka rešetliakového. Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU skúmajú rôzne časti týchto rastlín, vrátane kôry, stoniek, listov a plodov najrozšírenejších ihličnatých drevín, ako sú smrek a borovica, ako aj rakytníka rešetliakového.
Nevyužitý potenciál drevnej kôry
Stromová kôra predstavuje významnú časť celkovej hmotnosti dreva, pričom na Slovensku sa doposiaľ väčšinou nevyužíva a končí primárne ako palivo spaľovaním. Vedci však na Slovensku aj v medzinárodnom meradle považujú kôru za cenný, no nevyužitý zdroj bioaktívnych zlúčenín. Medzi tie najvýznamnejšie patria polyfenoly a iné látky s priaznivými účinkami na ľudské zdravie, ako sú antioxidačné, protizápalové a protivírusové vlastnosti.
V súčasnosti je na trhu dostupný napríklad výťažok z kôry prímorskej borovice, známy pod názvom Pycnogenol. Tento doplnok stravy sa odporúča pri rôznych zápalových stavoch, vrátane chronických, pri artritídach, ateroskleróze a tiež ako prostriedok na zníženie rizika vzniku krvných zrazenín.
Výskum sa zameriava na identifikáciu konkrétnych látok v drevnej kôre, vývoj efektívnych a šetrných metód ich izolácie a následné využitie na obohatenie alebo úpravu potravín. Ing. František Kreps, PhD., vedúci tímu, uvádza: "Usilujeme sa zistiť, aké látky sa v drevnej kôre nachádzajú, akým spôsobom ich čo najľahšie a najohľaduplnejšie získať a potom použiť na úpravu či obohatenie potravín."
Rakytník rešetliakový: Bohatý zdroj vitamínu C a ďalších látok
Plody rakytníka rešetliakového sú už dlho známe pre svoj mimoriadne vysoký obsah vitamínu C. Výskumný tím STU sa však snaží odhaliť aj ďalšie cenné látky obsiahnuté v rastline, najmä v jej kôre a stonkách, a nájsť pre ne nové uplatnenie v potravinárstve.
Vládny záujem o potenciál drevnej suroviny
Potenciál drevnej suroviny si uvedomuje aj slovenská vláda. V rámci Národného programu využitia potenciálu dreva v SR bola zdôraznená potreba hľadať efektívne spôsoby využitia dreva, pričom sa poukazuje aj na liečivé účinky biomasy.
Pilotné štúdie a overovanie metód
Viaceré pilotné štúdie realizované vo svete už potvrdili, že stromová kôra je zdrojom vysoko cenných a zdraviu prospešných látok. Slovenskí vedci sa teraz zapájajú do tohto výskumu s cieľom posunúť poznatky ďalej.
Aktuálne tím STU overuje niekoľko metód na izolovanie látok z kôry. Zameriavajú sa na identifikáciu najlepšieho spôsobu delenia jednotlivých zložiek, ktorý by bol zároveň šetrný a ekonomicky výhodný. Následne sa skúmajú účinky a možnosti využitia získaných látok v potravinárstve.
Pridávanie polyfenolov do rastlinných olejov
Jednou z hlavných oblastí skúmania je overovanie pridávania získaných polyfenolov do rastlinných olejov. Tieto oleje patria medzi tepelne najmenej stabilné potraviny v našej kuchyni. Pri vyprážaní na oleji môžu do potraviny a následne do tráviaceho traktu prenikať škodlivé látky, ako je napríklad toxický tokoferyl chinón. Pridanie antioxidantov z kôry do oleja môže pomôcť potlačiť radikálové reakcie a spomaliť oxidáciu oleja počas ohrevu.
"Aktuálne overujeme pridanie získaných polyfenolov do rastlinných olejov, ktoré patria v našich kuchyniach medzi tepelne najmenej stabilné potraviny. Pri úprave jedla vyprážaním na oleji prenikajú do potraviny a následne do tráviaceho traktu zdraviu škodlivé látky, najmä toxický tokoferyl chinón," vysvetľuje jeden z vedúcich výskumu.
Zistite viac o produktoch: Astaxantín a výťažok z čučoriedok
Výskum tokoferyl chinónu
Vedci z STU sa ako jediní na Slovensku venujú výskumu tokoferyl chinónu, jeho vzniku počas vyprážania a jeho vplyvu na ľudský organizmus. Bolo preukázané, že vo vyšších koncentráciách má toxický účinok na bunky, avšak presný mechanizmus jeho pôsobenia na ľudský organizmus je stále predmetom skúmania.
Pri vyprážaní dochádza k reakciám látok s kyslíkom, ich rozkladu a vzniku radikálov. Chemici zistili, že tokoferyl chinón preniká do potravín v pomerne významnej miere. V súčasnosti sa na overovanie tohto procesu používajú napríklad hranolčeky.
Tipy pre zdravšie vyprážanie
Odborníci radia vyprážať na repkovom alebo slnečnicovom oleji s vysokým obsahom kyseliny olejovej, ako je napríklad olej typu Fritol. Dôležité je použiť dostatočné množstvo oleja, aby sa zabránilo jeho rýchlemu prehriatiu. Pri malom množstve oleja sa škodlivé látky tvoria rýchlejšie. Vyprážanie na veľkom množstve oleja umožňuje pomalší ohrev, kontinuálne ohrievanie potraviny a následne aj pomalší vznik oxidačných produktov, ktoré sa objavujú obvykle až po pol až trištvrte hodine.
Ďalším dôležitým odporúčaním je vyhnúť sa opakovanému používaniu oleja, pretože sa v ňom kumulujú škodlivé látky.
Prirodzený obranný mechanizmus tela môže byť oslabený v dôsledku stresu a nezdravej stravy. V takýchto prípadoch je vhodné doplniť stravu o antioxidanty, ktoré môžu byť získané aj z prírodných zdrojov, ako je práve drevná kôra.
Príklady využitia kôry v histórii a súčasnosti
Okrem výskumu v oblasti potravinárstva sa história využitia kôry v tradičnej medicíne a farmácii ukazuje ako inšpiratívna. Príkladom je výťažok z kôry prímorskej borovice (Pycnogenol), ktorý má preukázané pozitívne účinky. Rovnako aj hlavná účinná látka v lieku Acylpyrín, kyselina salicylová, je pôvodne extrahovaná z kôry vŕby.
Brest červený (Ulmus rubra)
Kôra brestu červeného, pôvodom zo Severnej Ameriky, je tradične využívaná pre svoje ochranné vlastnosti na sliznicu tráviaceho traktu. Vysoký obsah slizu vytvára na slizniciach ochrannú vrstvu, ktorá chráni pred poškodením. Okrem slizu obsahuje aj flavonoidy a kyselinu salicylovú.
Príprava čajového odvaru z kôry brestu červeného zahŕňa zaliatie 4-5 g narezanej alebo mletej kôry pohárom vriacej alebo teplej vody a lúhovanie po dobu 20-30 minút. Alkoholový extrakt sa pripravuje v pomere 1:1 s 60% alkoholom. Odporúčaná denná dávka je 2-3x denne 1-2 čajové lyžičky mletej kôry. Brestovú kôru možno podávať aj deťom. Je však dôležité poznamenať, že kôra brestu by sa nemala užívať súčasne s liekmi, pretože môže ovplyvniť ich vstrebávanie.
Brest červený rastie v strednej a južnej Severnej Amerike, preferuje vlhké miesta a môže dosahovať výšku až 20 metrov. Jeho kôra je tmavohnedá až čierna, s početnými brázdami, listy sú oválne s pílkovitými okrajmi.
Pri používaní v tradičnej prírodnej medicíne sa odporúča konzultácia s herbalistom alebo externými zdrojmi. Je dôležité dodržiavať platné nariadenia Európskej komisie týkajúce sa zdravotných tvrdení a uvedomovať si, že produkty na báze rastlinných výťažkov nie sú lieky a nemajú schválené diagnostické ani liečivé účinky.
Využitie kôry v záhradníctve
Okrem medicínskeho a potravinárskeho využitia má stromová kôra svoje nezastupiteľné miesto aj v záhradníctve. Píniová kôra, napríklad z oblasti Biskajského zálivu (Pinus maritima), sa využíva ako mulčovací materiál.
Výhody použitia píniovej kôry v záhrade:
- Bráni rastu buriny: Efektívne potláča klíčenie a rast nežiaducich rastlín.
- Obmedzuje vyparovanie vody: Pomáha udržiavať optimálnu vlhkosť pôdy a znižuje potrebu častého zalievania.
- Chráni pôdu: Zabraňuje erózii a vysychaniu pôdy, v lete chráni pred prehrievaním a v zime pred mrazom.
- Podporuje pôdne organizmy: Vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj prospešných mikroorganizmov v pôde.
- Estetický vzhľad: Poskytuje prirodzený a upravený vzhľad záhrady.
Pri aplikácii sa odporúča rozprestrieť vrstvu kôry hrubú 5-8 cm okolo rastlín, pričom je vhodné nechať malý priestor priamo pri kmeni. Pre dlhšiu životnosť a účinnejšie zabránenie rastu buriny sa odporúča kombinovať kôru s agrotextíliou.
Na výber sú rôzne frakcie kôry, od jemnejších (10-20 mm) až po hrubšie (40-60 mm). Jemná frakcia zlepšuje štruktúru pôdy, zvyšuje priepustnosť vody a izoluje korene rastlín pred mrazom. Väčšie frakcie poskytujú dlhodobejšiu ochranu a estetický vzhľad.
Pri rozklade kôry sa do pôdy uvoľňujú cenné živiny ako dusík, draslík a fosfor, čím sa obohacuje pôda a podporuje zdravý rast rastlín.
