Centrálny nervový systém (CNS) zahŕňa mozog (encephalon) a miechu (medulla spinalis). Mozog je uložený v lebečnej dutine a je chránený pred zraneniami. Anatomicky sa skladá z viacerých častí, ktoré vznikajú v embryogenéze z neurálnej trubice.
Mozgové obaly (Meninges)
Jednotný primitívny obal CNS, nazývaný meninx primitiva, sa v priebehu vývoja rozštiepi na vonkajšiu ektomeninx a vnútornú endomeninx.
Dura mater (tvrdá plenta)
Z ektomeninxu vzniká dura mater, ktorá pevne prilieha k periostu. Žilové pletene v tejto vrstve strácajú svoju vonkajšiu vrstvu, čím vznikajú žilové splavy. Dura mater tesne prilieha k periostu lebečných kostí, ale je od nich oddeliteľná.
- Falx cerebri: Výbežok uložený vo fissura longitudinalis cerebri. Začína od crista galli a upína sa do tentorium cerebelli a protuberantia occipitalis interna.
- Tentorium cerebelli: Oddeluje mozeček od týlových lalokov mozgu. Začína od protuberantia occipitalis interna a upína sa na horný okraj spánkovej kosti.
- Falx cerebelli: Pokračovanie falx cerebri.
Arachnoidea mater (pavučnica) a Pia mater (mäkká plenta)
Sú to tenké, bezcévne blany, pripevnené trámcami k pia mater. Obklopujú celý mozog, ale nezasahujú do hlbších zárezov. Od pia mater je oddelená cavitas subarachnoidalis, ktorá je vyplnená mozkomiešnym mokom (likvorom). Pia mater pevne prilieha k povrchu mozgu.
Časti mozgu
Mozog (encephalon, cerebrum) je spolu s miechou súčasťou centrálneho nervového systému. Anatomicky sa skladá z niekoľkých častí, ktoré vznikajú v embryogenéze z neurálnej trubice. Na miechu nadväzuje predĺžená miecha (medulla oblongata), Varolov most (pons Varoli), stredný mozog (mesencephalon), medzimozog (diencephalon) a koncový mozog (telencephalon).
Šedá a biela hmota
V mozgu sa rozlišuje tzv. šedá hmota, tvorená prevažne telesami nervových buniek (neurónov), ktorá pokrýva povrch veľkého mozgu ako mozgová kôra a vytvára jadrá uložené vo vnútri iných oddielov mozgu. Bielu hmotu tvoria výbežky nervových buniek (axóny).
Mozgový kmeň
Mozgový kmeň nadväzuje na miechu (medulla spinalis) a skladá sa z predĺženej miechy (medulla oblongata), Varolovho mosta (pons Varoli) a stredného mozgu (mesencephalon).
Predĺžená miecha (Medulla oblongata)
Je pokračovaním miechy v smere rostrálnom. Predelom medzi miechou a predĺženou miechou je decussatio pyramidum. Hranicou medzi predĺženou miechou a Varolovým mostom je sulcus bulbopontinus. Ventrálne je vyklenutá do dvoch pozdĺžnych valov - pyramides medullae oblongatae, obsahujúcich pyramidové dráhy (tractus corticospinalis). Laterálne sa nachádzajú párové vyvýšenia - oliva. Dorsálne od olivy ležia pedunculi cerebellares inferiores, spájajúce predĺženú miechu s mozečkom. Medzi nimi je napäté velum medullare inferius, ktoré prechádza do tela choroidea ventriculi quartii s plexus choroideus produkujúcim mozkomiešny mok. Tela choroidea má otvory (apertura mediana a aperturae laterales ventriculi quarti), ktoré umožňujú komunikáciu medzi komorovým systémom a subarachnoideálnym priestorom. Dorsálna plocha je vyklenutá do hrbolkov - tuberculum gracile a tuberculum cuneatum, ktoré obsahujú konečné stanice hlavných senzitivnych dráh. Stredom oblongaty prebieha canalis centralis, ktorý sa kraniálne otvára do IV. komory.
Varolov most (Pons Varoli)
Pokračuje rostrálne od sulcus bulbopontinus a tvorí oválne vyklenutie na ventrálnej strane mozgového kmeňa. Kraniálne prechádza do stredného mozgu. Ventrálna strana má hladký povrch s sulcus basilaris. Laterálne prechádza do pedunculi cerebellares medii. V moste sa nachádzajú jadrá hlavových nervov.
Stredný mozog (Mesencephalon)
Je najrostrálnejšou časťou mozgového kmeňa, spájajúcou zadný mozog s medzimozgom. Je dlhý asi 2 cm a väčšinu jeho povrchu pokrývajú hemisféry koncového mozgu. Viditeľná je len ventrálna časť - crura cerebri (partes anteriores pedunculi cerebri). Stredným mozgom prebieha aquaeductus mesencephali (Sylvii), spájajúci IV. komoru s III. komorou. Stredný mozog sa delí na tectum mesencephali (štvorhrbolie) a pedunculus cerebri (tvorený tegmentum a crura cerebri). Tectum obsahuje párové hrbolčeky - colliculi superiores et inferiores, zapojené do zrakových a sluchových dráh. Kaudálne od colliculi vybiehajú pedunculi cerebellares superiores.
- Jadrá stredného mozgu: zahŕňajú jadrá nervi oculomotorii (n. III), nervi trochlearis (n. IV) a mesencephalický nervus trigemini (n. V).
Mozeček (Cerebellum)
Je to dorzálne vyklenutý útvar tvorený dvoma symetricky postavenými polguľami - hemisphaeria cerebelli, spojenými stredným pásom - vermis cerebelli. Kraniálna plocha sa stýka s tentorium cerebelli. Dorzálne a kaudálne plochy sú uložené v jámach záhlavných kostí. Medzi hemisféry zasahuje falx cerebelli. Všetky pedunculi cerebellares obsahujú dráhy spájajúce mozeček s mozgovým kmeňom.
Povrch mozečku pokrýva cortex cerebelli (mozočková kôra), pod ktorým je corpus medullare (biela hmota) vo forme laminae albae. Na sagitálnom reze vytvára stromčekovitú kresbu - arbor vitae.
- Mozočkové jadrá: Najväčšie je ncl. dentatus, ďalej ncl. emboliformis, ncl. globosus a ncl. fastigii. Tieto jadrá vysielajú svoje axóny do šedých hmôt kmeňa a do thalamu.
Mozeček sa delí na tri laloky (lobus anterior, lobus medius, lobus caudalis) a je zodpovedný za koordináciu pohybových aktivít a svalový tonus.
Medzimozog (Diencephalon)
Nadväzuje na horný koniec mozgového kmeňa a je uložený medzi hemisférami koncového mozgu. Jeho najviditeľnejšou štruktúrou na ventrálnej strane je hypothalamus.
- Thalami: Najvýraznejšia časť, tvoriaca laterálne steny III. mozgovej komory.
- Epithalamus: Zahŕňa habenulárne jadrá a corpus pineale (epifýza).
- Metathalamus: Tvorený corpora geniculata mediale et laterale, zapojené do sluchových a zrakových dráh.
- Hypothalamus: Uložený pod thalamom, tvorí dno III. mozgovej komory. Je najvyšším centrom visceromotoriky, autonómneho nervového systému a endokrinnej činnosti.
V diencefale sa nachádza III. mozgová komora, ktorá komunikuje s ostatnými komorami.
Koncový mozog (Telencephalon)
Tvorí najväčšiu časť ľudského mozgu. Je pokrytý mozkovými ryhami (sulci cerebrales) a závitmi (gyri cerebrales), čo zväčšuje plochu mozgovej kôry.
Mozgová kôra (Cortex cerebri)
Je to sivá hmota na povrchu koncového mozgu, tvorená prevažne telesami neurónov. Z hľadiska vývoja sa delí na paleocortex (čuchová oblasť), archicortex (v hĺbke temporálneho laloku) a neocortex (najmladší, pokrýva 95 % povrchu a je sídlom vyšších nervových funkcií). Neocortex sa skladá zo šiestich vrstiev nervových buniek (lamina molecularis, lamina granularis externa, lamina pyramidalis externa, lamina granularis interna, lamina pyramidalis interna, lamina multiformis).
Myeloarchitektonika je metóda štúdia stavby mozgovej kôry na základe usporiadania myelinizovaných nervových vláken (radii a striae).
Cytoarchitektonika študuje usporiadanie nervových buniek v kôre. Brodmannove oblasti sú systémom rozdelenia mozgovej kôry na základe cytoarchitektonickej organizácie, pričom rôznym oblastiam sú priradené špecifické funkcie.
Funkčné oblasti mozgovej kôry
- Primárna motorická oblasť (Brodmannova area 4, gyrus praecentralis): Zabezpečuje voľnú motoriku.
- Premotorická oblasť (Brodmannova area 6): Pripravuje a mení pohyby.
- Frontálne okohybné pole (FEF) (Brodmannova area 8): Zapojené do zrakovej kontroly.
- Primárna senzitivna oblasť (Brodmannove areae 1, 2, 3, gyrus postcentralis): Prijíma senzitivne dráhy z tela a hlavy.
- Sekundárna senzitivna oblasť (Brodmannova area 40): Spracúva menej presné čitné informácie.
- Asociačná somatosenzitívna kôra (Brodmannove areae 5, 7, lobuli parietales): Analyzuje a integruje somatosenzitívne informácie.
- Primárna zraková oblasť (V1) (Bordmannove areae 17, sulcus calcarinus): Vnímanie viditeľných objektov.
- Sekundárna zraková oblasť (Brodmannoy areae 18, 19): Detailnejšia analýza videného, zraková pamäť.
- Primárna sluchová oblasť (A1) (Brodmannove areae 41, 42, Heschlove závity): Uvedomovanie si tónov a zvukov.
- Sekundárna sluchová oblasť (Brodmannova area 22): Analýza, rozoznávanie a komplexnejšie vnímanie zvukov.
- Chuťová korová oblasť (Brodmannova area 43): Spracovanie chuťových vnemov.
- Čuchová korová oblasť (Brodmannova area 28, gyrus parahippocampalis): Spracovanie čuchových vnemov.
- Brocovo centrum reči (Brodmannove areae 44, 45, gyrus frontalis inferior): Motorická zložka reči.
- Wernickeovo centrum (Brodmannove areae 22, 39, 40, gyrus temporalis superior a priľahlá parietálna kôra): Porozumenie počutému slovu a písanému textu.
- Asociačné oblasti: Integrujú rôzne senzorické informácie a sú zodpovedné za vyššie mentálne funkcie ako myslenie, pamäť a emócie.
Komorový systém
Komorový systém tvoria dutiny CNS vyplnené mozkomiešnym mokom. Vzniká z pôvodnej dutiny neurálnej trubice.
- Ventriculi laterales (I. a II. komora): Párové dutiny v hemisférach koncového mozgu.
- Ventriculus tertius (III. komora): Nepárová dutina v diencefale.
- Ventriculus quartus (IV. komora): Nepárová dutina v oblasti mozgového kmeňa a mozečku.
Plexus chorioideus vo všetkých komorách produkuje mozkomiešny mok (likvor). Likvor cirkuluje z laterálnych komôr cez foramen interventriculare do III. komory, potom cez aquaeductus mesencephali do IV. komory a z nej cez otvory do subarachnoideálneho priestoru a centrálneho kanála miechy. Následne sa vstrebáva do žíl na povrchu CNS.
Histologické metódy
Myeloarchitektonika študuje usporiadanie myelinizovaných nervových vláken v kôre mozgu, pričom vlákna kolmé na povrch sa nazývajú radii a rovnobežné striae. Luxolová modrá je vhodná na znázornenie.
Cytoarchitektonika skúma usporiadanie nervových buniek v mozgovej kôre. Nisslova metóda (s toluidínovou modrou) farbí endoplazmatické retikulum, impregnácia zobrazí cytoskelet a farbenie na myelin zobrazí myelínové obaly. Neuróny sú usporiadané do šiestich vrstiev, pričom sa rozlišujú pyramidové a hviezicovité neuróny.
tags: #kora #mozgu #vrstvy #wikiskripta