Hormonálna regulácia a funkcie nadobličiek

Látková regulácia činnosti organizmu, známa ako humorálna regulácia, predstavuje starší a evolučne primitívnejší spôsob riadenia v porovnaní s nervovou sústavou. Tento systém funguje prostredníctvom hormónov, ktoré sú chemickými nositeľmi informácií. Hormóny majú v tele výlučne riadiace funkcie - nie sú zdrojom energie ani stavebným materiálom pre bunky. Tvoria sa v špecifických tkanivách a sú rozvážané krvou, aby pôsobili na cieľové bunky a orgány, ktoré disponujú špecifickými receptormi pre dané hormóny.

Hormonálna regulácia nie je obmedzená len na ľudí alebo stavovce. Hormóny sa vyskytujú aj u iných živočíchov, vrátane bezstavovcov, kde zabezpečujú mnohé dôležité procesy. Napríklad u kôrovcov hormóny regulujú hospodárenie s vodou, zvliekanie pokožky, reprodukciu a činnosť srdca.

Hmyz má dve hlavné hormonálne sústavy. Prvá je spojená s nervovými bunkami v mozgu, ktoré produkujú hormóny. Druhá sústava je spojená so špeciálnymi orgánmi nazývanými corpus allatum a corpus cardiacum, ktoré produkujú napríklad juvenilný hormón, ovplyvňujúci rast a vývin hmyzu, a ekdyzón, ktorý riadi zvliekanie pokožky počas rastu. Feromóny sú veľmi silné signály, ktoré hmyz (napr. motýle, mravce) používa na komunikáciu a sú často využívané aj v poľnohospodárstve na monitorovanie a kontrolu škodcov.

Klasifikácia hormónov podľa chemickej povahy

Podľa chemickej povahy delíme hormóny do troch hlavných skupín:

• Látky odvodené od fenolu - ide o nízkomolekulové látky (200-300 Da), ktoré sa ľahko rozpúšťajú vo vode (napr. adrenalín, tyroxín).
• Látky odvodené od sacharidov (steroidy) - sú to nízkomolekulové látky (200-300 Da), ktoré sa rozpúšťajú v tukoch (napr. pohlavné hormóny).
• Látky bielkovinovej povahy - majú vyššiu molekulovú hmotnosť (2-100 kDa).

Kľúčové žľazy s vnútornou sekréciou a ich hormóny

Podmozgová žľaza (Hypofýza)

Hypofýza (hypophysis, glandula pituitaria) je malé oválne teliesko (asi 1 cm) uložené na lebečnej spodine. Skladá sa z dvoch lalokov:

• Predný lalok hypofýzy (adenohypofýza) - je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Vylučuje niekoľko dôležitých hormónov, z ktorých väčšina riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou a pohlavných žliaz (tzv. glandotropné a gonádotropné hormóny). Vďaka tomu má adenohypofýza ústredné postavenie v hormonálnych reguláciách. Jej činnosť je podriadená riadiacemu vplyvu hypotalamu (súčasť medzimozgu), s ktorým je spojená krvnými cievami. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a ovplyvňujú tvorbu a uvoľňovanie jej hormónov. Na hypotalamus pôsobia zasa vplyvy z ostatných oblastí mozgu.
• Zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza) - nie je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Obidva jej hormóny sa tvoria v hypotalame a do neurohypofýzy sa dostávajú nervovými vláknami.

Štítna žľaza (Glandula thyreoidea)

Štítna žľaza sa skladá z dvoch lalokov priložených k hrtanu a začiatku priedušnice. Produkuje hormóny, najmä tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), ktoré vo svojej molekule obsahujú jód. Nedostatok jódu vo vode a v potrave má za následok zníženú tvorbu hormónov štítnej žľazy a prejavy ich nedostatku. Preto sa kuchynská soľ jodizuje.

Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kretenizmus. U dospelého človeka sa prejaví znížením premeny látok a útlmom mnohých telesných funkcií.

Podžalúdková žľaza (Pancreas)

Podžalúdková žľaza (pankreas) je jednou z najväčších žliaz v tele. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy, ktorá pôsobí ako tráviaca šťava v tenkom čreve, má aj endokrinnú funkciu.

Cukrovka (Diabetes Mellitus)

Cukrovka je chronické ochorenie, ktorého základným prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi - hyperglykémia (viac ako 7 mmol/l nalačno alebo viac ako 11 mmol/l po jedle). Normálna hodnota cukru v krvi - glykémia - je do 5,5 mmol/l (po jedle prechodne aj 7,8 mmol/l).

Vzhľadom na príčinu jej vzniku rozlišujeme v princípe dva typy cukrovky:

• Typ 1 - následok autoimunitného ochorenia, ktorého cieľom sú β-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu produkujúce inzulín. Hovoríme o tzv. absolútnom nedostatku inzulínu. Diagnostikuje sa väčšinou v mladom veku a na Slovensku tvorí 7,6% prípadov cukrovky. Hladina krvného cukru sa musí regulovať vonkajším príjmom inzulínu pomocou inzulínových injekcií (tzv. inzulínové perá).
• Typ 2 - následok vysokého príjmu cukrov v strave spôsobí, že tkanivá prestanú reagovať na častú zvýšenú hladinu inzulínu v krvi. Hovoríme o tzv. relatívnom nedostatku inzulínu. Vyskytuje sa predovšetkým vo vyššom veku, na Slovensku tvorí 91% všetkých cukroviek a výrazne súvisí s obezitou. Liečba zahŕňa predovšetkým diétu.

Tehotenská cukrovka je stav u žien, ktorý niekedy vzniká následkom tehotenstva a spontánne odoznie v priebehu šestonedelia. Zvýšená hladina cukru v krvi počas tehotenstva však ohrozuje matku aj plod, preto každá tehotná žena podstupuje tzv. glukózový tolerančný test. Ten spočíva vo vypití väčšieho množstva roztoku glukózy a meraní glykémie, aby sa zistilo, ako je organizmus schopný vysporiadať sa so zvýšenou hladinou glukózy. Podľa závažnosti tehotenskej cukrovky sa pristupuje k diéte alebo inzulínovej kompenzácii. Na Slovensku tvorí asi 0,6% prípadov cukrovky.

Cukrovka je systémové ochorenie. Dlhodobo zvýšená hladina krvného cukru je príčinou závažných postihnutí periférnych ciev a nervov, ktoré môžu viesť až k slepote, srdcovému infarktu, cievnej mozgovej príhode, zlyhaniu obličiek alebo amputáciám končatín v dôsledku nedokrvenosti a odumierania tkaniva.

Výskyt cukrovky na Slovensku má dlhodobo stúpajúcu tendenciu; postihuje asi 6,5% populácie. Cukrovka (predovšetkým typu 2) je novodobá civilizačná choroba, ktorá súvisí s nezdravým životným štýlom spojeným s nedostatkom pohybu a nadmerným príjmom kalórií.

Nadobličky (Glandulae suprarenales)

Nadobličky sú párové žľazy uložené na hornom póle obličiek. Skladajú sa z kôry a drene.

Kôra nadobličiek

Kôra nadobličiek syntetizuje dve hlavné skupiny steroidných hormónov, ktoré patria medzi kortikosteroidy:

• Glukokortikoidy (napr. kortizol) - regulujú metabolizmus sacharidov a bielkovín. Majú komplexný vplyv na metabolizmus organizmu, zasahujú do metabolizmu sacharidov, proteínov i lipidov. Vďaka ich imunosupresívnemu účinku potláčajú imunitnú odpoveď, stimulujú v pečeni glukoneogenézu a syntézu glykogénu. Na ostatné tkanivá mimo pečene majú katabolický účinok (najmä na bielkoviny).
• Mineralokortikoidy (napr. aldosterón) - riadia hospodárenie s minerálmi a vodou. Udržujú iónovú rovnováhu organizmu. Uplatňujú sa predovšetkým v distálnych tubuloch obličiek, v sliznici žalúdka i v slinných a potných žľazách. Aldosterón pôsobí na tubuly obličiek a zvyšuje reabsorpciu sodíka.

Kôra nadobličiek produkuje aj malé množstvo pohlavných hormónov (androgény a estrogény), ktoré majú mírné maskulinizačné a anabolické účinky. Najznámejší je dehydroepiandrosterón (DHEA).

Nadobličky sú veľmi malý párový orgán (žľazy) umiestnené, ako už z názvu vyplýva, nad ľadvinami. Produkujú viac než 50 hormónov, ktoré ovplyvňujú prakticky každú dôležitú funkciu v našom tele. Medzi najznámejšie hormóny patrí kortizol, noradrenalín, adrenalín či DHEA.

Dreň nadobličiek

Dreň nadobličiek je vlastne prispôsobené nervové tkanivo riadené sympatickými nervami. Produkuje katecholamíny:

• Adrenalín a noradrenalín - obidva povzbudzujú činnosť obehovej sústavy; menia priesvit ciev a zvyšujú činnosť srdca; zväčšujú prietok krvi činnými svalmi, v iných oblastiach väčšinou cievy zužujú; rozširujú priedušky ochabnutím hladkých svalov v ich stenách; pôsobia aj na premenu látok, zvyšujú hladinu krvného cukru a rozklad tukov v tukovom tkanive, čím zvyšujú zdroje využiteľnej energie. Emocionálne reakcie (strach) vyvolajú produkciu veľkého množstva katecholamínov, ktoré spôsobujú vazokonstrikciu, hypertenziu a zrýchlenie srdcovej frekvencie.

Hormóny drene nadobličiek a glukokortikoidy zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu, čo vyplýva z ich účinkov: mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú obehovú sústavu, zlepšujú dýchanie, povzbudzujú aj činnosť mozgu. Stres je záťaž organizmu, ktorá môže byť spôsobená najrozličnejšími podnetmi a procesmi.

Únavou nadobličiek (Adrenálna únava)

Únavou nadobličiek (adrenálnym vyčerpaním) trpí až 80% populácie. Chronický stres a životný štýl ovplyvňuje schopnosť ľudského organizmu vysporiadať sa s telesnou, duševnou a emočnou záťažou. Prejavuje sa chronickou únavou aj napriek dostatočnému spánku, nutkavou chuťou na slané jedlá a ťažkým vstávaním.

Čo je adrenálna únava? Termín "adrenálna únava" popísal James Wilson v roku 1998. Je spôsobená chronickým stresom, každodenným prísunom veľkého množstva stimulantov, zlým jedálničkom a spánkom. Pri každodennom strese musia nadobličky neustále produkovať stresový hormón kortizol. Kortizol je hormón boja a úteku. Na dnešnú záťaž však naše nadobličky nie sú stavané. Po čase sa nadobličky neustálou produkciou kortizolu unavia a prirodzený kortizolový rytmus sa stane nepravidelným. To isté sa deje s produkciou ostatných hormónov, ktoré produkujú nadobličky, ako napríklad androstenedión (prekurzor testosterónu) či DHEA, alebo adrenalín a noradrenalín. Unavené nadobličky majú vplyv aj na hladinu testosterónu.

Medzi príznaky patria:

• Neustála únava, napriek dostatočnému spánku.
• Veľmi ťažké vstávanie.
• Problémy so zaspávaním.
• Zvyšovanie váhy.

Pre prekonanie alebo prevenciu adrenálnej únavy je kľúčové ovládať stres. Odporúča sa:

1. Úprava stravy: Vyhodiť zo stravy cukor a iné rafinované zdroje sacharidov, alkohol a ďalšie zá***ové jedlá. Pridať potraviny bohaté na kvalitné tuky, preferovať bio mäso, ovocie a zeleninu. Pri "liečbe" nadobličiek nerobiť prerušované hladovanie.
2. Zlepšenie spánku: Dôležitá je kvalita spánku. Pred spánkom užívať horčík s aktívnou formou vitamínu B6, glycín a l-theanín. Kvalitne povečerať 2 hodiny pred spánkom. Vypnúť mobil do režimu lietadlo, aby ste sa vyhli škodlivému žiareniu EMF. 10 minút pred spánkom poriadne vyvetrať spálňu.
3. Obmedzenie stimulantov: Obmedziť alebo úplne vysadiť kávu a iné stimulanty. Zabudnúť na klasické spaľovače tuku s kofeínom. Motivovať sa ku cvičeniu prostredníctvom nastavenia mysle, stravy, regenerácie a kvalitného tréningu. Stimulanty vám vždy viac vezmú ako dajú. Jedným z hlavných príznakov unavených nadobličiek je nadmerné ukladanie tuku.
4. Meditácia: Začať s meditáciou.
5. Adaptogény: Používať byliny ako adaptogény, ktoré pomáhajú obnoviť a harmonizovať funkciu unavených nadobličiek.

Nádory nadobličiek

Nádory nadobličiek môžu pochádzať buď z vonkajšej vrstvy (kôra) alebo z vnútornej vrstvy (dreň).

Adenómy kôry nadobličiek

Adenóm kôry nadobličiek je benígny (nerakovinový) nádor, ktorý sa vyvíja z buniek vo vonkajšej časti nadobličky. Niektoré adenómy produkujú nadmerné množstvo hormónov a spôsobujú príznaky:

• Produkcia nadbytku aldosterónu: Môže spôsobiť vysoký krvný tlak a viesť k nízkej hladine draslíka. Pacienti môžu pociťovať bolesti hlavy, palpitácie, slabosť, zvýšený smäd a časté močenie.
• Produkcia nadbytku kortizolu: Môže spôsobiť priberanie na váhe (najmä v oblasti brucha), zaoblenú tvár, svalovú slabosť, ľahkú tvorbu modrín, strie, vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cukru v krvi, osteoporózu a zvýšenú náchylnosť na infekcie.
• Produkcia pohlavných hormónov (androgény alebo estrogény): Veľmi zriedkavo spôsobuje virilizáciu alebo feminizáciu.

Mnohé adenómy kôry nadobličiek neprodukujú hormóny a nespôsobujú žiadne príznaky. Často sa zistia náhodne na CT alebo MRI vyšetreniach. Približne 5% bežnej populácie má aspoň jeden uzlík v kôre nadobličiek.

Diagnostika zahŕňa kombináciu klinických informácií, zobrazovacích nálezov a mikroskopického vyšetrenia nádoru. Pod mikroskopom sú adenómy dobre ohraničené a zložené z buniek podobných normálnej kôre nadobličiek. Weissovo skóre je nástroj, ktorý patológovia používajú na určenie, či je nádor nadobličiek benígny alebo malígny.

Feochromocytómy

Nádory vychádzajúce z drene nadobličiek sa nazývajú feochromocytómy. Produkujú nadmerné množstvo katecholamínov.

Diagnostika a liečba nádorov nadobličiek

Diagnostika nádorov nadobličiek zahŕňa:

• Anamnézu a fyzikálne vyšetrenie.
• Krvné testy na stanovenie kompletného a diferenciálneho krvného obrazu a sérových hladín hormónov.
• Testy moču na meranie množstva hormónov nadobličiek.
• Zobrazovacie testy: Počítačová tomografia (CT), skenovanie magnetickou rezonanciou (MRI) a ultrazvuk na určenie veľkosti nádoru a rozsahu poškodenia. Pozitrónová emisná tomografia (PET) na určenie šírenia rakoviny do iných orgánov.
• Mikroskopické vyšetrenie tkaniva alebo nádoru.

Liečba môže zahŕňať:

• Chirurgické odstránenie nadobličiek (adrenalektómia), ktoré môže byť vykonané klasicky alebo roboticky.
• Rádioterapia, ktorá využíva žiarenie na ničenie rakovinových buniek.
• Chemoterapia, ktorá sa podáva na ničenie cirkulujúcich rakovinových buniek, najmä pre pacientov s pokročilými štádiami.
• Cielená terapia, ktorá sa zameriava na proteíny kontrolujúce rast, delenie a šírenie rakovinových buniek.

V prípade funkčných nádorov nadobličiek (pravdepodobný feochromocytóm) je potrebný multidisciplinárny tímový prístup (MDT) zahŕňajúci chirurga, anestéziológa a endokrinológa pre lepšie a bezpečnejšie výsledky pacientov.

tags: #kora #nadobliciek #hormony