Smrek, najmä smrek obyčajný (Picea abies) a biely smrek (Picea glauca), je stálozelený ihličnatý strom, ktorý je cenou pre svoje drevo, ale aj pre svoje preukázané liečivé vlastnosti. Obsahuje množstvo bioaktívnych zlúčenín, ktoré mu prepožičiavajú antioxidačné, protinádorové a antimikrobiálne účinky, s potenciálom vplývať aj na ochorenia ako je leukémia.
Charakteristika smreka
Biely smrek: Všeobecný popis a výskyt
Biely smrek je vždyzelený ihličnatý strom, ktorý bežne dorastá do výšky 15 až 30 metrov, na vhodných stanovištiach aj viac. Priemer kmeňa môže dosiahnuť až 1 meter. Kôra je tenká a šupinatá, odlupuje sa v malých kruhových platniach s priemerom 5 až 10 centimetrov. Koruna je úzka - u mladých stromov kužeľovitá, u starších sa stáva valcovou. Výhonky sú svetlo hnedé, na východnej strane holé, na západnej strane s výraznými trichómami. Ihličie je dlhé 12 až 20 milimetrov, na priereze kosoštvorcové, šedivé, na vrchných vetvách modro-zelené s niekoľkými tenkými líniami prieduchov a modro-bielou farbou dole s dvoma širokými pásmi prieduchov.
Šišky sú previsnuté, štíhle, valcovité, 3 až 7 cm dlhé a 1,5 cm široké v uzavretom stave, otvárajúce sa do šírky 2,5 cm. Majú tenké, pružné šupiny dlhé 15 mm s hladko zaobleným okrajom. Sú zelené alebo červenkasté, do bledohnedej farby dozrievajú 4 až 8 mesiacov po opelení. Smrek biely pochádza zo severných miernych a boreálnych lesov Aljašky, Kanady a Severnej Ameriky. Do Európy bol dovezený okolo roku 1700 do Anglicka, kde sa stal obľúbeným sempervirentom v parkoch a záhradách. Výborne sa mu darí v extrémnych podmienkach a vo vysokej nadmorskej výške v miernom pásme. Vo všeobecnosti sa smreku bielemu darí na dobre odvodnených pôdach v aluviálnych a brehových zónach, hoci sa vyskytuje aj na pôdach ľadovcového a jazerného pôvodu. Smrek biely rastie na kyslých pôdach s hodnotami pH 4,7 - 7,0. Na severných hraniciach svojho areálu je vrcholným druhom smrek biely spolu so smrekom čiernym; breza a osika sú druhy skorej sukcesie.
Smrek obyčajný: Prirodzený výskyt a odolnosť
Smrek obyčajný prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku, a to vo výškach 1500 - 1550 metrov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Popis: Ihličnatý, vždyzelený strom s krehkou, šupinatou kôrou. Špicaté, štvorstranné ihličie rastie do dĺžky od 3 do 8 centimetrov. Šišky rastú v malých skupinách na konci konárov.
Chemické zloženie a bioaktívne látky
Rod Picea, vrátane druhov glauca (biely smrek) a abies (smrek obyčajný), obsahuje v ihličí a kôre rôzne užitočné zlúčeniny. Medzi ne patria fenolové zlúčeniny, ako napríklad kyselina galová, vanilka, kyselina syringová, kyselina p-kumarová, kyselina ferulová, taxifolín, kvercetín a katechín. Okrem toho sa v smreku nachádzajú aj terpenoidy (β-sitosterol, γ-sitosterol, thunbergol, α-pinén, β-pinén a limonén) a stilbény (piceid a astrignín).
Práve vďaka týmto polyfenolom má kôra a ihličie smreka, reprezentované mladými výhonkami, solídne antioxidačné, antimykotické, protinádorové a antimikrobiálne vlastnosti. Okrem toho je ihličie bohatým zdrojom vitamínu C a minerálov, karotenoidov a chlorofylov. Koncentrácie izolovaných bioaktívnych zlúčenín detegovaných v pletivách smreka obyčajného závisia od mnohých faktorov, ako je vek dreva a vegetačné obdobie, čas ťažby a genetické a geografické pozadie.
Tradičné a moderné využitie smreka
Liečivé účinky na dýchacie cesty a iné neduhy
Smrek a jeho kôra a ihličie boli oddávna používané na liečbu rôznych chorôb, najmä dýchacích ciest. Smrekové ihličie už dlho používali domorodé kmene na zmiernenie kašľa a bolesti hrdla. V minulosti sa výťažky zo smreka používali na liečbu chorôb ako kašeľ, nádcha, bronchitída, tuberkulóza, horúčka, bolesť a opuch (zápal) úst a hrdla, bolesti svalov a nervov a artritída.
Dnes sa mladé smrekové výhonky používajú na výrobu sirupov, bylinných mastí a masážnych olejov, a živica na mastičky. Smrek je bohatý na vitamíny A a C a rôzne iné prospešné látky. Živica vo vždyzelenom ihličí priaznivo pôsobí pri dýchacích problémoch a pomáha vykašliavať nahromadené hlieny. Živica zo smreka je výborná aj pri odstraňovaní cukrov zo zubov a ihličie môže byť použité ako provizórna zubná kefka.
Príprava a použitie výťažkov
Čaj z ihličia
Vylúhovaním zeleného ihličia vo vriacej vode si pripravíte úžasný aromatický čaj. Tento čaj upokojuje nervy, znižuje nervozitu a stres, stimuluje aj mozgovú kôru, čím podporuje našu schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Uvoľňuje aj boľavé svaly a kĺby. Vyskúšajte si pripraviť čaj z ihličia po celodennej vyčerpávajúcej túre.
Sirup z mladých výhonkov
Výborný je aj výluh zo smrekového ihličia. Mladé výhonky dobre umyjeme a necháme odkvapkať. Zoberieme si veľkú sklenenú fľašu a plníme po vrstvách. Najprv vložíme vrstvu výhonkov, na ne dáme vrstvu cukru/medu a položíme kolieska citrónu (voliteľné). Takto pokračujeme, kým nebude fľaša plná. Fľašu položíme na slnečné miesto a necháme stáť 2-3 týždne. Nakoniec sirup precedíme a vytlačíme. Naplníme do uzatváracej fľaše a skladujeme na studenom mieste alebo v chladničke.
Zber peľu
Keď strom kvitne a púčiky sú plné peľu (na jar), môžete zakryť koniec konára plastovou taškou a intenzívne ním potriasť. Taška sa vám rýchlo naplní peľom. Premiestnite peľ do sklenenej nádoby a uchovávajte na studenom, suchom mieste.
Mladé krehké ihličie môžete skúsiť použiť aj v smoothies alebo v šalátoch.
Dôležité upozornenia a obmedzenia
Upozornenie: Varením čaju z ktorejkoľvek rastliny sa koncentrujú jej chemické zlúčeniny. Nejedzte vždyzelené rastliny v tehotenstve alebo počas dojčenia, pretože oleje v ihličí sú známe pre svoj negatívny vplyv na dojčatá. Taktiež, ak trpíte sezónnymi alergiami, mali by ste sa vyhnúť zberu peľu zo stromov, pretože vaše telo môže dostať nepríjemnú reakciu.
tags: #kora #smreka #obycajneho #leukemia