Ochrana a regenerácia kôry stromov

Poškodenie kôry stromov a jeho prejavy

Poškodenie kôry na kmeni sa môže vyskytovať u niektorých druhov stromov, najmä u tých s jemnejšou borkou. Citlivé druhy preto chránime špeciálnymi materiálmi, ktoré nielen zachovávajú ich prirodzený vzhľad, ale zároveň účinne predchádzajú mechanickému a tepelnému poškodeniu.

Kôrová spála

Kôrová spála je poškodenie borky spôsobené intenzívnym slnečným žiarením, ktoré oslabuje vitalitu stromu. Často vedie k trvalému narušeniu kmeňa, pretože poškodená kôra sa už nemusí úplne zregenerovať. Niektoré stromy majú schopnosť poškodenie prirodzene zahojiť, avšak závisí to od jeho rozsahu. Všetky dreviny s tenkou a hladkou borkou sú náchylné na kôrovú spálu. Z praxe možno ako príklady uviesť lipy a buky, ale postihnuté môžu byť aj javory.

V posledných rokoch boli podmienky na vznik kôrovej spály mimoriadne priaznivé, najmä kvôli dlhodobému suchu v kombinácii s extrémnymi teplotami. Poškodenie borky nastáva najčastejšie v popoludňajších a večerných hodinách, keď slnečné lúče dopadajú na kmeň takmer kolmo. V tomto období je uhol dopadu žiarenia najväčší, čo vedie k maximálnemu prehrievaniu kmeňa. Naopak, ráno býva slnečné žiarenie menej intenzívne. V škôlkach sú kôrovou spálou najviac ohrozené okrajové rady stromov, pretože práve tam je uhol dopadu slnečných lúčov najväčší.

Praskanie kôry

Praskanie kôry na stromoch je problém, ktorý si vyžaduje starostlivý prístup. Cez vzniknuté rany strom vysychá, zvyšuje sa riziko premnoženia škodcov a dodávanie živín do koruny stromov býva vážne narušené. Pod prasknutou kôrou sa môže nepozorovane vytvárať puklina, ktorá môže viesť k rozštiepeniu stromu.

Praskanie kôry najčastejšie nastáva v druhej polovici zimy. Paradoxne, hlavnou príčinou sú predlžujúce sa slnečné dni v kombinácii s veľkými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. Počas dňa plusové teploty zohrejú kmene a zvýšia prúdenie štiav a miazgy. V noci však teploty opäť klesnú pod bod mrazu a nahromadené tekutiny mrznutím zväčšia svoj objem, čo sa navonok prejavuje vznikom trhlín na kôre. Tieto trhliny predstavujú vstupnú bránu pre škodcov a choroby.

Najčastejšie sa s týmto problémom stretávame na jabloniach, hruškách, slivkách a marhuliach, najmä na ich južnej strane, ktorá je viac prehrievaná slnečnými lúčmi. Stromy, ktoré mali v predchádzajúcej sezóne veľkú úrodu, výrazné prírastky a neboli správne ošetrené rezom, vstupujú do zimy vyčerpané, čo pre ich kôru predstavuje veľké ohrozenie.

Poškodenie kôry hlodavcami a zverou

Poškodenie kôry hlodavcami alebo zverou si vyžaduje špecifické opatrenia. Ak je kôra ovocného stromu poškodená po celom obvode kmeňa, dochádza k prerušeniu dodávania živín, čo môže viesť k vyschnutiu a odumretiu stromu. Ak sú kmene poškodené len čiastočne, rast stromu sa zastavuje.

Vysoká zver a zajace často ohryzú nové výhonky alebo ich polámu. Tieto poškodené prírastky je potrebné odstrihnúť celé na konárový krúžok. Na odpudzovanie zvery možno použiť aj repelenty.

Metódy ochrany a regenerácie kôry

Mechanická ochrana

Z praxe možno ako príklady uviesť lipy a buky, ale postihnuté môžu byť aj javory. Z tohto dôvodu chránime kmene kokosovými rohožami z prírodných vlákien, ktoré obalíme okolo kmeňa. Zvyčajne postačuje jedna rohož s rozmermi 40 × 200 cm, aplikovaná od bázy kmeňa smerom nahor. Pri ochrane je zásadné, aby materiál okolo stromov umožňoval dostatočné prevzdušnenie. Musí byť zabezpečená primeraná cirkulácia vzduchu, ktorá umožní ochladzovanie stromov v horúčavách a zároveň odparovanie vlhkosti do okolia. Mikroklíma okolo stromov tak zostáva čo najprirodzenejšia. V škôlkach používame kokosové rohože na ochranu kmeňov silnejších stromov s obvodom 25-30 cm. Tieto rohože zároveň poskytujú ochranu proti mrazovému poškodeniu v zimnom období.

Ochrana kmeňov je nevyhnutná dovtedy, kým koruny stromov nedosiahnu dostatočný objem, aby zabezpečili prirodzené zatienenie kmeňov.

Chemická a náterová ochrana

V niektorých krajinách je bežnou praxou natieranie alebo bielenie kmeňov stromov na ochranu pred kôrovou spálou. Bežne dostupným prostriedkom používaným aj na Slovensku je nátierka Arboflex. Na zachovanie prirodzeného vzhľadu však odporúčame použitie kokosových rohoží, ktoré vieme dodať spolu so stromami. Ako alternatívu možno v rámci realizácií použiť rohože z tŕstia alebo bambusu. Bambus je vo všeobecnosti pevnejší ako tŕstie.

Rokmi overené potieranie kmeňov stromov vápenným mliekom má význam. Kmeň natretý bielou farbou sa totiž neprehrieva natoľko (biela farba odráža svetlo), čo znamená i slabšie prúdenie miazgy a menšie budúce riziko potrhania kôry. Ohrozeným stromom však môžete pomôcť kedykoľvek, aj počas zimy. Veľmi rýchlym a v praxi obľúbeným spôsobom je prekrytie časti stromu z južnej strany.

Všetky druhy ovocných drevín sa dajú ošetriť po opade listov proti pôvodcom rôznych baktériových a hubových chorôb. Pri postreku by sa teplota mala pohybovať nad 7 °C. Možno použiť univerzálny fungicíd a baktericíd, napríklad CHAMPION 50 WG, ktorý je použiteľný proti širokému spektru hubových chorôb nielen na kôre ovocných drevín, ale aj na iných plodinách.

Domáce postupy ošetrenia

Ak nemáte po ruke hotovú stromovú masť, môžete si pomôcť jednoduchým domácim receptom, ktorý sa používal už kedysi. Budete potrebovať:

• 2 diely jemnej hliny
• 1 diel dreveného popola
• vodu podľa potreby

Postup:

1. Hlinu a popol premiešajte a postupne pridávajte vodu, aby vznikla hustá, plastická pasta.
2. Poškodené miesto jemne očistite - odstráňte len uvoľnené kúsky kôry, nezasahujte hlboko.
3. Na trhlinu naneste hrubšiu vrstvu pasty tak, aby ranu úplne prekryla.
4. Kmeň zľahka obaľte jutovou páskou alebo priedušným obväzom, aby pasta držala na mieste.
5. Ochranu nechajte niekoľko týždňov, po silnom daždi ju podľa potreby obnovte.

Minitip: Obväz nikdy neťahajte natesno. Kmeň musí „dýchať“.

Hlina udržiava vlhkosť a chráni ranu pred vysychaním a prudkými zmenami teploty. Drevený popol má prirodzené dezinfekčné účinky a znižuje riziko napadnutia hubami či baktériami. Spolu vytvárajú ochranný štít, ktorý podporuje prirodzené hojenie.

Ošetrenie po ohryzení

Ak je kôra ovocného stromu poškodená po celom obvode kmeňa, dochádza k prerušeniu dodávania živín, čo môže viesť k vysychaniu a odumretiu stromu. Ak sú kmene poškodené len čiastočne, rast stromu sa zastavuje.

Poškodené stromy je potrebné upraviť, to znamená korunu stromov presvetľovacím rezom približne o 1/3 až polovicu znížiť, čím sa snažíme upraviť pomer medzi koreňovou sústavou a nadzemnou časťou. Poškodené miesta sa začistia a zatierajú štepárskym voskom, aby sa na miestach vytvorilo hojivé pletivo.

V prípade, že sú kmene dookola celkom ohryzené, je potrebné korunu stromčekov hlboko znížiť a zmladiť všetky kostrové konáre. Okolo kmeňa sa vysadia nové podpníky, ktoré sa naštepia do poškodeného kmeňa nad ohryzenou časťou. Týmto spôsobom sa zabezpečí prívod živín.

Poškodenú a ohryzenú časť kmeňa je možné premôstkovať pomocou dlhých vrúbľov, ktoré sa naštepia súčasne pod a nad ohryzenú časť. Týmto sa vytvorí mostík, cez ktorý prechádzajú živiny.

Hlodavce, najmä hraboše, nám dokážu ohrýzť korene až tak, že aj staršie ovocné stromy nám na jar vyrašia a postupne odumrú. Pred príchodom zimy sa snažíme do dier dať návnady s otravou, aby sme ich ešte pred poškodením zlikvidovali.

Význam správneho rezu a starostlivosti

Základné princípy prerezávania

O prerezávaní stromov sa dá hovoriť ako o vede a umení zároveň. Aspekt vedy zahŕňa včasné rozpoznávanie chybných častí a zručnosť tieto vady eliminovať alebo aspoň minimalizovať. Tento zásah do rastu stromu má hneď niekoľko pádnych dôvodov. Nielenže strom zbavíte neproduktívnych a starých konárov - odmenou vám bude aj väčšia úroda a omladenie, strom sa tým tiež presvetlí - s tým naopak súvisí menšia šanca vzniku chorôb a rastu machov. Najčastejšou a obrovskou chybou je, keď stromom nevenujete dostatok starostlivosti a nerežte ich vôbec.

Správne načasovanie a obmedzenia

Bohužiaľ, pre rez všetkých stromov neexistuje jedno univerzálne obdobie. Ideálna doba sa u jednotlivých druhov často značne líši a pri nedodržaní by to pre strom mohlo mať naozaj zlé následky. Zrezania špičky sa vyvarujte. Môže sa stať, že ste si do svojej záhrady zaobstarali strom alebo ker, ktorý teraz vyčnieva nad ostatné. Nejednému z nás by určite napadlo, že najjednoduchším riešením je zrezanie špičky. Ale to v žiadnom prípade nerobte! Kompletne tým porušíte štruktúru stromu - o funkciu kmeňa totiž začne súperiť hneď niekoľko konárov a strom následne už nie je schopný tak dobre bojovať s vetrom a ďalšími živlami.

Pamätajte na pravidlo 20 %: Ak sa po veľmi dlhej dobe alebo vôbec prvýkrát vrhnete na rez stromov, buďte opatrní. S prerezávaním by ste nemali byť príliš rýchli, rastlina totiž potrebuje dostatok času, aby sa po reze zotavila. Odporúča sa teda naraz neprerezávať viac ako 20 % stromu v jednom roku - v určitých prípadoch aj 20 % môže byť príliš, všetko totiž závisí od veku, veľkosti a zdravia konkrétneho stromu.

Časté strihanie škodí. Občas máte možno pocit, že viac veľkých rezov rastline ublíži viac rezy menšie. Preto veľa ľudí odrezáva pravidelne malé vetvičky v domnení, že tak bude mať prerezávanie rastliny pod kontrolou. V skutočnosti je takéto správanie skôr kontraproduktívne, pretože práve zastrihávanie podporuje rast rastliny - konkrétne pri zastrihnutí je jedna vetvička nahradená v priemere 4 až 6 ďalšími. Najlepšie sa s týmto problémom pobijete, keď vo vhodnej dobe vykonáte pár väčších rezov. Ale ak už je neskoro a problém s neustálym strihaním malých vetvičiek sa vás týka, nechajte vetvičky ďalej rásť.

Hoci by sme nemali príliš často zastrihávať malé vetvičky, za vhodné sa nepovažuje na druhú stranu ani rez veľkých vetiev, ktoré v priemere majú viac ako 10 cm. Zvyšuje sa tým totiž potenciálna šanca, že strom začne zvnútra práchnivieť, keďže strom nestihne včas "ranu" zahojiť. Susedov tip: Dajte si pozor, v akej vzdialenosti od kmeňa rez vykonávate.

Rovnováha medzi korunou a koreňmi

Veľkosť koruny a koreňov musí byť pri stromoch v rovnováhe. Každý list je zásobovaný vodou zo zodpovedajúcej časti koreňovej sústavy, a každý koreň dostáva živiny na ďalší rast zo zodpovedajúcej časti koruny. Narušená rovnováha sa sama obnovuje. Ak je čas a vhodná doba, tak rýchlejším rastom poškodenej/menšej časti.

Jar je vhodná doba na obnovenie zrezanej koruny. Korene sú plné zásob energie z minulej sezóny a stromu tak či tak vyrašia nové konáre. Na rez koncom zimy/začiatkom jari preto strom reaguje bujnejším rastom nadzemnej časti. Konárov, ale aj plodov.

Leto nie je vhodná doba, pretože nové konáre už vyrástli a na ich rast sa spotrebovali zásoby živín z minulého roka. Na rez olistených konárov preto strom reaguje odumretím časti koreňovej sústavy pretože ju nemá čo živiť.

Chladné zimné mesiace sú vhodným obdobím na obnovu koreňovej sústavy. Strom má dostatočné zásoby živín z uplynulej sezóny a nadzemná časť, najmä pri listnáčoch, neodparuje takmer žiadnu vodu. Korene majú po jesennej výsadbe niekoľko mesiacov k dobru na to, aby dorástli na potrebnú veľkosť kým budú opäť potrebné v plnej sile.

Jar je tiež vhodným obdobím na obnovu poškodených koreňov. Rovnako ako nadzemná časť, aj korene rastú na jar najrýchlejšie. Skorá jar je preto na výsadbu a presádzanie tiež vhodná. Častejšie sa ale stáva, že nadzemná časť počas prvej sezóny narastie len minimálne alebo vôbec. Obnova koreňov má pred rozrastaním nadzemnej časti prednosť.

Teplé letné mesiace nie sú vhodným obdobím na obnovu koreňovej sústavy pretože tá je potrebná v plnej sile okamžite. Vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie s odparovaním vody z listov nepočkajú. Na jarnú a letnú výsadbu prípadne iné poškodenie koreňov stromy častejšie reagujú stagnáciou rastu nadzemnej časti, odumretím listov, koruny alebo aj celej rastliny. Niekedy sa tomu dá predísť zrezaním časti koruny pri výsadbe tak, aby bola s poškodenou koreňovou sústavou v rovnováhe.

Slabo vyvinutá koreňová sústava

Stromy, ktoré sa evolvovali na klíčenie v staršom lese, v tieni dospelých jedincov, v mladom veku vytvárajú len slabú koreňovú sústavu. Rast nadzemnej časti je pre nich prioritou, aby sa čo najskôr dostali k svetlu. V tieni svojich rodičov sa z ich listov odparuje menej vody, takže silná koreňová sústava v tomto prípade môže niekoľko rokov počkať. Nerovnováhu medzi korunou a koreňmi tieto stromy vytvárajú zámerne. V záhradách je ale situácia úplne odlišná. V záhradníctve sú ešte stromčeky chúlostivých druhov skryté pod tieniacou plachtou, po vysadení do záhrady sa ale zo dňa na deň ocitajú na priamom slnku. V bezprostrednej blízkosti sadeníc nerastú žiadne ďalšie stromy, aby mali potrebný priestor pre ďalší rast a svoju finálnu veľkosť. Spáleniny listov od slnka na seba nenechajú dlho čakať. A to ani v prípade, že stromy dostávajú pravidelnú a dostatočnú zálievku. S oneskorením vyvíjaná koreňová sústava sa dá dobre pozorovať na javoroch dlaňovitolistých s vykrajovanými červenými listami. Dospelé stromy nemajú s priamym dopadom slnečných lúčov najmenší problém. Práve naopak. Najkrajšie a najčervenšie sú práve na priamom slnku. Spočiatku im ale celodenný úpek pravidelne každé leto spaľuje konce listov. Tie sú potom po zvyšok roka spolovice uschnuté a nevzhľadné. Dôvodom je slabo vyvinutá koreňová sústava, ktorá v mladom veku nevytvára dostatočný tlak na to, aby stíhala dopĺňať vodu aj do tých najvzdialenejších častí koruny. To sú práve tie končeky listov na vrchných konároch, ktoré usychajú. Ak takýto strom prežije leto bez fatálneho spálenia celej koruny, prežije aj to ďalšie. Stačí niekoľko rokov počkať, kým koreňová sústava zmohutnie. Po rokoch trápenia a množstve polouschnutých listov by malo prísť obdobie, kedy si strom začne slniečko konečne užívať. Viac dopadajúcich slnečných lúčov premení na viac energie potrebnej pre ďalší rast a boj s chorobami a škodcami. Odmenou za trpezlivosť bude zdravý a vitálny strom. Samozrejme, stromu môžeme aj pomôcť s prekonaním obdobia po výsadbe, aby boli spálenia listov čo najmenej bolestivé a stal sa ozdobou záhrady čo najskôr.

Dekoračná kôra a jej využitie

Dekoračná kôra, známa aj ako drevená štiepka alebo mulčovacia štiepka, je univerzálny záhradkársky produkt s významným dekoratívnym a ochranným účelom.

Funkcie dekoračnej kôry

Jej hlavné funkcie zahŕňajú:

• Udržiavanie vlhkosti pôdy: Pomáha zadržiavať vlahu, čím znižuje potrebu častej zálievky.
• Obmedzenie rastu buriny: Vytvára bariéru, ktorá bráni prerastaniu nežiaducich rastlín.
• Prevencia erózie a vysychania pôdy: Chráni pôdu pred vetrom a slnkom.
• Ochrana koreňov rastlín: Izoluje korene pred mrazom a snehom v zime a pred nadmerným teplom v lete.
• Estetický vzhľad: Dodáva záhrade upravený a prírodný vzhľad.

Druhy a použitie

Dekoračná kôra sa najčastejšie vyrába z píniového, smrekového, borovicového, dubového dreva alebo z ich zmesí. Píniová dekoračná kôra je známa svojou odolnosťou a môže vydržať aj niekoľko rokov.

Dekoračná kôra má široké spektrum využitia:

• Ako mulčovacia vrstva pod trvalkami a inými rastlinami na zabránenie rastu buriny.
• Na oddelenie záhonov, čím vytvára estetické a funkčné predelenie.
• Okolo prírodných jazierok.
• Na ochranu citlivých rastlín pred zamrznutím a stratou vlhkosti.
• Ako dekoratívny chodník v záhrade.
• Na vytvorenie príjemnej atmosféry.
• V interiéri ako dekorácia v kvetináčoch.

Pre efektívnu ochranu rastlín pred zamrznutím a stratou vlhkosti by mala mať vrstva dekoračnej kôry hrúbku aspoň 8 cm.

Farebná a štruktúrovaná kôra stromov ako estetický prvok

Okrem funkčného využitia kôra stromov môže slúžiť aj ako významný estetický prvok v záhrade. Niektoré dreviny sa pýšia netradičnou alebo výrazne farebnou kôrou, ktorá je v záhrade mimoriadne príťažlivá.

Dreviny s farebnou kôrou

• Červená kôra: Typická pre svíby, najmä pre svíb biely (Cornus alba) a jeho kultivar „Sibirica“.
• Červenkastá až mahagónová kôra: Nápadná u javora pensylvánskeho (Acer pensylvanicum „Erythrocladum“) a kmeňa starších jedincov okrasnej čerešne (Prunus serrulata).
• Žltá až zlatistá kôra: Pôsobí nevšedne v zimnej záhrade.
• Zelená kôra: Niektoré kríky zdobia zelené kmene.
• Biela kôra: Najvýraznejšia u brezy papierovitej (Betula papyrifera), zaujímavá je aj kôra brezy čiernej (Betula nigra), ktorá sa navyše efektne odlupuje.

Dreviny so štruktúrovanou kôrou

• Ryhovaná kôra: Staršie exempláre cypruštekov, borovice.
• Mapovitá štruktúra: Staršie smreky, platany.
• Pásikovaná kôra: Niektoré javory (Acer rufinerve, Acer grosseri var. hersii), breza himalájska (Betula utilis „Doorenbos“), okrasná čerešňa (Prunus serrulata).
• Odlupujúca sa kôra: Javory (Acer griseum).
• Kôra s tŕňmi: Citrónovníkovec (Poncirus trifoliata), gledíčia (Gleditsia).

Dreviny s atraktívnou kôrou je vhodné vysádzať na dobre viditeľné miesta, ideálne do blízkosti chodníkov alebo do kompozícií viditeľných z okien domu.

tags: #kora #stromov #omladenie