Jesenné hnojivá sú kľúčom k zdravej záhrade a bohatej úrode. Správne jesenné hnojenie podporuje rast koreňového systému, zvyšuje mrazuvzdornosť rastlín a zlepšuje štruktúru pôdy.
Význam jesenného hnojenia
Jeseň je kľúčovým obdobím na prípravu ovocných stromov a kríkov na zimu. S prípravou stromov a kríkov na zimu je najlepšie začať v septembri a októbri, keď teploty začínajú klesať, ale pôda je ešte teplá. Koreňový systém tak získa čas na vstrebanie potrebných živín a mikrobiálna aktivita pôdy sa prispôsobí sezónnym zmenám.
Jesenné hnojenie zvyšuje odolnosť rastlín proti nízkym teplotám a podporuje správne vyzrievanie pletív.
Špecifiká hnojenia okrasných drevín
Od konca leta do začiatku jesene, keď okrasné dreviny ukončujú rast a pripravujú sa na zimné obdobie, potrebujú hnojivo s vyšším množstvom draslíka a s minimom dusíka. Draslík podporuje pevnosť pletivových buniek rastlín, čím ich lepšie pripraví na výkyvy teplôt.
Okrem draslíka však jesenné hnojivo určené na okrasné dreviny často obsahuje významné množstvo horčíka. Táto živina podporuje enzymatické procesy v rastlinách, zlepšuje kvalitu fotosyntézy a zabezpečuje lepšie vyfarbenie listov.
V špecializovaných predajniach nájdete jesenné hnojivá v kvapalnej alebo granulovanej forme. Môžete ich aplikovať nielen ku koreňom, ale pri správnom zriedení aj priamo na list, čím ešte viac urýchlite príjem živín rastlinou. Jesenné hnojivo môžete dopriať všetkým okrasným rastlinám, no väčšinou sa odporúča hlavne pre tie, ktoré sú citlivé na vymrznutie.
Optimálny čas a spôsob aplikácie
Optimálny termín na jesenné hnojenie sa jednoznačne určiť nedá. Dobrou pomôckou však môže byť postupne sa zhoršujúce počasie a väčšie množstvo zrážok.
Pri aplikácii jesenného hnojiva treba myslieť na to, že ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu účinnosť, musíte živiny dostať do koreňovej zóny rastliny. Vhodným spôsobom je zapravenie hnojiva do pôdy, prípadne mulčovanie, cez ktoré sa živiny rýchlejšie dostanú do koreňovej zóny.
Dávku hnojív musíte vždy prispôsobiť nielen potrebám rastlín, ale aj zásobe živín v pôde. Preto je dôležitý agrochemický rozbor pôdy.
Druhy jesenných hnojív a ich využitie
Organické hnojivá
Agro Pravý kravský hnoj je organické hnojivo určené na základné hnojenie pred výsadbou rastlín vyžadujúcich organické hnojenie. Je vyrobené sušením a lisovaním a je vysoko účinné v granulovanej forme.
Organické hnojivo vyrobené z hydinovej podstielky s pridaním melasy je vhodné na použitie na jeseň ako posilnenie pred zimou.
Organické hnojivo vyrobené z konského hnoja so zvýšeným obsahom podstielky je tiež vhodnou voľbou.
Minerálne a organo-minerálne hnojivá
Organo-minerálne univerzálne granulované hnojivo so stopovými prvkami je určené na jesennú výživu okrasných i úžitkových rastlín.
Kryštalické vo vode rozpustné hnojivo, obsahujúce všetky živiny, je pomocným hnojivom nevyhnutným na prípravu zeminy na jesennú-zimnú sezónu. Nízky obsah dusíka spôsobuje obmedzenie rastu rastlín.
Jesenné trávnikové hnojivo Mr. Garden je minerálne trávnikové hnojivo určené na prihnojenie v jeseni s vyšším podielom draslíka.
Jesenné trávnikové hnojivo Floria pomáha chrániť trávnik pred vymŕzaním a znižuje napadnutie trávnika hubovými chorobami.
Jesenné hnojivo pre ihličnany a iné okrasné dreviny Agro zvýši odolnosť drevín v období zimy. Vhodne zvolené živiny podporujú vyzrievanie výhonov a chránia ihličnany pred poškodením zimou. Zvýšený obsah draslíka a fosforu zvyšuje odolnosť voči mrazu a má pozitívny vplyv na hospodárenie rastliny s vodou.
Príprava ovocných stromov a kríkov na zimu
Výživa a ochrana
V prípade stromov je potrebné odstrániť všetky výhonky alebo vlky, ktoré rastú pri kmeni, zbytočne zaťažujú strom.
Na jeseň je veľmi dôležité zamerať sa na draslík a fosfor. Tieto dôležité prvky podporujú dozrievanie pletív, vďaka čomu sú rastliny odolnejšie voči mrazu. Naopak dusík, ktorý podporuje rast listov, by sa mal podávať veľmi striedmo alebo vôbec, pretože môže spôsobiť nadmerný rast a znížiť odolnosť voči chladu.
Pri výsadbe a pri jesennom hnojení aplikujte hnojivo v kruhu pozdĺž obvodu koruny stromu. Pre mladé stromy (2-10 rokov) vytvorte jamky do hĺbky 40-50 cm; pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku 70-90 cm.
Podpora pôdneho mikrobiómu
Pôdne mikroorganizmy, ako sú mykorhízne huby, baktérie a aktinomycéty, hrajú zásadnú úlohu v udržiavaní zdravia stromov a kríkov. Posilnením vitality rastlín pred zimou znižujeme riziko napadnutia chorobami a škodcami v nasledujúcej sezóne.
Po aplikácii kompostu pôdnych mikroorganizmov je vhodné pokryť pôdu okolo stromov a kríkov vrstvou mulča (listie, slama alebo drevné štiepky).
Ochrana pred fyzickým poškodením
Okrem mikrobiálneho ošetrenia by mali byť stromy a kríky chránené pred fyzickým poškodením spôsobeným mrazom alebo snehom. Mladé stromy možno ovinúť jutou alebo špeciálnymi textíliami.
Ak sú v záhrade myši alebo hryzce, tak stromčeky sadíme do košov z drôteného pletiva, ktoré vyčnievajú až nad pôdu.
Kompostovanie a zelené hnojenie
Výroba kvalitného kompostu
Pre záhradkára je základným „krmivom“ úrodnej pôdy i rastlín dobre vyzretý kompost. Úrodnosť pôdy totiž závisí od obsahu humusu a ten možno vytvoriť kompostovaním.
Pri výrobe klasického kompostu vo vyššej vetranej nádobe bez dna striedame viacero vrstiev odpadu (biomasa, zvyšky bylinných a koreňových systémov, organické kuchynské odpadky) a pôdy, prípadne s prídavkom malého množstva fosforečného a draselného hnojiva či mletého dolomitu.
Pri kompostovaní drevného odpadu pridávame aj hnoj alebo dusíkaté hnojivo; chemikálie však pridávame skutočne len v malom množstve, aby sme neotrávili prítomné mikroorganizmy, a tým nezbrzdili humifikáciu.
Na vyváženie správneho pomeru uhlíka a dusíka v komposte môžeme použiť buď klasické dusíkaté hnojivá, alebo ak máme prístup k hnoju, využijeme túto možnosť, ktorá dopĺňa kompost ďalšími dôležitými živinami a obsahom mikroorganizmov urýchľuje kompostovanie.
Zelené hnojenie
V intenzívne obhospodarovaných pôdach sa každoročne rozloží, čiže mineralizuje 0,4 až 0,5 kg/m2 organických látok, ktoré aj s potrebným rezervným navýšením musíme pravidelne nahrádzať, ak chceme udržať pôdu v jej plnej rodivosti.
Ako zelené hnojenie sa považuje ďatelina, repka a horčica. Po zbere úrody môžeme do kompostu pridávať aj drevné štiepky z odrezaných konárov.
Ďalšie jesenné práce v záhrade
Odkysľovanie pôdy
Bežná kyslosť pôdy pre väčšinu záhradných rastlín je pH 6,5 - 7,2. Kyslosť pôdy nie je stabilná, ale mení sa; pôda sa okysľuje vplyvom kyslých dažďov i odčerpávaním zásaditých živín.
Veľmi kyslá alebo veľmi zásaditá pôda sa prejaví na rastlinách zmenou farby lístia, ich škvrnitosťou, slabými prírastkami, zníženou odolnosťou i úrodnosťou.
Orientačné dávky pri odkysľovaní pôdy: na 10 m2 pôdy pridáme pri slabo kyslej pôde 1 - 1,4 kg vápenca alebo dolomitu. Do výrazne kyslej pôdy pridáme 2 - 2,5 kg.
Dezinfekcia a výmena pôdy
Na jeseň po zbere úrody, ešte pred zimou, je dôležité urobiť dôkladnú dezinfekciu krytých pestovateľských priestorov (fóliovníkov, studených skleníkov, parenísk) a ich pôdy alebo ju vymeniť za dezinfikovanú či čerstvú nezamorenú.
Starostlivosť o ruže
Ruže patria k dlhovekým a najkrajšie kvitnúcim drevinám. Po rokoch sa však môžu rozrásť natoľko, že jednoducho prekážajú. Vtedy je možným riešením presadenie rastliny. Aby to bolo pre ňu čo najmenej bolestivé, presádzame ju mimo vegetačného obdobia, pokiaľ nesúvisle nemrzne. Pokračovať môžeme skoro na jar.
Stanovište by malo byť slnečné, s dobrým prúdením vzduchu, kde je zaručené rýchle obschnutie listov po daždi. Pôda by mala byť humózna, mierne vlhká s pH od 6,5 do 7,5.
Pred zimou je dôležité ruže nakopcovať. Citlivé koreňové krčky to ochráni pred mrazom a tiež pred silným zimným slnkom. Dôležité je poskytnúť presádzanej ruži dostatok vlahy.
Pri výsadbe je potrebné riadiť sa konkrétnym druhom a kultivarom. Všeobecne platí, že popínavé ruže by mali byť od seba aspoň 2 m.
Po presadení je dôležité ruže nakopcovať. Citlivé koreňové krčky to ochráni pred mrazom a tiež pred silným zimným slnkom. Dôležité je poskytnúť presádzanej ruži dostatok vlahy.
Ochrana stromov pred škodcami
Z kmeňov stromov odstraňujeme vyrastené divé odnože. Rovnako z nich odstránime staré lepiace pásy proti obaľovačom.
Z kmeňa starších stromov oškriabeme starú hrubú kôru, v ktorej obyčajne prezimuje hmyz, a spálime ju.
Sú dve choroby, a to chrastavitosť a kučeravosť, s ktorými má záhradkár celú vegetáciu veľa starostí, a teraz po zbere úrody môžeme preventívne zasiahnuť na ich potlačenie najmä pomocou meďnatých prípravkov. Tento postrek potlačí aj chrastavitosť uchytenú v kôre, ba i v opadnutom lístí. Preto je dôležité pod chorými stromami všetko lístie zhrabať a spáliť.
V poslednom čase sa znovu objavil nepríjemný škodca niektorých jabloňových odrôd, a to vlnačka krvavá. Určitou prevenciou je dobrá výživa stromov, najmä zvýšené dávky draslíka. Aktívne sa zasahuje postrekmi.
Tieto postreky používame obyčajne počas vegetácie alebo ihneď po zbere úrody na jeseň, aby sme zasiahli samičky vlnačky ešte na strome, lebo na zimu sa obyčajne sťahujú do pôdy pri strome. Ak neskoršie na jeseň alebo hneď po zime postriekame okolie kmeňa stromu týmito postrekmi, môžeme samičky zničiť.
Tiež môžeme v zemi zimujúce krvavé vošky zničiť, ak pôdu okolo kmeňov starších jabloní posypeme vápnom.
Hnojenie trávnika na jeseň
Jesenné hnojenie trávnika s vysokými dávkami dusíka nie je potrebné. Pred zimou, po poslednom kosení (približne do októbra) aplikujte viaczložkové jesenné hnojivo na trávnik.
Jesenné hnojivo na trávnik má mať takisto optimálny podiel železa na vylepšenie zeleného aspektu a pre rýchlejšiu regeneráciu na jar.
Základné hnojenie pôdy
Pred zimou priemerne úrodou vyčerpanú pôdu pohnojíme každé 3 - 4 roky dobre vyzretým maštaľným hnojom v množstve 6 - 8 kg/m2 s prídavkom polovičného množstva základného hnojiva, teda v pomere P : K : Mg = 22 g : 14 g : 5,5 g na m2, ktoré inak na stredne ťažkej pôde pridávame pred zimou každý rok.
Na hnojenie úžitkových i okrasných rastlín je vynikajúci aj drevný popol, ktorý obsahuje veľa draslíka, vápnika, fosforu i horčíka a je vhodný aj na obohatenie kompostu.
Na zvýšenie obsahu humusu v pôde treba zeleným hnojením aj vypestovať ďalšiu biomasu.