Korytnačka močiarna, známa aj ako korytnačka bahenná (Emys orbicularis), patrí do čeľade vodíc (Emidynae). Tento druh je charakteristický svojou tmavohnedou až čiernou farbou. Pancier (karapax) môže nadobúdať rôzne odtiene hnedej, zelenej alebo čiernej, pričom býva zdobený bledozelenými, žltými až žltočervenými bodkami alebo krátkymi prúžkami.
Pohlavný dimorfizmus a fyzické rozdiely
U korytnačky močiarnej je pohlavný dimorfizmus výrazný. Dospelé samce dosahujú dĺžku karapaxu 13 až 18 cm a vyznačujú sa pozdĺžnym chrbtovým výbežkom, ktorý je najvýraznejší v nadchvostovej časti. Ich plastrón (spodná časť panciera) je výrazne klenutý dovnútra tela. Chvost samcov je dlhší ako u samíc a farba ich očnej dúhovky je hnedá alebo hnedočervená.
Dospelé samice sú väčšie, s dĺžkou karapaxu 16 až 25 cm. Pozdĺžny chrbtový výbežok u nich môže úplne chýbať alebo je len slabo viditeľný. Plastrón samíc je rovný a očná dúhovka má bielu alebo žltú farbu. Chvost samíc je kratší a od kloaky po koniec sa prudko zužuje. Plastrón samíc je všeobecne svetlejší s prevahou žltej farby.
Biotop a rozšírenie
Korytnačka močiarna obýva sladké, brakické stojaté alebo mierne tečúce vody. Jej prirodzeným životným prostredím sú pomaly tečúce vody, tiché staré ramená riek, rybníky a močiare. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a jej areál rozšírenia siaha až po Aralské jazero. V teplejších oblastiach strednej Európy zasahuje severne až po Poľsko.
Na Slovensku je korytnačka močiarna jediným pôvodným druhom korytnačky voľne sa vyskytujúcim v prírode. Naše pôvodné populácie boli viazané na Východoslovenskú nížinu, niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskú nížinu a južnú Moravu. Výskyt na východnom Slovensku je spojený s NPR Tajba, kde bol v rokoch 2017 až 2021 realizovaný Program záchrany korytnačky močiarnej.
Spôsob života a potrava
Korytnačka močiarna sa v prírode živí dravým spôsobom. Jej potrava pozostáva z vodných živočíchov, ako sú vodný hmyz, slimáky, ryby, obojživelníky a ich larvy. Na brehoch loví chrobáky, dážďovky a iné bezstavovce. V prípade nedostatku živočíšnej potravy nepohrdne ani rastlinnou stravou, pričom sa živí vodnými rastlinami.
Väčšinu dňa trávia tieto korytnačky vo vode hľadaním potravy. V jarných mesiacoch, keď je voda ešte chladná, sa rady vyhrievajú na slnku na kmeňoch stromov alebo na brehu. Sú to plaché tvory, ktoré sa pri vyrušení rýchlo skryjú vo vode alebo sa zahrabú do bahna. Pod vodou dokážu vydržať pomerne dlhý čas vďaka analným vakom, ktoré slúžia ako pomocný dýchací aparát.
Just Turtles: Exploring the Lives of Ancient Reptile | Full Documentary
Rozmnožovanie a vývoj
Obdobie zimného spánku (hibernácia) korytnačky močiarnej trvá od konca októbra/novembra do apríla. Krátko po prebudení, v máji až júni (v západnej Európe v júni až júli), prebieha párenie. Samec sa pevne prichytí končatinami o karapax samice a v tejto polohe môžu zostať až dva týždne, pričom samica sa intenzívne pohybuje.
V júli samica kladie do ľahkej piesčitej pôdy, spravidla v noci, 2 až 8 vajec (literatúra uvádza maximálne 20, čo môže byť súčet znášok od viacerých samíc). Vajcia sú oválne s vápnitou škrupinou, dĺžky 23 až 40 mm a šírky 16 až 22 mm. Veľkosť vajec závisí od počtu v znáške a veľkosti samice.
Inkubácia v prírode trvá v závislosti od klimatických podmienok 80 až 140 dní. V chladnejších rokoch sa mláďatá môžu liahnúť až na jar nasledujúceho roka, čo však znižuje percento liahnivosti. Mláďatá vyliahnuté na jeseň (september až október) prezimujú len so zásobami zo žĺtkového vaku v bahnitom dne vodných plôch. Pohlavne dospievajú vo veku 8 až 10 rokov.
Ohrozenie a ochrana
Korytnačka močiarna je zákonom chránený druh. V Nemecku je vedená v červenej knihe ako ohrozený vyhynutím, v Rakúsku ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. Na Slovensku si zostupný trend populácie vynútil uvažovanie o ich územnej ochrane, pričom NPR Tajba je jedinou reprezentatívnou lokalitou.
Hlavnými hrozbami pre tento druh sú:
- Ničenie biotopov: Melioračné zásahy a zmeny vodných režimov.
- Strata vhodných miest na kladenie vajec: Potrebujú suchšie piesčité územia v blízkosti vody.
- Vypúšťanie nepôvodných druhov: Najmä korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) do voľnej prírody, ktoré sú konkurenciou a môžu prenášať ochorenia.
- Priame ohrozenie: V minulosti bola často lovená pre mäso, dnes je jej odchyt pokutovaný.
Pre zachovanie populácie korytnačky močiarnej je kľúčové chrániť jej pôvodné stanovištia a zabezpečiť vhodné podmienky pre jej rozmnožovanie.
tags: #korytnacka #mociarna #rozmnozovanie