Slovo krik má v slovenskom jazyku niekoľko významov, ktoré sa prelínajú, no zároveň rozlišujú rôzne odtiene zvukového prejavu. Najčastejšie označuje silný, prenikavý zvuk, hlasný výkrik alebo vreskot, ktorý môže byť prejavom strachu, bolesti, radosti, hnevu alebo iných silných emócií.
Okrem priameho zvukového prejavu, slovo krik môže mať aj prenesený význam, označujúci verejný protest, hlasné vyjadrenie nesúhlasu alebo nespokojnosti. Gramaticky je slovo „krik“ podstatné meno mužského rodu, neživotné. Jeho pôvod je pravdepodobne onomatopoický, teda napodobňuje zvuk kriku, a je príbuzné so slovami v iných slovanských jazykoch, ktoré majú podobný význam a zvuk. Príkladom môže byť veta: „Jeho jediná reakcia bol zúfalý krik.“
Krik ako forma hluku a jeho synonymá
Hluk je definovaný ako zmiešanina nezladených zvukov. Krik často spadá pod túto kategóriu, najmä ak ide o hluk spôsobený ľudskými hlasmi. V súvislosti s hlukom môžeme použiť rôzne synonymá, ktoré popisujú rôzne typy neharmonických zvukov:
- Huk, hukot: typický pre stroje, napríklad huk, hukot strojov.
- Hrmot: zvuk súvisiaci s pohybom ťažkých objektov alebo vlakov, napríklad hrmot vlakov.
- Lomoz: označuje všeobecný silný hluk, ako lomoz ulice.
- Buchot: charakterizuje nárazový, tupý zvuk, napríklad z izby sa ozval buchot.
- Rachot: podobne ako buchot, často spojený s pádom alebo pohybom, napríklad rachot padajúceho lešenia.
- Šramot: jemnejší, rušivý zvuk, ako šramot kľúčov.
- Treskot: ostrý, praskavý zvuk.
- Jakot: môže opisovať aj zvuk vody, napríklad rieka sa valí s jakotom.
- Hurhaj, expresívne huriavk, hovorovo štabarc, hovorovo hurt: všeobecné výrazy pre veľký, neusporiadaný hluk.
- Ruch: opisuje hlasný pohyb ľudí, vozidiel a podobne, napríklad pouličný ruch.
Ako špecifická forma hluku sa potom spomína krik, ak ide o hluk spôsobený ľudskými hlasmi: z izby sa ozval krik.
Špecifické synonymá pre zvukový prejav krika
V kontexte silného, prenikavého a ostrého zvuku vydávaného živými tvormi, najmä ľuďmi a zvieratami, existuje široká škála synoným pre krik, ktoré zdôrazňujú intenzitu, tón alebo pôvod zvuku.
Pre ľudský krik sú bežné tieto výrazy:
- Vresk: hlasný hovor alebo plač, napríklad vresk zabávajúcich sa.
- Vreskot: prenikavý ľudský krik.
- Rev: mohutný ľudský krik, napríklad rev pijanov.
- Škrek, škrekot: ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, napríklad škrek dieťaťa.
- Ryk, rykot: hlasné ťahavé zvuky, expresívne označujúce ľudský krik, napríklad víťazný ryk, rykot.
- Expresívne jakot: napríklad jakot žiakov na školskom dvore.
- Hovorovo expresívne tartas (Vajanský).
- Expresívne výskot, poeticky vysk: prenikavé vysoké zvuky, napríklad z dvora sa ozýval výskot.
- Expresívne haravara, hurhaj, huriavk: prelínajúce sa zvuky, napríklad bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj.
- Pokrik: prerušovaný, slabší krik, napríklad radostný pokrik divákov na štadióne.
Pokiaľ ide o zvierací krik, tiež sa využívajú špecifické výrazy:
- Vresk, vreskot: prenikavý zvierací hlas, napríklad vresk opíc.
- Rev: mohutný zvierací hlas, napríklad rev levov.
- Škrek, škrekot: ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, napríklad škrek, škrekot žiab.
- Ryk, rykot: hlasné ťahavé zvuky, napríklad ryk, rykot zveri.
Zvieratká v lese - učíme sa s deťmi mená a zvuky zvierat (hádanka pre deti po slovensky)
Slovesá vyjadrujúce akt kričania
Pre vyjadrenie samotného aktu vydávania hlasného zvuku existuje množstvo slovies, ktoré sa líšia intenzitou, kontextom a emocionálnym nábojom.
Všeobecné slovesá pre hlasný prejav
Ak niekto kričí, znamená to, že vydáva hlasný, prenikavý hlas alebo zvuk. To platí pre živé tvory, najmä ľudí. Podobné slovesá sú:
- Volať: často s cieľom niečo pritom oznamovať, napríklad z diaľky na nás kričia, volajú.
- Kríkať (Tatarka, Timrava): starší variant.
- Robiť krik: fráza pre hlasné prejavy, napríklad deti na dvore kričia, robia krik.
- Vykrikovať, vykríkať, vyvolávať: ak sa kričí s prestávkami, napríklad ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali.
- Pokrikovať, zriedkavo pokríkať: prerušované kričanie, napríklad pokrikovať na hráčov.
Slovesá pre náhle a jednorazové výkriky
Pre jednorazové, náhle vyjadrenie prenikavého zvuku, často v citovom rozpoložení, sa používajú slovesá ako:
- Vykríknuť, skríknuť: napríklad vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu.
- Zvolať, knižne skričať, kríknuť: napríklad zvolá, skričí od prekvapenia.
- Zhíknuť, zahíknuť, zahíkať: na vyjadrenie údivu, napríklad zhíknuť od údivu.
- Expresívne výrazy: zrevať, zarevať, zvriesknuť, zvresknúť, zvrešťať, zvrieskať, zavrieskať, zavrešťať - pre drsné, neartikulované výkriky.
- Expresívne: zrúknuť, zryčať, zručať, zaryčať, ryknúť, zryknúť, zhučať, zhúknuť, zriedkavo zhviaknuť, ziapnuť, vyziapnuť - často pre neartikulované, zlostné výkriky.
- Pejoratívne: vybliaknuť, zbliaknuť, zabľačať, zabliakať, zaškriekať, zaškrečať, zjačať, zajačať - pre nepríjemné, ostré zvuky.
Slovesá pre intenzívne, zlostné alebo nepríjemné kričanie
Pre silné, prenikavé a často opakujúce sa kričanie, najmä ak je spojené s hnevom, nepríjemnými pocitmi alebo zvieracími prejavmi, sa používajú nasledujúce slovesá:
- Vrieskať, vrešťať: pre zvieratá (opice vrieskajú, vreštia) aj ľudí (majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná).
- Škriekať, škrečať: pre ostré zvuky (straka škrieka, škrečí).
- Expresívne revať, vyrevúvať: pre hlbší hlas.
- Expresívne ziapať: pre zlostné kričanie.
- Expresívne hrmieť: pre kričanie hromovým hlasom.
- Expresívne bľačať, bliakať, vybľakovať, vybľakúvať: pre nepríjemné kričanie ako zviera.
- Expresívne zavýjať, ujúkať, ryčať, ručať: pre ťahavé kričanie, napríklad zavýjal od strachu.
- Expresívne štekať, brechať, havkať: často v zmysle zlostného kričania, napríklad neštekaj, nehulákaj na mňa!.
- Expresívne hulákať, hučať, húkať: pre nepríjemné hlasné zvuky.
- Expresívne hartusiť, hartušiť, hurtovať: na vyjadrenie znepokojovania krikom, napríklad kto to tu hurtuje?.
- Nár. harmantiť, hvečať, herbeľovať.