Krotónovec (Codiaeum variegatum), často nazývaný len krotón, je izbová rastlina známa svojimi nádhernými a farebnými listami, ktoré môžu byť sfarbené od žltej cez oranžovú až po červenú či tmavozelenú. Vďaka týmto pestrofarebným listom sa stal obľúbeným prvkom mnohých interiérov. Tento druh krotónovca je u nás ako izbová rastlina pestovaný najviac. Na naše územie sa dostal už v 19. storočí a jeho domovom je juhovýchodná Ázia a ostovy Tichomoria. V domácom prostredí rastie až do výšky 3 metrov, v črepníkoch vyrastie do maximálnej výšky 90 cm. Krotónovec strakatý je tropický, vždyzelený, robustný krík, pochádzajúci z Indonézie, Malajzie, Austrálie a západných tichomorských ostrovov, kde rastie v otvorených lesoch a krovinách. V prirodzenom prostredí dorastá do výšky 3 m, v nádobách sa pestuje do výšky cca 90 cm.
Krotónovec sa vyznačuje svojimi nápadnými listami, ktoré sú často rôznofarebné a majú rôzne tvary, od dlhých a úzkych až po široké a vlnité. Listy navyše menia farby v závislosti od množstva svetla, ktoré prijímajú, čo z nich robí dynamický a živý doplnok každej miestnosti. Striedavo rastúce, stopkaté listy dosahujú veľkosť 5-30 cm. Sú silné, kožovité, lesklé a vždy zelené. Ide o veľmi variabilný druh s množstvom odrôd. Tvar listových čepelí môže byť napríklad ostro kopijovitý, podlhovastý, eliptický, kopijovitý, vajcovito obrátený alebo v tvare huslí a podobne. Sfarbenie listov je svetlo aj tmavo zelené, žlté alebo fialové a listy majú ružové, červené alebo oranžové škvrny alebo žilkovanie v rôznych farebných kombináciách a vzoroch. Krotónovec strakatý (Pictum spot) má dokonca so zelenou kombinuje žltú aj červenkastú. Varianta Norma má dub pripomínajúce listy s červeným žilkovaním, Aucubaefolia sa zase prezentuje žltými škvrnkami. V interiérových podmienkach sa veľmi sporadicky na jar objavujú nenápadné béžové kvety poukladané do strapcov.
Pestovanie krotónovca
Pestovanie krotónovca síce vyžaduje istú starostlivosť, no s trochou trpezlivosti sa vám odvďačí nádherným vzhľadom. Krotónovec patrí k náročnejším rastlinám na pestovanie. Jeho domovom sú tropické oblasti, a preto pre svoj rast potrebuje vysokú vzdušnú vlhkosť, vyššiu teplotu aj osvetlenie. Dnešné druhy krotónovca sú však vyšľachtené a viac odolnejšie, takže znesú aj naše typické podmienky. Samozrejme, vonku alebo v chladnom prostredí ho nechať nemôžete.
Svetelné podmienky
Krotónovec má rád jasné svetlo, a preto by mal byť umiestnený na mieste s dostatkom nepriameho slnečného žiarenia. Preferuje svetlé stanovište, nie však na priame slnko, ktoré z jeho listov vyťahuje farbu. Priame slnko môže spôsobiť popálenie listov, ale pri nedostatku svetla môže rastlina stratiť svoju žiarivú farbu. Pokiaľ ho umiestnite do tmavej miestnosti, po čase bude strácať svoju farebnosť a začne vädnúť. Vyhýbajte sa však priamemu slnku, ktoré môže rastline uškodiť. Prenikajúce svetlo by malo byť čo najviac rozptýlené, aby sa farebnosť prejavovala na celej rastline. V zime môže byť umiestnená na slnečnom okne.
Teplota a vlhkosť
Krotónovec preferuje teploty medzi 18-24 °C a vyššiu vlhkosť vzduchu. Ideálna teplota pre pestovanie je v rozmedzí 18-25 °C. Vyhnite sa teplotám pod 15 °C. Krotónovec sa uspokojí s bežnou izbovou teplotou. Tá sa môže pohybovať od 16 °C až do 26 °C. V letnom období mu nevadí vyššia teplota, no na nízke je háklivý. Keďže ide o tropickú rastlinu, potrpí si na vyššiu vlhkosť v priestore. Vyžaduje si bežnú izbovú teplotu okolo 20 stupňov, v zime aspoň 15 stupňov. Výkyvy spôsobujú opadávanie. Prekáža mu aj prievan a chladný substrát v nedostatočne izolujúcom črepníku. Nenechávajte ju preto vo vykúrenej, suchej miestnosti. Vlhkosť vzduchu by mala dosahovať aspoň 40 až 50%. Okrem zvýšenej vlhkosti vzduchu si rastlina potrpí aj na zvýšenú zálievku.
Pôda a zálievka
Codiaeum rastie najlepšie v dobre odvodnenej pôde bohatej na organickú hmotu. Ideálna je zmes rašeliny, perlitu a kompostu. Použite dobre priepustnú pôdu, ktorá umožní koreňom dýchať. Vhodný je univerzálny substrát pre izbové rastliny s prídavkom perlitu alebo piesku, aby sa zlepšila drenáž. Pokiaľ jej však chcete dopriať prvotriednu starostlivosť, najvhodnejšie je použiť hlinitú pôdu alebo hlinito-piesočnatý substrát. Vhodný je priepustný hlinitý substrát. Zemina môže byť aj radová komerčná s dostatkom živín. Na svetelné podmienky je omnoho citlivejší a náročnejší ako na pôdu.
Codiaeum potrebuje pravidelnú a rovnomernú zálievku. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Nechajte vrchnú vrstvu pôdy medzi zálievkami mierne vyschnúť. Codiaeum potrebuje pravidelné a primerané polievanie. V lete ho polievajte častejšie, no vždy počkajte, kým vrchná vrstva pôdy úplne nevyschne. V zime znížte frekvenciu zálievky, pretože rastlina prechádza do obdobia vegetačného pokoja. Podobne, ako obmedzíme v zime zálievku, aj hnojenie stačí obmedziť aspoň na jedenkrát za mesiac. Krotónovec neznáša premokrenie. Vtedy jeho korene chytajú hnilobu a zväčša to znamená fatálny verdikt. Postarajte sa teda o kvalitnú drenáž a dbajte na to, aby v podloženej miske nestála voda. Na časté polievanie nezabúdajte hlavne v letnom období. Naopak, v zimnom období prísun vody redukujte, avšak stále udržujte substrát mierne vlhký. Medzi zálievkami nechajte povrch zeminy uschnúť. V chladnejšom období zálievku obmedzte. Používajte odstátu alebo filtrovanú vodu izbovej teploty. V zime, keď rastlina rastie pomalšie, znížte frekvenciu zalievania.
Hnojenie
Počas vegetačného obdobia (jar a leto) aplikujte každé 2-4 týždne tekuté hnojivo pre izbové rastliny. Na podporu farebného a zdravého rastu krotónovca je potrebné ho pravidelne hnojiť počas vegetačného obdobia, teda na jar a v lete. Použite tekuté hnojivo pre izbové rastliny raz za mesiac. Správnemu rastu dopomôžete aj kvalitným hnojivom. To sa odporúča používať aspoň raz za dva týždne, v období od jari do jesene, kedy je rastlina vo vegetačnom období. V období vegetačného útlmu ho stačí podporiť tekutým hnojivom rozriedeným do zálievky raz za mesiac, inak s týždennou periodicitou. Počas vegetačného obdobia (jar a leto) hnojte Croton každé 4-6 týždňov slabým roztokom hnojiva pre izbové rastliny s vysokým obsahom dusíka, čo podporí rast a udržanie farby listov.
Presádzanie a rez
Codiaeum nevyžaduje pravidelný rez, ale občasné odstránenie odumretých alebo poškodených listov je vhodné. Krotónovec by mal byť presádzaný každé 2-3 roky, alebo keď si všimnete, že korene vyrastajú z dna kvetináča. Pri presádzaní použite nový substrát a o niečo väčší kvetináč. Jar je vhodné obdobie na presádzanie rastliny do väčšieho kvetináča, pokiaľ je to nutné. Použite nádobu len o málo väčšiu, ako bola pôvodná. Do väčšieho črepníka a úplne novej pôdy krotón presádzajte minimálne raz tri roky, najlepšie na jar alebo v lete. Ak však pre koreňovú sústavu zjavne už je aktuálne obydlie primalé, nastal čas na zmenu aj skôr. Krotónovec vytvára prirodzene hustý krík a prerezávanie kvôli zahusteniu nie je v tomto prípade potrebné. Zastrihávajte len vtedy, ak rastú listy príliš husto, jeden cez druhý a esteticky vám to prekáža. Strih je vhodné vykonávať na začiatku jari. Prerezávanie je dôležité pre udržiavanie tvaru rastliny a podporu hustého rastu. Odstráňte staré alebo poškodené listy a výhonky, ktoré rastú mimo požadovaného tvaru.
Rozmnožovanie
Codiaeum je možné rozmnožovať rezkovaním. Najlepší čas na rozmnožovanie je na jar alebo v lete. Izbové rastliny sa najčastejšie rozmnožujú vrcholovými odrezkami. To isté platí aj v prípade krotónovca. Aj keď je tento proces zdĺhavejší, nakoľko sa odrezky zakoreňujú dlhšiu dobu, je najefektívnejší. Ideálnym obdobím na rozmnožovanie rastlín je jar. Po zrezaní odrezku ho nechajte vo vode alebo vlhkom piesku. Rýchlejšiemu rastu a tvorbe koreňov dopomôžete stimulátorom koreňového systému. Keď sa po pár týždňoch vytvoria korienky, mladú rastlinku môžete zasadiť do substrátu. Na uchytenie to chce teplotu pôdy až 30 stupňov a vysokú vlhkosť. Dosiahnete ju aj prekrytím odrezku priehľadnou fóliou alebo plastovým vekom. Mikroklímu však pravidelne vetrajte, inak hrozí riziko vzniku plesne. Rozmnožiť si rastlinu môžete na jar vrcholovými odrezkami, ktoré však zakoreňujú zdĺhavo a obtiažne. Zakoreniť ich môžete dať do vlhkého piesku alebo do vody a potom vysaďte do výživnej zeminy, ktorú veľmi neutláčajte. Jediný spôsob množenia krotónovca je odrezok s pazuchovým alebo vrcholovým púčikom. Môžeme ho zakoreniť vo vode alebo priamo v substráte.
Choroby a škodcovia
Codiaeum môže byť napadnuté voškami, roztočcami alebo štítenkami. Pravidelne kontrolujte listy av prípade potreby použite vhodné insekticídy alebo mydlové roztoky. Na spodnej strane listov sa zvyknú objavovať pavúčikové roztoče. Preventívnym opatrením je udržiavať okolo rastliny zvýšenú vlhkosť vzduchu. Pomôže udržať týchto škodcov na uzde. Korene a listy môžu byť napadnuté červcami. Sú to malé biele chrobáky pokryté múčno bielym voskovým povlakom, cez ktorý neprenikne voda. Zoskupujú sa zospodu strednej listovej žilky a vyciciavajú z rastliny šťavu.
Problémy pri pestovaní
- Krotónovec je citlivý na zmeny prostredia a môže začať opadávať, ak je vystavený náhlym zmenám teploty alebo prievanom.
- Žltnutie listov môže signalizovať nadmerné zalievanie alebo nedostatok živín. Skontrolujte stav pôdy a upravte zálievku.
- Ak sa listy začnú strácať svoju pestrú farbu a zmenia sa na zelené, pravdepodobne krotónovec nedostáva dostatok svetla.
Prírodné hnojenie
Dobré a správne aplikované hnojivo je pre mnohé rastliny nevyhnutnou potrebou k ich zdravému rastu a bohatému kvitnutiu. Namiešať si ho však viete aj zo zvyškov bežných surovín, ktoré by inak skončili v koši. Domáce hnojivá sú prírodnejšou, ale aj cenovo dostupnejšou alternatívou k bežným syntetickým druhom. Vďaka ich rozmanitému zloženiu si môžete vybrať, či budete cieliť na špecifické potreby rastlín, alebo radšej siahnete po niečom univerzálnom.
Hnojenie domácim hnojivom má na rozdiel od kupovaných prísad viacero výhod. V prvom rade je ekologickejšie, pretože pochádza z bežne kompostovateľných zvyškov či prírodných materiálov. Tým sa znižuje šanca, že by ste ním poškodili rastliny či životné prostredie. Pri používaní hnojív treba dbať na ich vhodné zloženie podľa potreby rastlín a obdobia, v ktorom ho používate. Rastliny hnojíme podľa potreby a štádia vývinu od jari do skorej jesene, nikdy nie v zime, počas obdobia spánku.
Zloženie hnojív
- Dusík (N): Hnojivo bohaté na dusík je dôležité pre zdravie izbových rastlín.
- Fosfor (P): Hnojivá s vyšším množstvom fosforu majú za úlohu udržiavať zdravie kvetov a koreňových systémov.
- Draslík (K): Túto makroživinu potrebujú rastliny preto, aby dokázali lepšie odolávať stresovým podmienkam. V lete ľahšie prekonajú vyššie teploty či sucho, na jeseň sa vďaka draslíku pripravujú na zimné mrazy. Okrem toho udržuje zdravie kvetov, plodov a koreňov.
Tipy na domáce hnojivá
Pri výrobe domácich hnojív vám často stačí zužitkovať kuchynské zvyšky. Použiť ich môžete ako suchú surovinu ale aj vo forme výluhu. Výroba domácich hnojív nie je vôbec náročná. Obvykle ich môžete používať prakticky okamžite, v niektorých prípadoch po pár dňoch.
- Kávová usadenina: Je výborným zdrojom dusíka i draslíka a potešia sa jej hlavne rastliny, ktoré obľubujú kyslejšie pH pôdy. Príprava hnojiva z kávovej usadeniny je jednoduchá - uvaríte šálku kávy bez cukru či iných prísad a usadeninu necháte vyschnúť. Ak do kvetináčov pridávate kávovú usadeninu, najprv sa uistite, že je suchá, a zamiešajte ju do substrátu. Na povrchu by mohla priťahovať mušky či iné škodce.
- Vaječné škrupiny: Ocenia rastliny hlavne pre jej obsah vápnika. Po rozbití vajec ich opláchnite, zbavte bielkovín a nechajte dobre vyschnúť. Následne ich rozdrvte na čo najjemnejší prášok. Pripravený prášok zamiešajte do pôdy, prípadne posypte po zemine. V druhom prípade však treba rátať s pomalším nástupom účinku. Je tiež možné pripraviť zálievku uvarením a následným odstátím škrupín vo vode. Hnojivo z vaječných škrupín môže mierne zvýšiť pH pôdy, preto ho viac ocenia rastliny, ktoré obľubujú neutrálne alebo mierne zásadité prostredie.
- Epsomská soľ: Obsahuje množstvo horčíka a síry, vďaka ktorým budú rastliny silnejšie, zdravšie a svojím spôsobom i zelenšie. Doprajte im zmes z jednej polievkovej lyžice soli rozpustenej v 3,5 litri vody. Tú potom aplikujte fľašou s rozprašovačom na pôdu a listy. Ak izbové rastliny práve presádzate, zoberte za hrsť soli a zamiešajte ju do pôdy. Epsomská soľ má iné zloženie ako klasická kuchynská či morská soľ.
- Jogurt: Na hnojivo budete potrebovať biely nesladený jogurt, ktorý zmiešajte s vodou v pomere 1:1. Biely jogurt rieďte s vodou a pridávajte do pôdy v malých množstvách. Podporíte tak zdravú mikrobiálnu aktivitu v pôde, vďaka ktorej sa budú organické látky rozkladať rýchlejšie.
- Banánové šupky: Ide o ideálne prírodné hnojivo, pretože v sebe kombinuje draslík, horčík, dusík a fosfor. Banánovú šupku z banánu pokrájajte na menšie kúsky, vložte do misky s 2 - 4 litrami vody a nechajte dva týždne lúhovať. Scedené tekuté hnojivo môžete podľa potreby aplikovať na rastliny.
- Zelený čaj: Obsahuje dusík, podporujúci rast rastlín, ale aj dôležité antioxidanty, aminokyseliny či vitamíny. Pomáha zaisťovať zdravie rastlín a ich koreňov a môže tiež mierne znížiť pH v pôde. Hnojivo zo zeleného čaju preto využijete najmä pri kyslomilných rastlinách.
- Drevný popol: Čistý popol z dreva má vysoký obsah draslíka, čo pomáha pri neutralizácii kyslej pôdy v kvetináči. Zoberte jeho malé množstvo, ktoré predtým preosejete, a tak zamiešajte do pôdy okolo izboviek. Postupne sa z neho uvoľnia potrebné živiny.
Pri posype jemne rozložte hnojivo okolo rastlín alebo po celom záhone tak, aby vrstva bola tenká a hnojivo sa rovnomerne rozkladalo. Vyhnite sa vytváraniu kôpok, pretože pri dlhšom ponechaní hnojiva vo vlhkom prostredí môže zaťažovať rastliny. Osobne dávam prednosť postreku na všetky vonkajšie plochy. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne. Spotreba hnojiva je minimálna, no výsledky sú vynikajúce.
Jedovatosť rastliny
Pred kúpou krotónovca určite zohľadnite aj to, že ide o jedovatú rastlinu. Vyhýbajte sa preto jeho kontaktu s deťmi alebo domácimi miláčikmi. Listy samé o sebe jedovaté nie sú, no problémom je jedovatá biela šťava, ktorá môže z rastliny vytekať pri poškodení alebo odlomení. Pri kontakte s pokožkou môže spôsobiť podráždenie a dokonca až vyrážky. Po požití spôsobuje hnačky, nevoľnosti i zvracanie. Pri poškodení alebo odlomení rastliny vyteká z miesta poranenia jedovatá mliečna šťava typická pre rastliny z čeľade mliečnikovitých. Na pokožke spôsobuje podráždenie a pri vnútornom užití i nevoľnosť. Odporúča sa preto pracovať s rastlinou v rukaviciach. Croton je jedovatá rastlina pre ľudí aj domáce zvieratá. Obsahuje látky, ktoré môžu pri požití spôsobiť podráždenie úst, hrdla, bolesti žalúdka, vracanie alebo hnačku. Pri kontakte s pokožkou môže miazga z rastliny spôsobiť podráždenie.
tags: #krotonovec #prirodne #hnojivo