Krt obyčajný patrí medzi živočíchy, ktoré ľudia bežne nevidia, no jeho prítomnosť v krajine je neprehliadnuteľná. Kôpky hliny na lúkach a v záhradách sú jasným dôkazom, že pod povrchom pôdy prebieha intenzívny život.
Biológia a fyziológia krtka
Anatómia a prispôsobenie sa podzemnému životu
Krt obyčajný (Talpa europaea) je malý cicavec s telom tvarovaným tak, aby zvládal pohyb v stiesnených priestoroch. Jeho dĺžka zvyčajne nepresahuje 16 centimetrov a hmotnosť sa pohybuje medzi 70 až 150 gramami, pričom samice bývajú o niečo väčšie ako samce. Srsť má krátku, hustú a jemnú, najčastejšie čiernej, niekedy s nádychom dohneda či bridlicovo sivá. Táto srsť mu umožňuje pohybovať sa dopredu aj dozadu bez toho, aby sa mu zachytávala o steny tunelov.
Jeho predné končatiny evolúcia premenila na silné kopacie nástroje s veľkými pazúrmi, pripomínajúce lopatky. Tieto „lopatky“ dokážu premiestniť množstvo zeminy za krátky čas. Oči sú malé, často ukryté v srsti, pretože krt nepotrebuje ostrý zrak. Spolieha sa najmä na citlivý hmat a čuch. Citlivé fúzy a špeciálne dotykové orgány na ňufáku mu pomáhajú orientovať sa v úplnej tme. Krt má nápadný rypák, pričom nosné dierky sú na jeho spodnej strane. Oči sú zakrpatené a uši sú bez ušníc. Hoci má slabo vyvinutý zrak, má dobrý sluch a nadpriemerný čuch.
Krv krtov obsahuje vysoké množstvo hemoglobínu, čo umožňuje efektívne využívanie kyslíka v stiesnených podzemných priestoroch. Dokáže tiež spomaliť srdcovú činnosť, keď odpočíva, čím šetrí energiu a kyslík.
Metabolizmus a potreba potravy
Metabolizmus krtov je rýchly a vyžaduje neustály prísun potravy. Ak by krt nemal prístup k jedlu dlhšie ako jeden deň, môže uhynúť od hladu. Denne dokáže skonzumovať viac ako jeden a pol násobok svojej vlastnej hmotnosti. Preto trávi väčšinu svojho času aktívnym lovom a preskúmavaním svojich tunelov.
Podzemné kráľovstvo: Tunelový systém a správanie
Komplexná sieť chodieb
Krt vytvára komplexný systém chodieb, ktorý môže siahať desiatky metrov od jeho hlavného hniezda. Systém má viacero úrovní - plytšie chodby slúžia na hľadanie potravy, hlbšie na úkryt a zimovanie. Denne vyhĺbi niekoľko metrov nových tunelov, pričom vyhrnutú zeminu vytláča na povrch vo forme krtincov. Tunely sú strategicky rozložené tak, aby zachytávali pohyb dážďoviek a iných bezstavovcov.
Jediný krtko dokáže vytvoriť spleť tunelov s 50-60 krtincami. Plocha, ktorú môže obývať jeden krt, môže byť až 600-900 m², ak ju neobmedzí iný krtko alebo prekážky. Tunely krtka sa tiahnu v smere najslabšej prekážky a ročne sa môžu predĺžiť o 30-100 metrov. Krt je múdry a ľahko si prisvojí spleť tunelov iného krtka. Do spleti chodieb a tunelov sa môžu nasťahovať aj iné živočíchy ako žaby, myši, potkany a hmyz.
Samotársky život a teritorialita
Krt obyčajný je samotársky tvor, ktorý väčšinu času trávi pod zemou. Pri hľadaní potravy prehľadáva svoje územie a loví hmyz, slimáky a iné bezstavovce. Na povrchu sa pohybuje len zriedka a je veľmi ťažké sa v ňom orientovať, pretože je prakticky slepý. Je aktívny najmä v noci a za zlého počasia, v období sucha poľuje v hlbších vrstvách pôdy.
Svoje územie si chráni pred inými krtmi a strety medzi samcami môžu byť veľmi prudké. Krtko v žiadnom prípade neskonzumuje korene ani cibuľky rastlín. Pri svojej práci síce môže uvoľniť alebo zlomiť korene rastlín v záhrade, pričom tie môžu vyschnúť, avšak to by nemal byť dôvod krtka zabíjať.
Potrava a lov
Krt obyčajný je mäsožravec so zameraním na drobnú bezstavovcovú korisť. Najčastejšie loví dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné pôdne tvory. Pri love využíva citlivý čuch a schopnosť vnímať vibrácie pôdy. Keď narazí na dážďovku, rýchlo ju uchopí ostrými zubami. Pomocou toxínov v slinách krt paralyzuje svoju obeť, ktorú neskôr skonzumuje.
Niekedy si časť koristi uskladní - uhryzne dážďovku tak, že ju paralyzuje, ale nezabije, a uloží ju do zásobárne v podzemí. Takto si zabezpečí potravu aj na obdobie, keď sa hmyz a dážďovky menej pohybujú. Hlavnou potravou krtka sú larvy škodlivého hmyzu, medvedíky, drôtovce, slimáky, jašterice, myši, žaby a iné malé živočíchy žijúce pod zemou. Žiaľ, krtko konzumuje aj užitočné dážďovky v pôde, ktoré ochromuje a ukladá si ich na horšie časy.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Obdobie párenia a výchova mláďat
Obdobie párenia nastáva na jar, zvyčajne od marca do mája, keď samce začnú opúšťať svoje tunely a hľadať samice. Párenie prebieha v podzemných komorách vystlaných trávou a lístím. Samica po približne štyroch až piatich týždňoch gravidity vrhne dve až sedem (niekedy 3-8) mláďat. Tie sa rodia slepé, bez srsti a vážia len 3-4 gramy, no rastú rýchlo. Srsť sa im vyvinie neskôr. Krtia matka sa o mláďatá stará a dojčí ich približne 4 týždne, potom ich opúšťa a mláďatá sa osamostatňujú. Mláďatá krtka sú po narodení malé asi ako fazuľa.
Dĺžka života a prispôsobenie sa
Priemerná dĺžka života krtov vo voľnej prírode je dva až päť rokov, hoci v priaznivých podmienkach, alebo v zajatí, môžu prežiť aj dlhšie, dokonca až do 6 alebo 8 rokov. V zime krt neupadá do pravého zimného spánku. Pokračuje v love a rozširovaní tunelov, hoci jeho aktivita môže byť mierne nižšia. Krtky sa vyhýbajú oblastiam s vysokou podzemnou vodou, aj keď sú dobrí plavci. V období sucha poľuje krt v hlbších vrstvách pôdy.
ÚŽASNÉ FAKTY O KRTKOCH
Krt a človek: Vzťah a interakcie
Krt ako pomocník aj škodca
Vzťah medzi krtom a človekom je rozporuplný. Na jednej strane krt pomáha udržiavať pôdu zdravú tým, že prevzdušňuje zem a ničí larvy škodcov. V priemere žijú na jednom hektári jeden alebo dvaja krtkovia. Krt obyčajný je veľmi užitočný v boji proti záhradným škodcom. Je však dôležité si uvedomiť, že krtko vám prevzdušňuje pôdu.
Na druhej strane jeho krtince môžu prekážať na trávnikoch, lúkach či športových ihriskách. Poľnohospodári niekedy považujú krtov za škodcov, pretože ich chodby môžu poškodiť korene rastlín alebo znečistiť krmoviny hlinou. Ak nám predsa krtko vadí, existujú humánnejšie spôsoby riešenia.
Metódy na odstraňovanie a humánne riešenia
Metódy na odstraňovanie krtov siahajú od mechanických pascí až po rôzne odpudzovače. Niektorí ľudia však volia tolerantný prístup a nechávajú krtkovi voľný priestor, pretože jeho prítomnosť má aj ekologický prínos. Ak aj krt vytvorí na krásnom trávniku kopček, stačí hlinu preniesť do kompostu alebo použiť na inom mieste. V sadoch stačí kopčeky s hrabľami roztiahnuť do strán.
Ak nám krtko vadí, môžete použiť dymovnice, ktoré ho z chodieb vyženú. Alternatívou je aj vyplavenie krtka vodou z chodieb a jeho následné bezpečné prenesenie na iné miesto v lese. Je však dôležité si uvedomiť, že krtko je užitočný pomocník, ktorý vás zbaví škodcov ako sú červy, pandravy, drôtovce, medvedíky, slimáky a iný škodlivý hmyz. Práve títo premnožení škodcovia spôsobujú omnoho väčšie škody.
Krt v kultúre a často kladené otázky
Symbolika a popularita
Hoci krtkovia sú pre mnohých ľudí skôr nežiaducimi škodcami, v niektorých kultúrach sa považujú za symbol šťastia a plodnosti. V českej kultúre sa krtkom venuje pozornosť od roku 1956, keď bol nakrútený animovaný film Krtko a hrudka. Odvtedy sa krtko stal jednou z najznámejších českých animovaných postavičiek, ktorá má mnoho fanúšikov.
Časté otázky o krtkoch
- Koľko rokov má krtko? Krtko obyčajný žije v priemere 2 až 5 rokov. V zajatí sa však môže dožiť až 8 rokov.
- Ako žije krtko? Krt obyčajný je podzemný živočích, ktorý si pod zemou hĺbi tunely a chodby. Žije samotársky a aktívny je najmä v noci.
- Prečo sa krtko dostáva na povrch? Bežný krt vychádza na povrch z dvoch hlavných dôvodov: hľadanie potravy, keď v jeho podzemnom teritóriu už nie je dostatok zdrojov, alebo párenie, keď sa krtkovia stretávajú na povrchu a vykonávajú rituály pred párením.
- Ako krtkovia hibernujú? Krt obyčajný zimuje v podzemí, kde si stavia hniezda a živí sa. V zime si znižuje telesnú teplotu a metabolizmus, aby šetril energiu.
- Kde žije krt obyčajný? Krtko obyčajný sa vyskytuje v celej Európe a Ázii od Pyrenejského polostrova až po rieky Ob a Irtyš. Vyskytuje sa na poliach, lúkach, v parkoch a záhradách.
- Je krtko chránený? Krt obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.
tags: #krt #podzemny #rozmnozovanie