Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), známy aj ako buxus alebo krušpán obyčajný, je mimoriadne obľúbený a nenáročný ker, ktorý vďaka svojej celoročnej zeleni nachádza široké uplatnenie v záhradnej architektúre. Radí sa do čeľade Buxaceae - krušpánovitá. Je to dekoratívny, stálezelený ker alebo malý strom charakteristický svojím hustým, kompaktným rastom a lesklými tmavozelenými listami. Táto rastlina je obzvlášť populárna v záhradníctve pre svoju schopnosť dobre sa tvarovať a odolnosť voči mrazu, čo z nej robí ideálnu voľbu na živé ploty, tvarované ozdoby či solitérne výsadby. V niektorých oblastiach na pobreží Stredozemného mora je dokonca najobľúbenejším a najviac pestovaným okrasným kríkom. Krušpán patrí k obľúbeným okrasným drevinám, ktoré sa často využívajú na živé ploty, okraje záhonov či formálne záhradné úpravy. Husté, lesklé lístie a schopnosť znášať tvarovanie z neho robia dokonalú voľbu pre vytváranie rôznych tvarov a štruktúr v záhrade.
Pôvod a historické využitie
Krušpán vždyzelený pochádza zo západnej, strednej a južnej Európy, severnej Afriky a Malej Ázie. Prirodzene rastie v suchých, slnečných oblastiach, na skalnatých svahoch alebo v suchých lesoch. Je známy ako „najstaršia okrasa záhrady“, pretože ho už v roku 4000 pred n. l. starí Egypťania pestovali ako okrasnú drevinu. Krušpán nestráca nič na svojej popularite ani počas nasledujúcich tisícročí, zdobí najznámejšie svetové pamiatky vrátane Versailles alebo Bieleho domu. Jeho sýta zelená farba je prítomná v lete aj v zime a prináša závan formality starého sveta. Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená.
Charakteristika a vlastnosti
Krušpán je pomerne pomaly rastúca drevina, s ročným prírastkom okolo 10 až 15 cm, čo z neho robí ideálnu voľbu pre rôzne záhradné úpravy. Hoci dorastá do výšky až 4 metrov, jeho rast je kompaktný.
Listy
Charakteristickým znakom krušpánu sú jeho malé, kožovité, tmavozelené a lesklé listy, s oválnym alebo eliptickým tvarom a hladkým okrajom. Ich dĺžka sa pohybuje približne od 1 do 3 centimetrov. Listy sú usporiadané v pároch alebo v kruhu na koncoch vetiev, čím prispievajú k hustote a dekoratívnosti rastliny. Vydržia na vetvách približne sedem rokov a počas zimy neopadávajú, vďaka čomu ozdobia záhon atraktívnymi listami počas celej sezóny.
Kvety
Na jar, zvyčajne v apríli alebo máji, sa na rastline objavujú malé, nenápadné, žltkasté alebo zelenkasté kvety. V polovici jari vykvitne drobnými žltými kvetmi. Tieto kvety rastú v strapcoch alebo v pazuchách listov a hoci nie sú veľmi nápadné, prekvapia jemnou a príjemnou vôňou a slúžia na opeľovanie. Krušpán je jednodomá rastlina, čo znamená, že samčie aj samičie kvety rastú na tej istej rastline.
Plody
Po odkvitnutí sa na rastline tvoria malé, guľaté, zelené alebo hnedé tobolky. Tieto plody sú jedovaté pre ľudí a ich tvorba je skôr okrajová.
Populárne druhy a kultivary
Zatiaľ čo najznámejší je druh označovaný ako „vždyzelený“ Buxus sempervirens alebo Buxus sempervirens 'Suffruticosa', existuje ešte asi 90 druhov a viac ako 365 rôznych kultivarov, vrátane japonských a kórejských odrôd. Rôzne druhy sa značne líšia veľkosťou, tvarom, charakteristikami listov, iná je rýchlosť rastu aj odolnosť. Medzi populárne druhy patria:
- Buxus sempervirens (Krušpán vždyzelený) - Tento druh je najrozšírenejší a je známy svojím hustým, tmavozeleným lístím.
- Buxus microphylla (Krušpán drobnolistý) - Má menšie, jemnejšie lístie ako Buxus sempervirens, nazývaný aj japonský.
- Buxus balearica (Krušpán baleársky) - Tento druh má väčšie listy a dorastá do výšky 3 až 4 metrov.
- Buxus harlandii - Tento druh je zriedkavejší a vyznačuje sa pomalým rastom a drobným, elegantným lístím.
Vyberte si ten, ktorý najviac zodpovedá vašej vízií a samozrejme aj vašim podmienkam pre pestovanie.
Pestovanie krušpánu vždyzeleného
Pestovanie krušpánu je pomerne jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Je nenáročná rastlina, čo sa týka pestovania, a prispôsobí sa rôznym podmienkam. Správna starostlivosť o krušpán vám pomôže udržať ho zdravý a krásny.
Výber stanovišťa a pôdy
Pri výbere stanovišťa na pestovanie krušpánu je potrebné vybrať miesto, ktoré zohľadňuje jeho potreby. Úplné alebo čiastočne slnečné stanovište je pre optimálny rast tohto druhu nevyhnutné. Dobre sa jej darí v polotieni aj na priamom slnku, avšak v tieni môže byť redšie olistený. Ak sú v lete teploty mimoriadne horúce, rastlina ocení popoludňajší tieň a pravidelné zalievanie. Vyhnite sa miestam, kde je suchá a horúca mikroklíma, ktorá môže krušpánu uškodiť. Na priamom slnku však dajte pozor, aby mu nezačali žltnúť listy, pretože celodenné vystavenie priamym slnečným lúčom môže spôsobiť zožltnutie celého kra. Pri výsadbe nájdite oblasť, ktorá je chránená pred zimným vetrom, aby sa zabránilo stavu nazývanému „zimné bronzovanie“.
Úspešné pestovanie krušpánu vyžaduje dobre odvodnenú pôdu. Krušpán uprednostňuje pôdy, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne a poskytujú dobrú priepustnosť. Ideálna je výživná, dobre priepustná záhradná zemina, pričom rastlina neznáša zamokrenú pôdu. Piesčito-hlinitá pôda je pre krušpán ideálna, ale ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Ak má kvalitnú pôdu s dostatkom živín a po výsadbe sa o neho správne postaráme, prosperovať bude aj v tieni. Možno ju pestovať na vlhkej a hlinitopiesočnatej pôde. Ak je pôda ťažká hlina, premiešajte ju s poréznym materiálom, ako je kôra.
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu krušpánu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla. Rastlinky krušpánu zakorenené v črepníkoch sú na predaj v záhradných centrách, škôlkach a na internete a môžu sa vysádzať počas celého roka.
Pri výsadbe je dôležité zabezpečiť dostatok priestoru okolo rastliny, aby nežltla a nepresychala. Rastliny sa vysádzajú do pripravenej, odburinenej pôdy. Saďte na rovnakej úrovni ako boli vysadené v škôlke alebo v kontajneri. Výsadba krušpánu príliš hlboko môže viesť k stresu a až k uhynutiu. Pri nekvalitnej ílovitej zemine je vhodné pridať kvalitný záhradnícky substrát, prípadne trochu domáceho kompostu.
Počet rastlín na meter závisí od požadovanej výšky živého plota. Na nízke ploty (do 50 cm) sa odporúčajú 3 rastliny na meter, na dvojmetrové ploty postačí 1 rastlina na meter. Pri výsadbe živého plota sa odporúča vytvoriť dva rady na striedavo. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 20 centimetrov a medzi jednotlivými sadenicami v riadku asi 33 centimetrov. Na jeden meter živého plota tak budete potrebovať približne 6 kríkov.
Pestovanie v nádobách
V posledných rokoch je čoraz populárnejšie pestovanie tvarovaných krušpánov v nádobách. Takto pestované rastliny môžeme vídať pred vchodmi do budov v mestách alebo na terasách či balkónoch. Krušpány v nádobách je možné veľmi ľahko a rýchlo preusporiadať a tak vo veľmi krátkej dobe zmeniť dizajn prostredia, v ktorom sú umiestnené.
Na výsadbu do kvetináčov vyberáme zdravé rastliny s kvalitným koreňovým balom. Nádobu volíme dostatočne veľkú, prinajmenšom o 5-7 centimetrov väčšiu než je koreňový bal. Snažíme sa vyhýbať tmavým farbám nádob, hlavne pri tých, ktoré budú umiestnené na slnečných stanovištiach. Pravidelné prehrievanie koreňového balu môže nepriaznivo vplývať na koreňový systém rastliny. Na dno nádoby nasypeme niekoľko centimetrov drenážnej vrstvy (postačia drobnejšie kamene alebo keramzit).
Pri sadení použijeme kvalitný substrát zložený zo svetlej a tmavej rašeliny s pH 5 až 6, špeciálny pre krušpány. Substrát poriadne utlačíme, aby po zaliatí vodou príliš nesadol. Krušpán zasadíme do nádoby o niekoľko centimetrov hlbšie než je vrchná strana kvetináča. Tým si rezervujeme niekoľko centimetrov priestoru pre mulčovací materiál, ktorý bude chrániť rastlinu pred odparovaním vody z pôdy, zabráni rastu burín a tiež bude plniť dekoratívnu funkciu. Nakoniec vysadený krušpán výdatne zalejeme.
Starostlivosť o krušpán vždyzelený
Správna starostlivosť o krušpán vám pomôže udržať ho zdravý a krásny. Krušpán je nenáročná rastlina, ktorá je príjemným oživením našich záhrad.
Zálievka
Nároky na vlahu má krušpán stredné a zväčša si vystačí s atmosferickými zrážkami. Staršie, dobre zakorenené rastliny znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal. Novo vysadený ker polievajte hlboko a pomaly, aby boli korene dôkladne nasýtené. Vo všeobecnosti platí, že jedno alebo dve hlboké zalievania za týždeň sú žiaduce počas prvého roka rastliny a počas druhého vegetačného obdobia to klesá na jedno zalievanie týždenne. Potom je potrebné zavlažovanie iba počas obdobia horúceho, suchého počasia. Rastlina môže potrebovať viac vody, ak je vaša pôda piesčitá, ak je ker na priamom slnečnom svetle alebo dostáva odrážané slnko z blízkeho chodníka alebo steny.
Pravidelná zálievka je dôležitá najmä pre mladé rastliny, hlavne pri pestovaní na slnku. Krušpán pestovaný v nádobách potrebuje viac vlahy, ale medzi zálievkami by mal substrát preschnúť. V kvetináčoch by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni.
Hnojenie
Zdravé rastliny krušpánu majú svieže zelené listy a aby aj vaše kríky vyzerali čo najlepšie, treba im dopriať hnojivo. Ak vidíte, že lístie, ktoré sa stáva bledo žltým alebo má výrazné žlté hrany - je čas začať sa zaoberať požiadavkami na hnojivo. Váš buxus môže rásť šťastne aj bez pridanej výživy, ale závisí to od pôdy. Najlepšie je získať test pôdy, ale všeobecne platí, že hlinité pôdy vyžadujú menej hnojív ako piesčité.
Jedným zo znakov, že vaše kríky majú nedostatok dusíka je všeobecné žltnutie dolných, starších listov. Listy sú menšie a tenšie a v zime môžu bronzovať, ak nemajú dostatok dusíka. Môžu tiež opadnúť skôr ako obvykle. Pre podporu rastu a zdravia kríka je možné použiť hnojivá určené pre okrasné dreviny, ideálne s obsahom dusíka, fosforu a draslíka (NPK). V máji je vhodné rastliny prihnojovať. Odporúča sa hnojiť dvakrát počas vegetačnej sezóny. Mladšie kríky potrebujú pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny. Na jeseň sa môže do pôdy zapracovať maštaľný hnoj.
Organicko-minerálne hnojivá na buxusy sú určené pre výživu buxusov, ako aj pre rastliny s vyššou požiadavkou na vápnik (Ca). Vápnik vo forme uhličitanu vápenatého, obsiahnutý v hnojive, pochádza zo schránok morských živočíchov a dobre sa vstrebáva. Pozvoľne uvoľňuje živiny v závislosti na teplote a vlhkosti pôdy, zlepšuje pôdu vďaka vysokému obsahu organických látok, zaisťuje rovnomerný rast a bohaté olistenie, je šetrné k životnému prostrediu a má účinnosť počas 2 až 3 mesiacov.
Strihanie a tvarovanie
Krušpán vyniká schopnosťou znášať rez, čo z neho robí ideálny materiál na tvarovanie. Je to ker vhodný na tvarovanie, môžete z neho vytvarovať rôzne tvary. Jeho husté, lesklé lístie a schopnosť znášať tvarovanie z neho robia dokonalú voľbu pre vytváranie rôznych foriem, ako sú ihlany, gule, špirály či dokonca zvieracie figúry. Kríky krušpánu sú vítaným doplnkom modernej záhradnej architektúry. Nenáročným strihom z neho vykúzlite prakticky akýkoľvek tvar, ktorý si želáte. Ak už máte vyrastený ker, resp. krušpánový živý plot, ktorý chcete zastrihnúť do dekoratívneho tvaru, robte to vždy v lete.
Krušpán môže byť strihaný kedykoľvek počas roka, ale pre zdravie rastlín je najlepšie vyhnúť sa strihaniu na konci jesene. Nový rast, ktorý sa objaví po orezávaní, nemusí mať čas na zosilnenie pred mrazom. Rez môžete vykonávať dvakrát do roka: na jar a na konci júla. Strihanie alebo orezávanie sa môže vykonávať pomocou ručných alebo elektrických nožníc. Ide o odstránenie väčšiny najnovšieho rastu.
Pri strihaní by sa mal brať do úvahy vek rastliny. Mladé rastliny skutočne profitujú z častého strihania, čo povzbudí rozvetvenie a nový rast, čo povedie k hustejšiemu rastu a definovanému tvaru. Najlepší čas na strihanie drevín do tvaru je počas prvých niekoľkých rokov. Starostlivosť o starší krušpán zahŕňa aj zriedenie vetvičiek, aby sa slnečné lúče dostali aj k vnútornému lístiu. Nezabúdajte odstrániť suché, skrútené alebo choré konáriky. Neprežeňte to s rezom, nadmerné strihanie môže spôsobiť veľmi hustý rast na vonkajšej strane a ten zabráni svetlu dosiahnuť stred kroviny a vnútorné vetvy zostanú holé.
Prezimovanie
Krušpán je v našich podmienkach mrazuvzdorný a vo voľnej pôde zvládne prezimovanie bez problémov, dokonca znesie aj tuhšie mrazy pod -20 °C. Aj po tuhých mrazoch na jar rastlina opäť obrazí, čo zaručuje jej vitalitu a vzhľad po celý rok. Problematickejšie sú na tom buxusy v kvetináčoch. Pri pestovaní v nádobách musíme v zimnom období venovať zvýšenú pozornosť koreňovému balu. Keďže na zimu listy ostávajú na rastline, dochádza k odparovaniu vody podobne ako počas iného ročného obdobia. Dlhotrvajúce mrazy tiež môžu spôsobiť premrznutie koreňového balu, čo má za následok nemožnosť prijať vodu koreňovým systémom rastliny. V tomto čase je preto krušpán skôr vystavený riziku uschnutia než vymrznutia. Krušpán pestovaný v nádobách preto polievame aj počas zimných mesiacov.
Zrejme najbezpečnejšou formou prezimovania krušpánu v nádobách je vykopať na záveternom mieste záhrady jamu, nádobu vložiť do nej a prihrnúť ju zeminou. Tým sa okolo koreňového balu vytvorí dostatočná izolačná vrstva a navyše občasne topiaci sa sneh nám rastlinu pravidelne zavlaží. Ak takéto možnosti nemáme, postačí ak nádobu s krušpánom na zimu premiestnime do chladnej a svetlej miestnosti. Rastlinu občasne zalejeme, aby bola pôda stále vlhká, nie však premokrená. V prípade, ak nádobu na zimu nemáme kam premiestniť, mali by sme koreňový bal chrániť obalením nádoby izolačnou vrstvou (napríklad čečinou alebo hnojom). Krátkodobé premrznutie rastlinu nepoškodí, avšak pri dlhodobejších mrazoch môže dôjsť k uschnutiu krušpánu. Zvlášť pri celodenných mrazoch premiestnime krušpán aspoň raz za 14 dní do chladnejšej miestnosti. Necháme koreňový bal rozmrznúť a rastline doprajeme vlahu.
Rozmnožovanie krušpánu
Krušpán sa rozmnožuje prostredníctvom odrezkov aj výsevom osiva. Ide o pomerne jednoduchý proces.
Rozmnožovanie odrezkami
Krušpán sa najjednoduchšie rozmnožuje pomocou zakoreňovania odrezkov. Hoci odrezky môžete odobrať takmer kedykoľvek počas roka, najlepší čas je vtedy, keď stonky sú dostatočne pružné na to, aby sa ohýbali, ale stále krehké, aby sa zlomili. Je to asi mesiac po tom, čo rastliny na jar začali nový rast a vhodné obdobie trvá do konca leta. Pre korene je to dostatočne dlhý čas na to, aby dozreli pred príchodom zimy. Postačia 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov.
Ako na to:
- Ostrým nožom odoberte niekoľko 10 až 15 cm odrezkov z čerstvých, dobre hydratovaných a zdravých rastlín.
- Stonky by mali byť flexibilné, ale pri ohýbaní stále lámavé.
- Odstráňte spodnú polovicu listov a ponorte konce do práškového koreňového hormónu.
- Potom jemne zastrčte stonky do dobre sa odvodňujúceho média (pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy) a dôkladne zalejte.
- Voľná plastová krytina vytvorí mini-skleník, ktorý zostane teplý a vlhký.
Vaše odrezky budú pripravené na vysadenie nasledujúcu jar, keď ich nové korene dokážu udržať rastlinu pevne v jej kvetináči. Na vitamíny bohatý, tekutý rastlinný štartér pomôže rastline po presadení aklimatizovať sa v záhrade. Prvé hnojenie sa odporúča mesiac po vysadení.
Rozmnožovanie výsevom semien
Pri výseve semien je nutné jemne porušiť obal semena, ideálne pilníkom. Potom semienka vložíme do vody cez noc. Následne vložíme do piesku a uložíme do chladničky na 2 mesiace - stratifikujeme. Takto sú semienka pripravené na siatie. Substrát použijeme špeciálny pre krušpány. Ideálna teplota na klíčenie je izbová teplota. Druhá metóda výsevu je vykonať výsev na jeseň - v októbri alebo v novembri priamo von.
Choroby a škodcovia
Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa krušpán ťažšie bráni voči vybraným chorobám a niektorým škodcom. Krušpán je ohrozený množstvom ochorení a škodcov. Sanitácia a dezinfekcia sú dve kritické súčasti kontroly chorôb. Niekoľko komerčne dostupných dezinfekčných prostriedkov, ako je etanol a bielidlo sa v boji proti chorobám tejto rastliny ukázali ako účinné. Dôležitá je správna cirkulácia vzduchu okolo rastliny, takže sa vyhnite prehusteným výsadbám.
Choroby
- Chátranie - je jedna z najviac záhadných chorôb, ktoré postihujú krušpán. Listy začnú žltnúť a padať, konáre náhodne hynú. Znížte pravdepodobnosť tejto choroby odstránením mŕtvych konárov a listov na podporu cirkulácie vzduchu. Nepolievajte nadmerne počas leta, ale poskytnite dostatok vody pred prvými mrazmi, aby rastlina získala silu na prežitie zimy bez poškodenia. Pokiaľ krušpán chátra, nové rastliny už na tomto mieste nevysádzajte.
- Koreňová hniloba (Phytophthora) - spôsobuje, že listy sa zľahka sfarbia a korene stmavnú a hnijú. Koreňovej hnilobe prospieva vysoká vlhkosť a teplota pôdy. Toto ochorenie je bežnejšie v ťažkých íloch alebo v zle odvodnených pôdach. Nadmerné polievanie rastliny alebo dlhé obdobia silného dažďa tiež podporujú rozvoj choroby. Hnilobe koreňov rastlín treba predchádzať, pretože chemické látky sú neučinné a neexistuje žiadna liečba tohto ochorenia, rastlinu choroba zabije. Predchádzať jej môžete tým, že vysadíte odolné rastliny v dobre odvodnenej pôde a zalievate úsporne.
- Plesňová škvrnitosť listov - pleseň robí listy škvrnitými a hnedými, až nakoniec opadnú. Taktiež tvorí sneť na dreve a vo vlhkých podmienkach dokonca až bielu hubu. Odstráňte ju a zlikvidujte postihnuté vetvy a listy. Pridajte nový mulč, aby sa zabránilo rozstreku spór z pôdy a použite fungicídny postrek.
- Hrdza - vyznačuje sa hrdzavými listami a ich postupným opadávaním. Tie v dôsledku poškodenia vysychajú a opadávajú. Nahlodanie je viditeľné aj na mladých konárikoch.
Škodcovia
- Parazitické nematódy - nematódy sú mikroskopické červy, ktoré žerú korene. Nematódy nemožno odstrániť, ale pravidelné zavlažovanie, mulčovanie a hnojenie ich môže kontrolovať.
- Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) - húsenica, ktorá je schopná zničiť celú rastlinu za niekoľko dní tým, že požiera jej listy. Pri napadnutí sú počuteľné ich chrumkanie. Keďže títo škodcovia v našich končinách nemajú prirodzeného predátora, ker je pred nimi potrebné chrániť ochranným postrekom. Tento škodca sa dá zlikvidovať len chemickým postrekom, napríklad Dimilinom 48 SC alebo Karate.
- Roztočec zimostrázový - nie je hmyz, ale je v úzkom vzťahu s pavúkmi. Dospelý má zelenú až žltohnedú farbu, osem nožičiek a je malý, dlhý asi 0,03 cm. Keďže roztočce sú také malé a skoré príznaky je ťažko rozlíšiť, problém sa ľahko prehliadne, až kým nedôjde k silnému napadnutiu a k väčšiemu poškodeniu. Tento škodca prezimuje vo forme vajíčok na spodnej strane listov. Vajcia sa vyliahnu na jar. Roztoče sa vyvíjajú rýchlo, čo vedie k ôsmim alebo viacerým generáciám ročne. Použite insekticídny olejový postrek alebo postrek Karate.
- Méra krušpánová (Psylla buxi) - cicia rastlinné šťavy. Mladé larvy prezimujú na vrcholoch výhonkov, napadnuté listy sú deformované.
Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkam prítomným v jednotlivých častiach rastliny.
Využitie a zaujímavosti
Krušpán je ideálna drevina pre každého, kto chce do svojej záhrady vniesť eleganciu a formálny vzhľad. V lete, keď je záhrada v plnom kvete, utiahne sa do úzadia a poskytujúc štruktúru pozdvihuje záhradu na vyššiu úroveň.
V záhradnej architektúre
Krušpán vždyzelený je mimoriadne populárny pre svoju schopnosť dobre sa tvarovať. Využíva sa na:
- Tvorbu živých plotov rôznych výšok (od 20 cm do 4 metrov). V živom plote je pre krušpán ideálny rez na približne 70 cm šírku. Výšku plotu sa odporúča ponechať v rozmedzí 15 až 150 centimetrov.
- Tvarované ozdoby a solitérne výsadby.
- Vytváranie tvarovaných záhonov, okrajov alebo na zakrytie nevzhľadných plôch. Zakrpatené kultivary sa používali na ohraničenie chodníkov.
- Pestovanie v nádobách ako solitér. Ako hustá zelená guľa v kvetináči sa pestuje pri domoch aj pred verejnými budovami. V záhradách pri rodinných domoch sa ako solitér bežne vysádza aj priamo do záhonov, kde sa často objavuje v pyramídovom, dáždnikovom alebo kužeľovitom tvare.
Liečivé účinky a využitie
Listy krušpánu vždyzeleného (Folium buxii) sa tradične používali na liečebné účely. Zberajú sa najmä od apríla do júna, sušia sa v tieni a majú horkú chuť. Droga krušpánu obsahuje alkaloidy (buxín), silice a triesloviny, pričom je zelená a jej chuť je horká. Dôležité upozornenie: Droga je jedovatá a je nevyhnutné dodržiavať stanovené dávky.
- Vnútorné použitie: Znižuje telesnú teplotu pri horúčkach a zápaloch žlčových a močových ciest. Pripravuje sa z nich zápar alebo sa užívajú v práškovej forme. V minulosti slúžili ako náhrada chinínu pri maláriových ochoreniach. Denná dávka je prísne stanovená lekárom (0,5 g drogy). Používal sa na liečbu pretrvávajúcej a opakujúcej sa horúčky (malária), dny, reumy, infekcií močových ciest, črevných červov, chronických kožných problémov, syfilisu a hemoroidov. Hippocrates, Dioscorides a Pliny ho odporúčajú pri hnačke. V minulosti bol aktívnou zložkou lieku na uhryznutie besného psa.
- Vonkajšie použitie: Listy sa používajú na prípravu obkladov a kúpeľov proti reumatickým bolestiam, dne a kožným vyrážkam.
- Iné formy: Tinktura z krušpánu sa používa ako horký tonizujúci a antiperiodický prípravok, má tiež povesť, že lieči malomocenstvo. Prchavý olej destilovaný z krušpánu sa odporúča v prípadoch epilepsie. Esenciálny olej získaný z rastliny sa používa v zubnom lekárstve a tiež na hemoroidy a bolesť zubov. Z krušpánu sa vyrábajú homeopatické lieky.
Listy krušpánu sa používajú aj ako náhrada chinínu v liečbe malárie. Listy a piliny luhované vo vriacej vode sa používajú na farbenie vlasov auburnovej (zlatohnedej) farby. Anglickí poľnohospodári stále používajú staromódny liek z rozdrvených sušených listov na liečbu črevných červov u koní.
Drevo
Drevo krušpánu je výnimočne pevné, tvrdé a odolné. Aj keď je ker pomerne malý, je vysoko cenený z dôvodu jeho tvrdosti - drevo je dvakrát tak tvrdé ako dubové. Pre svoju jemnú štruktúru a schopnosť dosiahnuť vysoký lesk po spracovaní je žiadané v rezbárstve (drevoryty), pri výrobe hudobných nástrojov (fláut, klarinetov) a na sústruženie či tvorbu intarzií. Používa sa na výrobu misiek, hrebeňov, šachových figúr a vedeckých nástrojov. Koreň majú obzvlášť radi výrobcovia nábytku. Vo Francúzsku sa používa ako náhrada za chmeľ.
Ekologický význam
Krušpán je obľúbený u včiel a poskytuje husté, chránené prostredie pre malé vtáky, cicavce a hmyz. Konáre a listy krušpánu sa odporúčajú ako najlepšie hnojivo pre vinič, pretože sa hovorí, že žiadna rastlina svojim rozkladom neposkytuje väčšie množstvo rastlinného hnoja.
tags: #kruspan #vzdyzeleny #pestovanie