Bohatá, krásna, vzdelaná a vplyvná. Tieto prívlastky boli spájané s menom Alžbety Bátoryovej, až kým sa na kráľovskom dvore nezačali hromadiť listy od čachtických poddaných, ktoré opisovali krvavé a kruté skutky miestnej grófky. Príbeh o stovkách obetí, o mučení a kúpaní sa v krvi v snahe získať večnú mladosť a krásu, obletel svet a stal sa námetom pre spisovateľov či režisérov. Je však všetko toľkokrát odovzdávané z generácie na generáciu aj pravdivé?
Alžbeta Bátoryová: Krvavá grófka z Čachtíc
Pôvod a rodinné zázemie
Ešte v 14. storočí sa významný a bohatý rod Bátoryovcov rozdelil na dve vetvy, a to ečedskú a šomlyóovskú. Juraj Bátory z prvej z týchto línií a Anna Bátoryová z druhej opätovne spojili rodinu svojím „áno“. V roku 1560 prvýkrát uzrela tento svet ich dcérka Alžbeta Bátoryová. Jej mama i otec boli pokrvní príbuzní, pochádzali z jedného rodu, ktorý sa ale v štrnástom storočí rozdelil na dve vetvy. Alžbeta Bátoryová mohla agresívne črty zdediť po predkoch, keďže rod údajne mal sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Podľa legiend zabil predok rodu Bátoryovcov menom Vid v ečedskom močiari draka. Na počesť tejto udalosti má rod vo svojom erbe tri dračie zuby.
Manželstvo a život na Čachtickom hrade
Tak ako to v dávnych časoch bývalo bežnou praxou, aj Alžbeta bola už v detskom veku prisľúbená svojmu budúcemu manželovi. Aj tentoraz bolo dôvodom vydaja spojenie rodov, majetkov a území. Vo svojich 15 rokoch sa mladá grófka stala manželkou Františka Nádašdyho, veľkého vodcu a šikovného bojovníka, známeho svojou statočnosťou. Predovšetkým v protitureckých vojnách dokazoval svoju krutosť, keď dával popravovať zajatcov. Svadba bola skutočne kráľovská. Oznámenie malo 19 strán a pozývalo hostí na vodný hrad do Vranova, kde sa svadba konala. Dvadsať šéfkuchárov a ich pomocníkov sa staralo o žalúdky približne 4 500 svadobčanov významného postavenia. Dnes by ste mohli Vranov nad Topľou prejsť krížom-krážom a žiaden hrad by ste nenašli, no georadary však lokalizovali stredoveký hrad v areáli súčasného gymnázia. Aj keď bol sobáš Alžbety a Františka dohodnutý, neboli si navzájom cudzí a podľa nájdených dokladov ich vzťah napĺňala láska. Za 30 rokov spoločného manželstva si však nestihli jeden druhého toľko užívať. František sa zúčastňoval na dlhotrvajúcich bojoch proti Turkom a Alžbeta sa starala o tri z ich piatich detí, ktoré prežili. Roky vojen a bitiek sa podpísali na zdraví nepremožiteľného Čierneho bega. Po jeho smrti sa nad Alžbetou Bátoryovou začali sťahovať mračná.
Zrod legendy o krutosti
V minulosti nebola núdza o fyzické tresty. Rovnako sa začína aj príbeh o krvavej grófke. Jedna z legiend hovorí, že slúžky neraz svojej panej česávali jej tmavé vlasy. Jedna z nich však nechtiac grófku šklbla, za čo si vyslúžila pár poriadnych buchnátov. Počas bitky kvapla Alžbete na ruku panenská krv mladej slúžky. Keď si chcela kvapôčku utrieť, všimla si, že krv sa jej vpila do kože a tá po nej zostala dokonale hebká, krásna a mladá. Podľa legendy Alžbeta videla, že pokožka na tomto mieste ostala svetlejšia a zmyslela si, že ak sa v krvi mladých dievčat vykúpe, ostane večne mladá.
Vraj už pred touto udalosťou bola Alžbeta voči svojim slúžkam krutá a vyžívala sa v trestoch. Bila ich palicami, prepichovala im špendlíkmi pery alebo ich bodala ihlou pod nechty. Dávala ich oblievať studenou vodou v chladných zimných dňoch, až kým nezamrzli. Rozžeravené kusy železa vkladala dievčatám do genitálií a takto umierali v čoraz krutejších bolestiach. A malá nehoda s kvapôčkou krvi sa stala vzhľadom na neukojiteľnú túžbu po večnej mladosti a kráse spúšťačom mučenia a vraždenia dievčat.
Hovorí sa, že postava Lady Danelle Lothson z románu „Pieseň ľadu a ohňa“ (podklad k seriálu Game of Thrones), ktorá vládla nad Harrenhalom a kúpala sa v krvi, bola stvorená na podobizeň Alžbety Bátoryovej.
Spoločníci v zločinoch
Vo zverstvách jej pomáhalo pár jej najbližších:
- Ilona Jó, prijatá na hrad ako opatrovateľka Alžbetiných detí, bola krutá, ctižiadostivá vdova po Štefanovi Nagyovi, ktorá si tvrdo strážila svoj post grófkinej dôverníčky.
- Dorota Sentéšová, známa aj ako Dorkó, bola tiež vdova a pochádzala zo Sárváru podobne ako Ilona. Jej mohutná postava, fyzická sila a znetvorená tvár vzbudzovali strach.
- Anna Darvuliová zo Šaštína bola zas čarodejnica, ktorá do tajov okultizmu zasväcovala aj samotnú grófku. Hypnózou vraj liečila jej časté migrény a duševné trápenia.
- Katarína Benecká zahladzovala stopy po mučení. Na rozdiel od predchádzajúcich žien sa vraj od zabíjania dištancovala. Pokiaľ nebola nútená, na trestoch sa nezúčastňovala a dokonca dievčatám potajomky nosila jedlo a vodu.
- Vraždiacu skupinu uzatváral hrbatý a mentálne zaostalý Ján Ujvári, známy ako Ficko, ktorého našli ešte ako dieťa pri ceste neďaleko hradu.
Grófkini poskokovia neboli len jej pravými rukami pri páchaní zločinov. Po tom, čo sa „minuli“ dcéry čachtických poddaných, ktoré chodievali pracovať na hrad, ich úlohou bolo verbovať na panstvo nové a nové dievčatá z čoraz širšieho okolia. Rodinám sa neveľmi chcelo púšťať svoje mladé deti na hrad, ktorý nemal pre časté úmrtia najlepšiu povesť.
Vyšetrovanie a súdny proces
V časoch besnenia krvavej grófky sedel na uhorskom tróne kráľ Matej II. Za vernosť a oddanosť bol za uhorského palatína vyhlásený Juraj Turzo, už vtedy významná osobnosť dejín. Jednou z jeho prvých úloh na novom poste bolo preverenie prípadu Alžbety Bátoryovej, keďže u kráľa sa už nejeden rok hromadili obvinenia spájané s týmto menom. Nik z vysokopostavených však týmto „ohováračkám“ neprikladal dôležitosť, o čom svedčí aj fakt, že grófka sa zúčastnila na svadbe jednej z Jurajových dcér - Judity. Tieto dve rodiny sa navzájom navštevovali a podľa všetkého mali vrúcny vzťah.
Časom to však neboli len obyvatelia Čachtíc a okolia, kto adresoval na kráľovský dvor svoje sťažnosti. Doručené boli viaceré listy vplyvnejších a hlavne dôveryhodnejších osôb, medzi ktorými bol aj čachtický kazateľ Ján Abrahamides Ponický. Za prvých pár mesiacov bolo vypočutých 34 svedkov. Vo svojich výpovediach hovorili o dvoch dievčatách z Liptova, ktoré boli zbičované a usmrtené ponorením do ľadovej vody Váhu, iné boli zabité a pochované bez obradu, vyskytli sa obvinenia o bičovaní, mučení. Spomínali sa rôzne grófkine cesty, medzi nimi aj cesta z korunovácie kráľa Mateja II., počas ktorých zabila mladé panny a následne ich pochovala blízko poľných ciest. Bolo čoraz jasnejšie, že v Čachticiach sa deje niečo desivé.
No už len za podozrenie, že Bátoryčka utýrala niekoľko dievčat zo šľachtických rodov, jej bolo súdené sťať hlavu. Predpokladalo sa, že nový palatín Turzo predvolá Alžbetu pred prešporský súd. K tomu však nikdy nedošlo. Nevedno, či sa tak Juraj rozhodol kvôli udržaniu vzťahov alebo ochrane takého významného rodu, no zosnoval plán, v ktorom sa dohodol s Alžbetinými zaťmi - s Mikulášom Zrínyim a Jurajom Drugetom -, že grófka sa súdu vyhne. Podľa dohody mala byť uvrhnutá do domáceho väzenia. Ďalším dôležitým bodom bola záchrana rodového majetku.
Juraj Turzo sa však rozhodol vykonať neočakávanú návštevu hradu v Čachticiach. Vo večerných hodinách vtrhol aj so svojou družinou na hrad a prichytil Bátoryovú pri vyčíňaní. Ešte v ten deň poslal svojej manželke Alžbete Coborovej list, v ktorom hovoril: „Keď naši vyslaní ľudia a služobníctvo prišli na hrad, našli tam mŕtve dievča, druhá kvôli mnohým ranám a mučeniu už umierala.“
Posledné roky a smrť
Grófka Bátoryová bola odvezená do Čachtického hradu, kde strávila posledné štyri roky svojho života. Traduje sa, že ju v ňom zamurovali, ale nie je to pravda. Mala tu niekoľko miestností, mohla prijímať návštevy a stretávať sa s rodinou, kazateľmi aj so ženou, ktorá jej nosila jedlo. Akurát na ňu dozeral strážca. Podľa listu napísaného palatínom Stanislavom Turzom a adresovaného palatínovi Jurajovi Turzovi zomrela čachtická pani 21. augusta 1614 v internácii na Čachtickom hrade. V tom istom roku, niekedy v novembri, bola na týchto miestach aj pochovaná, pravdepodobne pod oltárom v miestnom kostole. Jej pozostatky však neboli nikdy preskúmané, takže nie je isté, či skutočne ide o grófku - existuje totiž obava, že starý oltár by sa mohol rozpadnúť.
Mýty a realita o "Krvavej grófke"
Grófka Bátoryová sa spomína v Guinessovej knihe rekordov ako vrahyňa s najvyšším počtom pripisovaných obetí - 650. Toto číslo však nie je nijak dokázateľné. Bolo zmienené vo vyšetrovacom spise, no meno a pôvod vypovedajúceho sa v spise neuvádzajú. Jeho výpoveď stojí na tom, že počet obetí začul od istej Zuzany, ktorej priezvisko sa tiež neuvádza, a táto pani ho počula od Jakuba Silvášiho, ktorý údajne videl zoznam obetí. Ten si vraj písala samotná grófka. Podľa výpočtov historikov z rôznych prameňov je skutočne preukázateľných len osem úmrtí na grófkinom dvore. Nemuselo však ísť len o jej pričinenie. Bola to krutá doba, fyzické tresty boli na dennom poriadku a rôzne pokusy o liečbu chorôb často nedopadli najlepšie.
Počas vyšetrovania tohto prípadu vypovedalo okolo 300 svedkov, a aj keď sa výpovede opakovali, ani v jednej z nich sa nenachádzali relevantné dôkazy, o ktoré by sa tieto legendy mohli oprieť a stať sa tak preukázateľnými. Azda najväčším obvinením a najčastejšie stvárňovaným obrazom je kúpanie grófky v krvi mladých panien. Ani tu sa však lekári s legendami nezhodli. Z lekárskeho hľadiska totiž nie je možné kúpať sa v nezriedenej krvi. Ak sa krv neupravuje či nekonzervuje, po 14 minútach sa začne zrážať a do dvoch hodín rozkladať. Krv dievčat by teda musela byť úplne čerstvá. I keď by sme tento fakt opomenuli, na naplnenie kade či vane by grófka potrebovala približne 60 dievčat. Človek má vo svojom tele päť litrov krvi, z ktorých tri dokážu počas mučenia vytiecť, no zvyšné dva zostanú v krvnom obehu za každých okolností.
Čachtice dnes: Odkaz legendy
Príbeh krvavej grófky je známy takmer po celom svete. Bol námetom viacerých kníh, filmov, dokonca inšpiráciou pre viaceré kruté postavy. Jedným z románov na tému krvavej grófky, ktoré berú dych, je dielo spisovateľa Joža Nižnánskeho Čachtická pani. Opisuje, čo sa odohrávalo za hradbami Čachtického hradu aj v jeho podzemí a zostávalo dlhý čas ukryté pred svetom. Kniha sa stala kultovým dielom slovenskej literatúry a bestsellerom. Žiadny iný slovenský hrad k sebe neláka na takú bezcitnú povesť ako Čachtice. Reklamu miestu plnému mystiky prinieslo aj vyše dvadsať filmov, vrátane erotických!
„Ľudia, dokonca aj z ďalekého zahraničia, k nám chodia kvôli legende o krvavej panej. Stáva sa, že na Slovensko prídu na dva dni, no jeden strávia u nás,“ hovorí správkyňa hradu Čachtice Alica Čechvalová. Dnes sú turistom odmenou nielen úchvatné výhľady na Považie, ale najmä prechádzka zákutiami, v ktorých posledné štyri roky svojho života strávila jedna z najkrutejších žien svetovej histórie, Alžbeta Bátoryová. Niektorí ľudia, ktorí sú citlivejší na niektoré vzruchy, tvrdia, že v niektorých častiach hradu sa dodnes necítia príjemne. Jej slová potvrdili slovenskí lovci duchov, ktorí na Čachtickom hrade namerali viac negatívnej energie ako inde. V miestnosti, kde Bátoryčku väznili, dokonca počuli detský plač. Keď jedného z duchov v podzemí vyzvali, aby sa im ozval, nasypal im na hlavy hlinu!
V Čachticiach sa okrem hradu nachádza ešte jedna pamiatka, ktorú sa oplatí navštíviť. Sú ňou katakomby, chodby, ktorými je popretkávané podzemie Čachtíc a ktoré spájajú miestny kostol až s hradom. Systém labyrintu tvoria chodby s celkovou dĺžkou 4 km, no väčšina je dnes už zasypaná či uzavretá. Začali vznikať ešte v 16. storočí. Podzemie tvoria predsiene, pivnice na víno či potraviny, chodby. Podzemie tak bolo prispôsobené na dlhší pobyt ľudí, ktorí sa potrebovali ukryť. Naposledy sa stalo podzemie úkrytom počas druhej svetovej vojny. Donedávna bolo sprístupnených 150 metrov týchto tajuplných chodieb. Sú zachované ozdobné portály či erb Nádašdyovcov v tvare kačky.
Čo hovoria historické pramene o Alžbete Báthory? (podcast Dejiny)
Kruté hradné panej aj na iných slovenských hradoch
Povesť o krutej hradnej pani z Pajštúnu
Takmer ku každému slovenskému hradu sa viaže nejaká povesť a Pajštún nie je výnimkou. Povesť hovorí o starom pánovi hradu a jeho krutej manželke, ktorá má na svedomí ohavný čin. Pár nemal žiadneho potomka a starý pán sa netajil túžbou po dieťati. Jeho manželka však niesla na pleciach kliatbu, ktorú zoslala na ňu chudobná žobráčka. Jedného dňa sa pod hrad postavila žobráčka s deťmi a prosila o kus chleba. Hradná pani ju namiesto pomoci vysmiala. Žobráčka prekliala manželku pána, aby mala 7 detí, pre ktorých sa bude trápiť dvakrát 8 rokov. Kliatba sa skutočne do roka naplnila, hradná pani porodila 7 zdravých chlapcov. Za počet novorodencov sa však hanbila a slúžke prikázala, aby 6 synov zabila v lese. Slúžka mala však dobré srdce a nedokázala tento krutý skutok vykonať. Všetko prezradila hradnému pánovi, ktorý vydal príkaz odviezť chlapcov na susedný hrad, kde ich vychovávalo služobníctvo. V deň 16. narodenín synov usporiadal pán oslavu a priviedol 6 zvyšných detí k synovi, ktorý býval na Pajštúne. Hradná pani napokon vychovala všetky deti a trápila sa dlhých 16 rokov, čím sa naplnila druhá časť kliatby.
Legenda o krutej panne zo Strádova
K pozostatkom hradu Strádov sa viaže povesť o duchu krutej panny. Jedného dňa sa na hrade stala radostná udalosť, keď sa hradnému pánovi narodila dcéra. Jej matka však záhy zomrela, a tak pán zo Strádova svoju dcéru vychovával sám. S vekom nerozkvétala iba do krásy, ale klíčila v nej i zloba a krutosť. Otca počali tiesniť obavy, aký ženích by o takúto dievčinu stál. Panna však bola tuho krásna. Nápadníkov sa teda nakoniec dostavilo nespočítateľne. Dievčina všetkým vymerala ťažkú úlohu, a to otočiť sa so svojím koňom na veľmi úzkom ostrohu vysoko nad riekou. Mnoho uchádzačov o dievčinu ruku skončilo po páde so zlomeným väzom. Až raz prišiel odhodlaný muž spravodlivého srdca. So svojím koňom sa otočil. Potom napol tetivu svojho luku a šípom preklial zlomyseľné srdce dievčiny. Zaujímavé je, že podobná povesť sa vypráva aj na blízkej Lichnici - a nielen tam. Je preto isté, že sa tieto povesti viažu k nejakej dávnej tragickej udalosti, ktorá sa nechválne zapísala do pamäti ľudí a ďalej sa prenášala.
Prízrak zlej Apoleny z Rýzmberku
Až do dnešných dní sa na hrade Rýzmberk zjavuje prízrak. Je ním duch istej Apoleny, dcéry vtedajšieho hradného pána. Tá sa vraj správala skôr ako krutý muž a rada sa zúčastňovala lúpeživých výprav do okolia. Podľa legendy sa jedného dňa na hrade objavil akýsi mládenec a netušiac nič zlého, odtrhol si tu jablko. To uvidela prísna Apolena, ktorá za ním poslala ozbrojencov a nechala ho vsadiť do väzenia, kde mládenec zomrel hladom. Tento čin jej iste nepriniesol šťastie. Pokoj však táto krutá dievčina nenašla ani po smrti. Vypráva sa, že raz za rok vstáva z hrobu a drží v ruke rudé jablko. Takto blúdi zlá Apolena hradom a hľadá mládenca, ktorý si od nej jablko vezme - a tým ju vyslobodí. Táto povesť má niekoľko verzií.
História nám napísala príbeh doplnený rozprávaniami stoviek svedkov, z ktorých tuhne krv v žilách. Názory a výskumy historikov či lekárov sa však v mnohom líšia a vnášajú do výpovedí neistotu o pravdivosti. Alžbeta Bátoryová je teda historickou postavou opradenou čoraz väčším rúškom tajomstva. Aký je váš pohľad na grófku Bátoryovú? Veríte ľudovému rozprávaniu alebo máte o legendách pochybnosti? Alebo azda tá, ktorú ste počuli spomína príbeh v niečom odlišný?