Rod makov (lat. Papaver) zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd, ktoré sú rozdelené na úžitkové a okrasné. Medzi okrasné maky patrí napríklad okrasný mak (lat. Papaver), krásna rastlina s netypicky riasenými kvetmi, vyšľachtená z pôvodných vlčích makov. Tieto kvety môžu mať svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele okvetné lístky a dorastajú do výšky 70-100 cm, skvelo ozdobiac letničkové aj trvalkové záhony.
Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby, zatiaľ čo v zahraničí sa pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. Mak obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje veľký obsah sedatíva - kodeínu.
Vlčí Mak (Papaver rhoeas) - Charakteristika a Rozšírenie
Reč je o divom alebo vlčom maku (Papaver rhoeas), jednoročnej rastlinke, rozšírenej prakticky po celom svete - v Európe, Ázii, Afrike, Amerike, v Austrálii. Neobýva len najsevernejšie a tropické oblasti. Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Euróne je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinný druh. Údajne sa na naše územie dostal s prvými osídlovateľmi, spolu s vysádzanými zrnkami obilia.
Vlčí mak je jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou, so striedavými, perovite dielnymi listami. Z pazúch listov vyrastajú dlhé kvetné stopky. Kvetné puky sú previsnuté, kryté dvoma štetinatými kališnými lístkami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica).
Hoci ho záhradkári nemajú radi, pretože je odolnou poľnou burinou, vlčí mak sa u nás stáva vzácnou rastlinou. Na intenzívne obrábaných lánoch ho nenájdeme. Ešte tak na okrajoch parciel, na miestach, ktoré nie sú ošetrené herbicídmi. Najčastejšie ho vidieť na okrajoch ciest, rumoviskách, čerstvých násypoch pôdy alebo pozemkoch krátko ležiacich úhorom. Divé alebo vlčie maky poznáme ako plevelnú rastlinu, ktorú vídame najmä na okrajoch polí, v záhradách a v rumoviskách.
Pestovanie Makov
Všetky druhy maku (okolo stovky druhov a odrôd), je jedno či okrasné či siate, vyžadujú slnečné stanovisko a dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Hlavne vytrvalé druhy majú rady zároveň dostatočne hlboké a výživné (alebo pravidelne hnojené) pôdy. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu.
Výsadba okrasných makov
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Okrasný mak (Papaver sommiferum) patrí k najkrajším kvitnúcim letničkám. Čím skôr sa vyseje, tým rýchlejšie rozkvitne. Skorší jarný výsev tiež podporí vyšší rast a bohatšie olistenie. Najkrajšie sú plnokveté formy okrasného maku, pričom v predaji sú obvykle zmesi osív rôznych kultivarov.
Rozdelenie makov podľa rastu a druhu
Maky môžeme rozdeliť na jednoročné (letničky) a vytrvalé druhy. Jednoduché červené kvety má planý mak vlčí (P. rhoeas). Z planého vlčieho maku bolo vyšľachtených veľa zaujímavých záhradných odrôd. Majú jednoduché a plné kvety, vo farbách rôznych odtieňov červenej, ružovej až oranžovej, bielej s farebným lemovaním.
Medzi jednoročné rastliny patrí mak siaty (P. somniferum) a jeho odrody. Je najčastejšie využívaný v poľnohospodárstve na produkciu semien i ópiových alkaloidov. Kvety má zväčša v rôznych odtieňoch bielej a fialovej či v ich kombinácii. Kvety môžu byť plné i jednoduché, so strapatými a rozoklanými i hladkými zvlnenými okrajmi.
Stále viac populárne sú vytrvalé okrasné druhy makov, zvlášť tie väčšieho vzrastu s veľkými, nápadnými, farebnými kvetmi. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale) pôvodom z Malej Ázie. Papaver pseudo-orientale dorastá do výšky cez 100 cm a má veľmi variabilné kvety, najčastejšie červenooranžové s čiernou škvrnou uprostred. Vhodným kultivarom maku možno oživiť i skalku. Skalkové druhy sú prevažne vytrvalé, menšieho vzrastu (okolo 10 až 40 cm) a nie sú náročné na výživu.
Pestovanie a výsev jednoročných makov
Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť. Zaujímavý je aj menej pestovaný mak premenlivý (Papaver commutatum) a predovšetkým jeho kultivar Lady Bird. Kvety tohto maku sú už na pohľad netradičné, červené, s nápadnými čiernymi škvrnami. Na rozdiel od vyššie uvedeného maku siateho sú však kvety tohto druhu menšie. Je ich ale na jednej rastline mnoho, a tak pôsobí záhon s týmito makmi počas kvitnutia mimoriadne pôvabne. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období, keď je vlhkejšie a prší. Nie je dobré, ak klíčiace rastliny zasychajú. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať. Priesady sa nerozsádzajú, obvykle sa totiž neujmú. Dôležité je však preriediť príliš husté výsevy, vďaka čomu rastliny majú viac miesta na vývoj a budú pôsobiť mohutnejšie.
Historické Využitie a Mierne Toxické Vlastnosti
Divý mak bol symbolom plodnosti, ale aj smrti. Záznamy o využívaní vlčích makov pochádzajú okrem iného aj zo starovekého Egypta, kde sa používali nielen ako farbivo, ale tiež na liečbu hemoroidov. Vlčí mak bol známy už od roku 3000 pred nl. Sumeri ho pre mierne narkotické účinky nazývali "rastlinou radosti".
Jeho vedecký názov (papaver) je odvodený od slova papa, čo znamená detská kašička. Má keltský pôvod a vychádza z toho, že kedysi sa jeho šťava primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali. Toto síce nebolo veľmi správne riešenie kvôli miernej jedovatosti častí divých makov - dnes však vieme, že správne pripravená medicína dokáže upokojiť. Sú to hlavne ópiové alkaloidy (papaverin, morfín, kodeín...). Strach však nie je na mieste. Ópium je v medicínskom ponímaní predstaviteľom liečiva, ktoré v prísne stanovených dávkach pomáha.
Nepriaznivé účinky a zloženie
Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá, a v hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, vracanie alebo bezvedomie. Vlčí mak obsahuje rad ďalších alkaloidov, celkom je to asi 0,11 až 0,12%. Hlavným alkaloidom je rhoeadin (asi 0,06%) a ďalej alkaloidy allokryptopin, berberín, koptisin, isorhoeadin, protopin, roemerin, sinaktin a ďalšie. Príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly.
Vlčí Mak v Ľudovom Liečiteľstve a Ezochérii
Najväčšia pozornosť pri zbere vlčieho maku je upriamená na jeho okvetné výrazne červené lupene. Sú štyri a obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Dnes sú totiž známejšie účinnejšie látky. Lupene divých makov sú obľúbeným prírodným farbivom. Používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.
Zber a sušenie lupienkov
Lupene sa zbierajú najlepšie za sucha v poludňajších hodinách z práve vykvitnutých kvetov. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Oberajú sa priamo z kvetov a nikdy nie tie, ktoré opadali na zem. Zbiera sa ručne trhaním smerom nahor. Kvet maku vlčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu. Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v tenkej, prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm v tieni, ináč by sa mohli zapariť. Sušiace sa lupene neotáčame. Vhodný je prievan (ale nech ich nerozfúka), ktorý ich presuší rýchlo. Samotné sušenie trvá cca 5 dní. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline, majú matno červenofialovú farbu.
Tradičné recepty
- Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke.
- Zo sušených lupienkov je tiež možné pripraviť utišujúce kloktadlo.
Energetický a magický význam
Hoci v ľudovom liečiteľstve nemajú vlčie maky (ak si odmyslíme makový vývar na spánok, ktorý je naozaj viac škodlivý, ako účinný) veľké využitie, ukrývajú v sebe inú vzácnosť - mocnú energiu, priaznivo pôsobiacu na zdravie človeka. Na energetickej báze pomáhajú pri harmonizovaní prvej, teda koreňovej čakry. Stačí na ne hľadieť, meditovať v ich blízkosti, prípadne sa ich jemne dotýkať a žiadať "duchov" rastlín o energiu. Sila vlčích makov pomáha pri strachoch a obavách rôzneho druhu. Dodávajú životnú vitalitu a radosť z každodenného bytia. Na fyzickej úrovni odovzdávajú priaznivé vibrácie do pevných častí organizmu - chrbtice, rúk, nôh, kostí a kĺbov. Pomôcť môžu aj tým, ktorých sužujú starosti s hrubým črevom, hemoroidmi alebo nepravidelnou stolicou.
Vlčí mak sa spája aj s mágiou. Šamani ho údajne používajú na kúzla dlhovekosti, či dokonca nesmrteľnosti. Kvety údajne chránia pred zlovestnými energiami. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť s mystikmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia ružovou soľou. Stará litovská povesť popisuje magický ochranný kruh, vytvorený z červených lupienkov vlčieho maku, jemne posypaných soľou, ako silný spôsob ochrany v bielej mágií.
Netradičné vonkajšie využitie
V ľudovom liečiteľstve sa môžeme stretnúť aj so zaujímavým vonkajším využitím vlčieho maku. Ak sa chcete zbaviť nežiadúcich jemných chĺpkov na pokožke, bude potrebné usušiť niekoľko rastlín vlčieho maku. Potom ich vložíme do starého hrnca a spálime bez použitia papiera, či inej horľaviny. Popol sa vtiera do pokožky. Naše prastaré mamy si údajne takýmto spôsobom odstraňovali nežiadúce chĺpky nad hornou perou, alebo tie, vyrastajúce zo znamienok a bradavičiek. Arabský lekár Avicena, žijúci okolo roku 1000 nl. si do svojich zápiskov napísal: „Vlčí mak je liekom svätých. Čistí a oddeľuje.“
Legendy, Mýty a Nesmrteľné Semienka
K červeným kvetom, ktoré neuniknú žiadnemu pohľadu, sa viaže aj nevšedná legenda. Žil raz jeden šťastný pár - muž so ženou. Jedného dňa do ich života vkĺzlo nešťastie - zlá a bezcitná bosorka premenila mladuchu na červený mak. Čary fungovali tak, že počas dňa bola kvetom, v noci sa menila opäť na človeka a mohla navštevovať svojho milovaného muža. Ten bol z celej situácie nešťastný, a tak vyhľadal krutú čarodejnicu, žiadajúc ju o to, aby mu vrátila jedinú manželku. Keďže sa v nej ozvala štipka svedomia, privolila. Mala však podmienku - viac-menej nesplniteľnú. Mužovi povedala, že ak na druhý deň nájde v mohutnom poli červený mak, v ktorom je začarovaná jeho žena, vyslobodí ju spod zlovestného kúzla. Nastalo ráno. Chlap sa vydal na pole. Pri pohľade naň sa ho však zmocnila beznádej. Zem bola posiata tisíckami červených kvetov. Vonkoncom netušil, v ktorom z nich sa skrýva milovaná polovička. Vtedy mu však čosi pošepkal anjel lásky. Vďaka vnuknutiu si uvedomil, že jeho manželka trávi noci doma a na kvet sa premieňa až ráno - po spadnutí prvej rosy. V mohutnom poli teda vyhľadal ten kvet, na ktorom sa neligotala rosa. Vzápätí sa rastlinka premenila na jeho manželku. A ako to už v rozprávkach býva zvykom, žili spolu šťastne až do smrti.
Iná, trochu strašidelnejšia povrávka hovorí, že vlčie maky vyrastú zo zeme všade tam, kde kedysi - hoci aj pred tisíckami rokov - vyhasol ľudský život. Sú vlastne akýmsi symbolom krvi rozliatej v zemi. Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Dormancia je latinský názov pre spánok a súhrnne označuje prechodné zastavenie alebo obmedzenie procesov v organizmoch. Vďaka tejto húževnatosti a schopnosti vyrásť prakticky kdekoľvek je známa naozaj magická udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených vlčích makov. To isté sa stalo na hroboch Napoleonových vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru. Určite ste si v detstve robili bábiky z vlčieho maku. Na makových poliach sa pestujú maky hlavne pre olejnaté semená (nielen do buchiet), na okrajoch polí s obilím sú zasa maky krásnou burinou, i keď v dnešnej dobe už málo viditeľnou.