Predpestovanie priesad je kľúčovým krokom pre záhradkárov, ktorí si želajú získať bohatú a skorú úrodu. Vďaka nemu je možné urýchliť zber úrody o dva až tri týždne a zabezpečiť, že teplomilné druhy zeleniny zo stredomorských oblastí, ktoré nie sú prispôsobené našim klimatickým podmienkam, získajú náskok v raste. Semienka mnohých druhov zeleniny by počas neskorej zimy vonku v záhone zamrzli, ale predpestovaním na parapete vytvoríte ideálny základ pre záhradkársky rok.
Dôležitosť predpestovania spočíva aj v tom, že mnohé rastlinky by sa pri neskorej výsadbe v máji nevyvinuli dostatočne rýchlo a poškodili by sa v dôsledku prvého sucha. Na parapete môžete zabezpečiť konštantné svetelné a teplotné podmienky, čo je obzvlášť dôležité vo fáze klíčenia. Navyše, predpestovanie ochráni mladé rastlinky pred mrazom a silným dažďom. Predpestovanie sa týka najmä zeleniny s dlhšou vegetačnou dobou, zatiaľ čo rýchlo rastúce druhy, ako sú cukety, tekvice a uhorky, stačí predpestovať len krátko alebo až neskôr na jar.
Všeobecné podmienky pre úspešné predpestovanie
Na úspešné klíčenie zeleninových rastlín sú najdôležitejšími prvkami vlhkosť, svetlo a správna teplota. Rastlinky potrebujú pre úspešné zakorenenie a rast dostatok tepla, vlahy a ideálne aj slnka. Sadenie počas zimných mesiacov je tak trochu nepopulárne a nezriedka aj neobvyklé, no v južnejších regiónoch Slovenska dokážu byť pomerne prijateľné poveternostné podmienky aj v skorších mesiacoch.
Optimálna teplota a svetlo
Vo všeobecnosti platí, že ideálna teplota pri klíčení je 20 až 25 °C. Počas noci by mala byť približne o 3 °C nižšia. Niektoré druhy, ako napríklad paprika, vyžadujú ešte vyššiu teplotu klíčenia, až 25 - 30 °C, pričom na klíčenie je ideálna teplota 26 - 30 °C a nočná teplota okolo 17 °C. Dôležité je udržiavať teplotu na stálej hodnote počas celého predpestovania a zabrániť výrazným teplotným výkyvom. Pokles teplôt pod 10 °C sa neodporúča.
Hneď ako sa objavia prvé klíčky, je nevyhnutné zabezpečiť rastlinkám dostatok svetla, ideálne 12 - 16 hodín denne. Nedostatok svetla spoznáte ľahko - rastlinky sa „naťahujú“ k oknu, majú tenké stonky a svetlú farbu. Moderné plastové okná často neprepúšťajú celé spektrum slnečného žiarenia, ktoré mladé rastliny vyžadujú. Vhodným pomocníkom sú preto rastové LED lampy.
Substrát a zavlažovanie
Pre výsev paprík určite zvoľte výsevný substrát, ktorý má to najvhodnejšie zloženie pre rast semienok. Semená nasypte na jeho povrch a stačí ich zasypať tenkou vrstvou. Semienka by mali byť zakryté približne dvojnásobnou vrstvou, než je ich veľkosť. Svetloklíčivé semená (zeler, bazalka, niektoré bylinky a šaláty) sa nezahŕňajú substrátom, pretože na klíčenie potrebujú dopad svetla. Vysievajú sa na povrch urovnaného substrátu a len jemne sa pritlačia.
Substrát má byť vlhký, ale nie premočený. Trvalo mokrá pôda bez prístupu vzduchu vedie k hnilobe koreňov a vzniku plesní. Zavlažujeme ich vodou teploty vzduchu, keď povrch pôdy začne zasychávať, najlepšie pomocou rozprašovača. Dbajte na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože poškodzuje mladé korienky. Prihnojovanie je dôležité na zabezpečenie dostatku fosforu pre rastlinu.
Spôsoby predpestovania
Pri predpestovaní si môžete vybrať z rôznych možností, ktoré závisia od vašich možností a preferencií.
Pestovanie v nádobách
Siať môžeme do debničiek, parenísk, črepníkov, zakoreňovačov alebo aj priamo na záhony vo fóliovníkoch. Na predkultiváciu môžete použiť klasické hlinené alebo plastové kvetináče. Najprv naplňte substrát, troška ho zatlačte a vložte doň semená v určitej vzdialenosti od seba. Šikovnejší ako kvetináč je špeciálny sadbovač - klíčiace rastlinky majú miesta práve toľko, koľko potrebujú, a ľahko sa potom prepichujú do záhona.
Ako alternatívu k špeciálnym kvetináčom si môžete pomôcť aj domácimi riešeniami, ako sú rolky z toaletného papiera, škatule na vajcia alebo si poskladať malé kvetináčiky z novinového papiera. Tieto varianty môžu ísť do záhona spolu s rastlinou a po určitom čase sa rozložia.
Kokosové kvetináče
Kvetináče z kokosových vlákien pozostávajú z obnoviteľných surovín a fungujú rovnako ako normálny kvetináč. Keď bude rastlina dostatočne veľká, môžete ju do zeleninového záhona vysadiť spolu s kvetináčom. Týmto spôsobom nemusíte riskovať poškodenie koreňov. Kokosový kvetináč sa navyše rozloží v pôde a obohatí ju, pričom produkuje menej odpadu.
Miniskleník a fóliovník
Najideálnejším miestom na predpestovanie priesad je skleník, kde vládne stála teplota a je dostatok svetla. Ak nemáte vlastný skleník, kvalitné priesady si môžete vypestovať aj doma na parapete alebo pri balkónových dverách. Pomocou môže byť aj plastový miniskleník na okno. Miniskleníky ponúkajú vhodne rozdelenú nádobu pre substrát a semienka, ako aj priehľadnú strechu, ktorá zabezpečuje ideálny rast vďaka konštantnej teplote a vlhkosti vzduchu. Pri použití miniskleníka alebo fólie na potraviny cez kvetináče dávajte pozor na akumuláciu tepla, ktorá môže klíčenie pozastaviť u niektorých druhov.
Pestovanie priesad vo fóliovníku rastlinám takisto poskytuje vhodné podmienky. Na rozdiel od skleníka, v závislosti od použitej fólie, prepúšťa dnu aj slnečné UV žiarenie, ktoré je dôležité pre správny vývoj priesad, ktoré budú neskôr vysádzané na vonkajšie záhony.
Parenisko
Parenisko si jednoducho môžete vytvoriť z vyvýšeného záhona alebo priamo na hriadke ich prekrytím. Výhodou tohto riešenia je, že po vysadení priesad ho ľahko premeníte opäť na bežný záhon. Niektoré druhy dokonca ani nemusíte presádzať, ale bude sa im v parenisku dariť počas celého vegetačného obdobia. Počas slnečných dní parenisko vetrajte, aby sa vnútorná teplota nevyšplhala príliš vysoko a rastliny si privykali na priame slnečné žiarenie.
Ktoré plodiny je vhodné predpestovať?
Predpestovanie je obzvlášť dôležité pre rastliny s dlhým vegetačným obdobím a pre teplomilné druhy, ktoré pochádzajú zo slnečnejších a teplejších oblastí. V prvých mesiacoch roka, už pred začiatkom jari, je možné predpestovať si zo semienok chúlostivejšie rastliny, ktoré potom presuniete von, keď sa teploty zdvihnú. Predpestovaním priesad sa dá urýchliť zber o 2 až 3 týždne.
Medzi prvé priesady, ktoré si predpestujeme doma, patria:
- Zeler
- Muškáty (ak sú myslené ako kvetiny, inak text neuvádza zeler a muškáty ako prvé priesady spolu)
- Rajčiaky
- Papriky
Všeobecne platí: čím dlhšia vegetačná doba, tým skôr sa oplatí predpestovanie.
Rajčiaky (Paradajky)
Dopestovanie priesad rajčín trvá približne dva mesiace (6-8 týždňov). Semienka môžete vysievať už vo februári či do polovice marca. Vyžadujú teplé prostredie s dostatkom svetla. Vysádzajú sa na záhon, keď už nehrozia mrazy, zvyčajne v polovici mája, pričom pôda by mala byť dobre prehriata, lebo rastliny môžu zničiť už aj mierne mrazíky. Rajčiaky sú náročné na svetlo a vyžadujú pravidelnú zálievku každý deň, najmä v období zakorenenia a tvorby plodov. Vysádzajú sa do sponu cca 0,4 x 0,7-1,0 m.
Paprika a Čili
Na predpestovanie paprík potrebujeme zhruba 6-8 týždňov. Papriky sa väčšinou vysievajú ako prvé. Niektorí záhradkári semienka vysievajú už v januári, iní uprednostňujú február. Na výber je bohatá ponuka tvarov, farieb a chuti. Semienka stačí zasypať tenkou vrstvou substrátu a udržiavať vlhký, ale nie premočený. Pre klíčenie papriky je ideálna teplota okolo 25 °C, po vyklíčení postačí okolo 20 °C. Priesady potrebujú dostatok svetla aj miesta pre svoj rast. Na záhon sa vysádzajú v závislosti od počasia v polovici mája. Paprika je teplomilná rastlina, ktorej požiadavky na pestovanie sú podobné ako na rajčiaky. Vyžaduje dostatok miesta a vysádza sa do sponu cca 0,4 x 0,7-1,0 m, čo závisí od kultivarov.
Rovnako ako paprika, aj čili sa vysieva v zime, ideálnym mesiacom je január či február, pretože niektoré druhy majú dlhšiu dobu klíčenia. Semienka si vyžadujú dostatok svetla a vlhký substrát. Niektorí záhradkári zvyknú semienka pred výsevom na 3 hodiny namočiť. Teplota počas klíčenia je vhodná okolo 25 °C. Po vyklíčení je dôležité zabezpečiť rastlinkám dostatok svetla.
Baklažán
Baklažán sa pestuje takisto z priesad a má veľmi podobné nároky ako paprika. Predpestovať ho je možné už vo februári. Vyššie kultivary potrebujú oporu. Stačí mu spon 0,4 x 0,5 m. V marci je tiež ideálny čas na predpestovanie baklažánu.
Zeler buľvový
Zeler má veľmi dlhé vegetačné obdobie, preto je jednou zo zeleniny, ktorá sa vysieva medzi prvými, už v januári. Semená môžete pred výsevom na noc namočiť do vody a potom ich nechať preschnúť. Klíčia pri teplote okolo 20 °C, mladým rastlinkám však úplne stačí teplota nad 10 °C. Zvoľte pre ne výsevný substrát a semienka nasypte na jeho povrch. Je vhodné nádobky prekryť fóliou s dierkami. Využite predpestované rastlinky, ktoré sadíme cca 20 cm od seba. Nezabúdajte na dostatočné zalievanie a pri zosilnení buľvy jemne otrhávajte spodné listy. V marci je ideálny čas aj na predpestovanie zeleru.
Pór
Sadenice póru môžete pestovať už vo februári, aby boli pripravené na jarnú výsadbu. Semienka klíčia pri teplote od 20 °C. Nádoby by mali byť hlbšie. Po vyklíčení postačí priesadám okolo 17 až 20 °C. Zvyčajne sa na záhon vysádza už počas apríla, keď už nehrozia mrazy.
Hlúboviny (Kel, Kapusta, Kaleráb, Karfiol, Brokolica)
Takmer všetky hlúboviny majú podobné nároky na pestovanie, samozrejme rozlišujeme skoré, stredne skoré a neskoré odrody. Aj niektoré odrody kapusty, ako hlávkový kel, biela kapusta, kapusta špicatá a červená kapusta, ako aj kaleráb, brokolica a karfiol, sa tešia zo štartu na parapete. V marci je ideálny čas na predpestovanie brokolice, kalerábu či raného šalátu (ktorý je ale listovou zeleninou, nie hlúbovinou).
Uhorky
Uhorky môžeme pestovať nielen z priesad, ale aj z priameho výsevu koncom apríla, no vhodnejšie sú priesadky. Uhorky sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Najvhodnejším termínom na výsev uhoriek je apríl. Semená vysievame v apríli do hĺbky 1 cm tak, že každé samostatne položíme naplocho. Udržujeme v teplom a vlhkom prostredí. Rastlinky o tri až päť dní po vzídení rozsádzame do zakoreňovačov alebo črepníkov. Netreba zabúdať na to, že sú to popínavé rastliny, preto im doprajme konštrukciu (napr. strieškovú alebo vertikálne siete). Teplomilné uhorky sa vysádzajú von až vtedy, keď nočné teploty stabilne neklesajú pod 8-10 °C. V marci je ideálny čas na predpestovanie šalátových uhoriek.
Melón cukrový a Dyňa červená (Tekvica)
Tieto druhy prevažne pestujeme z priesad a vysádzame do sponu okolo 0,5 × 1,0 m. Pri oboch druhoch sa odporúča pestovať na mulčovacích a nastieľacích materiáloch, čo vedie k skorším a vyšším úrodám. Teplomilné tekvice sa vysádzajú von až vtedy, keď nočné teploty stabilne neklesajú pod 8-10 °C. Rýchlo rastúce tekvice stačí predpestovať len krátko alebo až neskôr na jar.
Rastliny, ktoré je možné vysievať priamo do pôdy alebo majú krátke vegetačné obdobie
Nie všetky druhy zeleniny je potrebné predpestovať. Niektoré rastú pod zemou, iné majú veľmi krátku dobu klíčenia, takže predkultivácia sa v ich prípade neoplatí. Tieto druhy je možné vysievať priamo do pôdy alebo sa im darí aj v chladnejších podmienkach.
Mrkva a Petržlen
Mrkvu a petržlen je možné od polovice apríla až do polovice júna vysievať priamo do pôdy v riadkoch vzdialených od seba cca 30-40 cm. Dbajte najmä na priepustné, dobre spracované pôdy bez kameňov. Po vzídení, keď rastlinky dosiahnu okolo 5-7 cm, pretrhávajte ich tak, aby mali dostatok miesta na vývin silného koreňa. V marci býva už možné vysiať mrkvu a petržlen priamo na záhony.
Baby karotka vyniká jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Paštrnák
Paštrnák sa pestuje podobne ako petržlen, no je o niečo náročnejší na vlahu, čiže nezabúdame dostatočne zalievať.
Červená repa
Červená repa sa pestuje z výsevu od polovice apríla do polovice júna v riadkoch vzdialených cca 30 cm od seba. Je to ďalší druh, ktorý sa neodporúča predkultivovať, pretože rastie pod zemou.
Reďkovka
Reďkovka je veľmi obľúbený druh, ktorý môžeme zberať už o 20-30 dní od výsevu, čo ju radí medzi najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Vyžaduje pravidelné zavlažovanie a osvedčilo sa pestovanie v skleníku či pod netkanou textíliou. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí (pivnica), kde dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy, existuje väčšie riziko napadnutia chorobami. Medzi reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.
Cibuľa a Jarná cibuľka
Cibuľu môžeme nielen vysievať, ale aj sadiť malé cibuľky - najvhodnejšie sú tie, ktoré majú max. priemer 3-4 cm. Zo semien pestujeme najčastejšie a sejeme v radoch cca 30 cm od seba. Neskôr robíme prebierku - na bežný meter sa vysieva asi 40 semienok. V marci je už možné vysadiť cibuľu priamo na záhony.
Jarná cibuľka, známa aj ako zväzková, lahôdková či vňaťová cibuľka, nie je príliš náročná na pestovanie. Najlepšie sa jej darí z jari, v období od februára do mája, kedy rastie najrýchlejšie a jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa v tomto období môžete dočkať už do dvoch týždňov. Ak si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte.
Špenát a Rukola
Vypestovať vlastný špenát nie je náročné, stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu, potom už len treba často zalievať a hnojiť. Špenát môžete vysiať priamo na záhony už v marci. Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien, navyše veľmi rýchlo klíči. V lete kvitne skôr a nevytvorí toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať horkastú príchuť, preto sa odporúča pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac, čím si zaistíte neustále čerstvé lístky. Rukolu je možné veľmi ľahko vypestovať aj v byte.
Hrach a Kríčkové fazule
Hrach a fazuľa sú zeleninové rastliny, ktoré sa neodporúčajú predkultivovať, pretože majú jednoducho veľmi krátku dobu klíčenia. Semená by sa mali v správny čas vysiať rovno do zeleninového záhona. Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C, takže začať s ním môžete už približne od marca. Najlepšie sa mu darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9-12 týždňoch. Hrášku sa najlepšie darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak, najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. V marci býva už možné vysiať hrášok priamo na záhony.
Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená a nemajú tuhé vlákna. Najlepšie podmienky majú na slnku. Napriek tomu, že majú nižšie nároky na živiny ako popínavé, vyžadujú kvalitne spracovanú, kyprú, priepustnú záhradnú zeminu.
Šalát
Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou. Je nenáročný na pestovanie. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne, je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy, je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh, sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní. V marci je ideálny čas aj na predpestovanie raného šalátu, a ku koncu mesiaca môžete pri vhodnom počasí vysievať niektoré odrody šalátu priamo na záhony.
Uhorky nakladačky
Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách. Sú citlivé na chlad (pod 10 °C). Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C). Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch, a obdobie zberu trvá obvykle cca 3-6 týždňov.
Cukety
Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch. Rýchlo rastúce cukety stačí predpestovať len krátko alebo až neskôr na jar.
Starostlivosť o mladé priesady a výsadba
Určitý čas po nasadení vykuknú z pôdy prvé výhonky vašich zeleninových rastlín. Klíčky sú ešte veľmi citlivé, preto by ste sa ich nemali dotýkať. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia asi na 18 °C.
Pikírovanie a rozsádzanie
Rastlinky z hustých výsevov v debničkách alebo na záhonoch rozsadíme, keď majú vyvinuté dva pravé listy a začínajú sa objavovať prvé pravé listy. Rajčiaky a papriku rozsádzame, keď dosiahnu okolo 5-8 cm a majú aspoň 3 pravé listy. Pri vyberaní rastliniek zo substrátu, skracovaní korienkov a rozsádzaní, rastlinky pridržiavame za klíčny lístok, aby sme predišli ich poškodeniu. Vyťahujeme veľmi opatrne pomocou paličky či ceruzky, aby sme nepoškodili korienky a sadíme do pripravených črepníkov (napríklad kelímky z kávy či jogurtu). Presádzame ich z toho dôvodu, aby sa vyvinul nielen koreňový systém, ale aby zosilneli aj jednotlivé rastlinky. Takéto oveľa ľahšie presádzame na záhon a rýchlejšie sa ujmú a začnú ďalej rásť.
Pikírovanie je potrebné, keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky. Vezmite zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a jemne od seba oddeľte korienky. Na to použite buď malú lyžičku, drevenú paličku alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Semenáčiky sa pritom spravidla sadia do takej hĺbky, do akej pôvodne aj vyrástli.
Otužovanie a výsadba na záhon
Všetky predpestované priesady je vhodné pred výsadbou otužovať. Skôr než priesady presuniete von, je potrebné ich postupne pripraviť na vonkajšie podmienky. Prechod z bytu alebo minipareniska priamo na záhon by bol pre rastliny príliš veľkým šokom. Otužovanie by malo prebiehať postupne. Prvé dni nechajte priesady vonku len krátko, v závetrí, skôr v tieni alebo polotieni. Otužovanie je dôležité aj z hľadiska privykania rastlín na priame slnečné žiarenie. Priesady tak budú silnejšie a odolnejšie.
Na záhon sa v závislosti od počasia vysádzajú v polovici mája, ak majú okolo 20 cm. Samozrejme, výsadbu vykonávame až po posledných mrazoch, teda po 15. máji. Teplomilné druhy (paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice) vysádzajte von až vtedy, keď nočné teploty stabilne neklesajú pod 8-10 °C. Optimálna vonkajšia teplota pre väčšinu zeleniny je aspoň 15 °C. Až do polovice mája môžu mladé rastlinky ohrozovať prízemné mrazy, preto ich predovšetkým v prvých týždňoch na noc chráňte netkanou textíliou. Alternatívou sú fólie na paradajky, ktoré podporujú rast rastliny vďaka skleníkovému efektu.
Pri sadení dodržujte správnu vzdialenosť a hĺbku, aby si dospelé rastliny navzájom neprekážali. Po vysadení sadenice dobre zalejte, v prvých týždňoch by rastliny nemali vyschnúť, pretože nie sú ešte prekorenené.
pikírovanie paradajok a paprík + vylepšený substrát na výsadbu
Všeobecné rady pre záhradkárov
Pri akejkoľvek zelenine nezabúdajte na pravidelnú zálievku každý deň (najmä v období vzchádzania a presádzania, ale aj tvorby plodov) a okopávanie, ktorým nielen prevzdušníte pôdu, ale samozrejme eliminujete buriny.
Kvalita osiva a pôda
Poznať na prvý pohľad kvalitné či staré semená je prakticky nemožné, preto by ste mali nakupovať iba u predajcov serióznych značiek. Kvalita semienok je tiež väčšinou daná cenou. Dajte si pozor na kvalitu pôdy. Aby ste dopestovali zdravé priesady, je vhodné ju každý rok až dva vymieňať za novú. Budete si tak môcť byť istí, že sa v nej nenachádzajú zárodky húb, chorôb a škodcov.
Striedanie plodín a spoločné pestovanie
Každý rok by sa na záhonoch mali striedať určité skupiny plodín. Pestovanie stále rovnakej zeleniny na jednom záhone by viedlo k postupne horšej úrode, pôda sa totiž odčerpávaním stále rovnakých živín časom unaví. Rôzne druhy majú rôzne nároky na živiny: listová zelenina potrebuje viac dusíka, koreňová viac fosforu, plodová zelenina je náročná na kvalitnú, slnečnú pôdu plnú živín.
V malej záhradke je možné kombinovať niektoré rastliny dohromady, do úvahy ale musíte brať ich rozdielnu výšku a vzájomnú konkurenciu voči svetlu. Napríklad mrkva a cibuľa sa vzájomne chránia pred škodcami. Cesnak je veľmi silná rastlina, odpudzuje hmyz, pôsobí proti plesniam, baktériám a myšiam, preto je dobrým susedom pre takmer všetky rastliny - jahody, špenát, zemiaky či šalát, chuť jahôd dokonca zlepšuje. Majoránka zase odpudzuje mravce a slimáky, hodí sa tak vedľa kapusty a mrkvy. Hrášku sa najlepšie darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách.
tags: #ktore #plodiny #treba #predpestovat