Komplexná ochrana broskýň proti kučeravosti a monilióze

Kučeravosť listov broskýň (Taphrina deformans) a monilióza kôstkovín (Monilinia laxa, Monilinia fructigena) patria medzi najvýznamnejšie a hospodársky najškodlivejšie hubové ochorenia, ktoré každoročne postihujú broskyne a ostatné kôstkoviny. Tieto ochorenia spôsobujú značné škody na úrode, oslabujú stromy a môžu viesť až k ich uhynutiu. Účinná ochrana spočíva v presne načasovaných preventívnych postrekoch a dodržiavaní hygienických opatrení.

Kučeravosť listov broskýň (Taphrina deformans)

Charakteristika ochorenia a príznaky

Kučeravosť listov broskýň, vyvolaná hubou Taphrina deformans, je hospodársky najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň. Patogén napáda listy, výhonky a plody. Prvé príznaky sa objavujú skoro na jar, viditeľné sú do mesiaca po odkvitnutí. Huba vyvoláva rýchle, nadmerné množenie a zväčšovanie buniek. Na mladých listoch v štádiu pučania púčikov sa vytvárajú mechúriky alebo charakteristické žlté až červenkasté oblasti, ktoré postupne hrubnú a spôsobujú skrútenie listov. Infikované listy broskýň a nektáriniek sú zhrubnuté, skučeravené, zvrásnené a majú veľké vypuklé pľuzgiere, ktoré sú najskôr svetlozelenej, žltej a nakoniec ružovej až červenej farby. S postupom ochorenia listy nadobúdajú sivé sfarbenie a vyzerajú ako zaprášené, čo je spôsobené vrstvou askospór patogéna na povrchu listu. Krátko potom listy hnednú a opadávajú.

Zdeformované, zhrubnuté a farebne zmenené listy broskyne postihnuté kučeravosťou

Podmienky pre šírenie infekcie

Infekciu stromov podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň. Pre šírenie tejto choroby je potrebné vlhké a daždivé počasie a nižšie teploty okolo 10 °C. Infekčný tlak sa zvyšuje po daždi alebo hmle. Konkrétne ide o dlhotrvajúce chladné a daždivé dni počas jari s teplotami približne 7 - 10 °C. Výrazný vplyv majú zrážky v období pučania, keď prenikajú priamo do rozvíjajúcich sa púčikov. Priemerná teplota vzduchu na úrovni 4 až 8 °C a daždivý ráz počasia sú optimálnymi podmienkami pre rozvoj a šírenie ochorenia. Interval teplôt, ktoré patogénu vyhovujú, je však ďaleko širší. Kým sa teplota vzduchu neustáli na 25 °C, kučeravosť broskýň je v sade prítomná.

Životný cyklus patogéna

Pôvodca ochorenia prezimuje v štádiu napučaných spór (tzv. blastospór), ktoré sú pripravené na jarnú infekciu. Spóry patogénu sú zmývané vodou alebo odviate vetrom na púčiky a konáriky broskýň. Tam zostávajú počas leta a nasledujúcej zimy ukryté za šupinkami alebo v puklinách kôry. Spóry klíčia v období častých zrážok počas otvárania sa púčikov. Askospóry sú však počas chladného vlhkého počasia schopné vytvoriť sekundárne spóry, nazývané blastospóry. Oba typy spór môžu zostať neaktívne niekoľko rokov, až kým nenastanú podmienky vhodné pre rozvoj infekcie. Infekcií sa najlepšie darí v predjarnom období pri teplote 5-25 °C vo fenofáze pučania až kvitnutia broskýň. Vyklíčené spóry infikujú mladé, ešte nerozvinuté zvlhčené lístky v otvárajúcich sa pukoch.

Dopady na strom a úrodu

Strata značnej časti listovej plochy spôsobuje aj opadávanie mladých plodov, úroda je nižšia a navyše plody sú často nevyzreté, neštandardné a kyslé s nedostatočnou stolovou hodnotou. Kondícia stromu sa oslabuje, pretože na rast nových listov sa spotrebúvajú zásobné látky, znižujú sa prírastky a klesá mrazuodolnosť. Pri silnom napadnutí môžu byť poškodené aj plody, pričom skoré infekcie môžu spôsobiť dokonca ich opad. Morfologické deformácie listov znižujú fotosyntetickú aktivitu rastliny, čo môže mať negatívny vplyv aj na úrodu v nasledujúcom roku. Infikované výhonky rastú nepravidelne a majú skrátené internódiá. Ak sú stromy opakovane silno postihnuté kučeravosťou (2 až 3 roky po sebe), často dochádza ku glejotoku a k uhynutiu konárov alebo celého stromu.

Ochrana proti kučeravosti listov broskýň

Preventívne opatrenia

  • Pestovanie odolnejších odrôd broskýň.
  • Odstraňovanie napadnutých listov a výhonkov počas jari.
  • Jednostranné hnojenie dusíkom podporuje výskyt choroby, preto je vhodné vyvážené hnojenie.
  • Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň, avšak strom je oslabený.
  • Pri pestovaní treba dbať na stav záhradných nástrojov, aby sa predišlo prenosu choroby.

Chemická ochrana a jej načasovanie

Ochrana musí byť zameraná na prevenciu, pretože ak sa ochorenie prejaví, chemická ochrana už nie je účinná. Jedine účinnou ochranou je správne načasovaná chemická ochrana v jarnom období v štádiu nalievania (zväčšovania) púčikov, ešte pred objavením sa zelených listových vrcholov. Hneď, ako zbadáme praskanie obalových šupín púčikov, postrekujeme. Dôležitý je dôkladný postrek, tzv. „kúpeľ stromu“. Termín ošetrenia je v období nalievania sa púčikov, keď sa začínajú z púčikov vysúvať prvé vrcholčeky zelených lístkov. Ide o veľmi krátky čas, ktorý je pre dobrú účinnosť rozhodujúci. Predčasne vykonaný postrek má značne znížený účinok. V podmienkach Slovenska ide spravidla o obdobie od začiatku marca do prvej tretiny apríla v chladnejších oblastiach, pričom v najteplejších oblastiach môže byť termín už od poslednej dekády februára. Minimálna teplota v čase aplikácie by mala byť 7 °C.

V prípade daždivého počasia sa postrek opakuje každých 7 až 10 dní do začiatku kvitnutia. Druhým vhodným termínom aplikácie fungicídov je na jeseň, po opadnutí listov. Po vypučaní púčikov, ak pretrváva chladné a daždivé počasie, postrekujeme v 7-10 dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia. Postreky vykonávame za suchého, bezveterného počasia. Priemerná teplota by mala byť 7-10°C.

Odporúčané prípravky

Na prvý postrek sa používajú meďnaté a sírové prípravky. Autorizované sú prípravky sírnaté a meďnaté a tiež organické prípravky.

  • Meďnaté prípravky:
    • Kuprikol 50 (0,6%, 60 g na 10 l vody) - aplikácia od poslednej dekády februára do prvej dekády apríla.
    • Champion 50 WG (0,5%, 50 g na 10 l vody) - dostupný aj v malospotrebiteľskom balení.
    • Kuprofor 50SC (0,5%, 50 ml na 10 l vody).
    • Kuproxat SC (0,7%, 70 ml na 10 l vody) - dostupný aj v malospotrebiteľskom balení.
    • Funguran, Cuprocaffaro.
    Odborníci upozorňujú, že meďnaté prípravky je možné použiť iba v období pučania. Na rozvinuté listy sa aplikovať nesmú.
  • Sírové prípravky:
    • Sulex 20 (4%, 400 ml na 10 l vody).
    • Sulka (4%-ná koncentrácia, 400 ml na 10 litrov vody) - účinná aj proti roztočom (vlnovníkom) a má fungicídny efekt.

V prípade daždivého počasia v dobe pučania je vhodné najneskôr do obdobia kvitnutia aplikovať druhý postrek. Na druhý postrek používame len organické fungicídy, pretože meďnaté a sírnaté prípravky by mohli mladé rozvíjajúce sa lístočky poškodiť. Postreky broskýň po odkvitnutí už nie sú účinné, huba dokáže infikovať len mladé listy do veľkosti 10 až 15 mm.

  • Organické fungicídy:
    • Delan SC 750 (0,1%, 10 ml na 10 l vody).
    • Delan 700 WDG, Efuzin 500 SC, Syllit 544 SC, Syllit 65.

Biologické prípravky a hnojivá na podporu odolnosti

V rámci biologickej ochrany ovocných rastlín sú účinnými látkami produkty, ktoré posilňujú odolnosť rastlín.

  • CuproTonic: Roztok hnojiva na báze medi a zinku vo forme glukonátov, ktoré sú rýchlo absorbované rastlinami. Umocňuje účinok fungicídov a znižuje ich dávkovanie. Posilňuje odolnosť rastlín proti hubovým, bakteriálnym a vírusovým chorobám. Vhodný na použitie v ekologickom poľnohospodárstve. Aplikácia sa odporúča na obe strany listu, mimo plného kvitnutia.
  • Folicit: Prípravok s fungicídnym účinkom. Obsahuje sójový lecitín a slnečnicový olej, ktoré aktivujú fyziologické funkcie rastlín a stimulujú produkciu fytoalexínov. Vytvára nepriaznivé prostredie pre rast húb (vrátane Taphrina deformans). Po aplikácii vytvára ochrannú vrstvu a posilňuje bunkovú stenu rastlín.
  • Imunofol: Roztok hnojiva, ktorý optimalizuje výživu rastlín zinkom. Vodorozpustný zinok je vo forme chelátu s kyselinou octovou, chitosánom a aminokyselinami. Zvyšuje výnos, rast a odolnosť rastlín, posilňuje imunitu proti patogénom a zlepšuje lignifikáciu bunkových stien.

Monilióza kôstkovín (Monilinia laxa a Monilinia fructigena)

Charakteristika ochorenia a príznaky

Monilióza je veľmi nebezpečnou hubovou chorobou kôstkovín, ktorá môže spôsobiť veľké škody nielen na plodoch, ale vyvoláva aj odumieranie výhonkov. Ochorenie, ktoré spôsobuje huba Monilia laxa, infikuje kvety a výhonky kôstkovín počas kvitnutia. Poškodenie kvetov pripomína popálenie mrazom a výhonky bývajú glejovité, vyholené a často odumierajú. Ak došlo k mechanickému poškodeniu plodov, napríklad hmyzom alebo sú červivé, často zahnívajú v dôsledku napadnutia iným druhom monílie - Monilia fructigena. Tá nie je špecifikovaná len na broskyne, ale napáda poškodené plody všetkých druhov ovocných drevín. Priebeh ochorenia je veľmi rýchly a má charakteristické príznaky: po normálnom otvorení kvetného puku časť kvetu zhnedne a odumrie, a za krátky čas odumierajú aj novovypučané prírastky.

Napadnuté kvety a výhonky broskyne s príznakmi moniliózy (zaschnuté, spálený vzhľad)

Podmienky pre šírenie infekcie

Monilióze vyhovuje vlhké počasie, najnebezpečnejší je dážď priamo do rozvinutých alebo odkvitajúcich kvetov. Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorá infikuje kvety a výhonky kôstkovín počas kvitnutia stromov, najmä ak prevláda daždivé a chladné počasie. Vhodné podmienky na vývoj patogéna predstavujú denné teploty okolo 12 °C a ranné mráziky, spôsobujúce drobné trhlinky, ďalej dažde a hmly zabezpečujúce vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu (nad 80%).

Životný cyklus patogéna a prezimovanie

Huba Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov. Na jar z nich vyrastajú sporodochie s konídiofórmi nesúcimi svetlé krémové povlaky konídií, ktoré infikujú kvety višní už od fenofázy bieleho púčika. Zdrojom primárnej infekcie sú konídie aj askospóry. Najdôležitejšou vstupnou bránou infekcie sú rozvinuté kvety. Konídie na bliznách klíčia, mycélium prerastá cez bliznu a čnelku do semenníka a stopkou do dreva, takže kvety a malé plody pôsobením vylučovaných toxínov hnednú a usychajú.

Dopady na strom a úrodu

V rokoch intenzívneho napadnutia zasychajú kvety (akoby boli spálené, preto sa monilióza nazýva aj „moníliová spála“), zasychá taktiež rodivý obrast a konáre, a na miestach infikovanej a zdravej časti výhonkov sa objavuje glejotok. Pri silnom napadnutí stromy takmer vôbec nezarodia, navyše sa veľmi oslabuje kondícia stromov, ktoré sú potom náchylnejšie na predčasné odumieranie. Ochorenie výrazne prispieva ku krátkej životnosti broskyňových stromov. Uschnuté kvetenstvá, listy a plôdiky zostávajúce visieť na strome, sú zdrojom pre infekcie dozrievajúcich plodov.

Ochrana proti monilióze kôstkovín

Preventívne opatrenia a hygiena

Preventívnou ochranou je dôkladné odstraňovanie napadnutých plodov počas ich dozrievania, ale najmä po zbere. Suché plody z vlaňajšej úrody treba odstrániť rezom konárikov až po zdravé drevo. Počas jarného rezu všetkých ovocných stromov je potrebné moníliové múmie ovocia odstrániť. Keďže podhubie často prerastá zo zničeného ovocia aj do dreva, odporúča sa mumifikované plody odrezať aj s kúskami priľahlých konárikov a čo najskôr ich spáliť alebo hlboko zakopať do pôdy. Usychajúce vetvičky treba počas vegetácie priebežne odstraňovať. Na zníženie vlhkosti vzduchu presvetľujeme koruny stromov. V rizikových polohách sa preventívne nepestujú náchylné odrody višní a marhúľ.

Mumifikované plody broskyne, zdroj infekcie moniliózy

Chemická ochrana a jej načasovanie

Chemická ochrana kvetov a výhonkov sa zvyčajne vykonáva dvakrát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách a za daždivého počasia, najmä v období kvitnutia. Preto je veľmi dôležité sledovať začiatok kvitnutia. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár. Na každý postrek by sme mali použiť iný prípravok. Prvý postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím a ak infekčný tlak pokračuje, tak aj počas kvitnutia. Druhý postrek sa vykoná hneď po odkvitnutí. Postrekujeme v ranných alebo vo večerných hodinách, teda mimo náletu včiel. Za suchého a teplého počasia sa od ošetrenia upúšťa.

Odporúčané prípravky

  • Na všetky kôstkoviny:
    • Signum (aj malospotrebiteľské balenie).
  • Na slivky, čerešne a višne (s rovnakou účinnou látkou):
    • Abilis Ultra, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Q-Bucon, Tebu 250.
  • Na broskyne, marhule, slivky a čerešne:
    • Prolectus.
  • Na broskyne, marhule, slivky, čerešne a višne:
    • Luna Experience (aj na ochranu plodov).
    • Teldor 500 SC (aj na ochranu plodov, aj malospotrebiteľské balenie).
  • Na čerešne:
    • Switch 62,5 WG (aj na ochranu plodov).
  • Na slivky:
    • Zato 50 WG (aj malospotrebiteľské balenie).
  • Ďalšie fungicídy:
    • Baycor 25 WP (0,1%), Rovral Flo (0,25%), Sporgon 50 WP (0,07%).

Spoločný postrek a komplexná ochrana

Aj keď kučeravosť broskýň a monilióza sú spôsobené rôznymi patogénmi a majú odlišné fenofázy najvyššej vnímavosti, obe si vyžadujú precízne načasovanú preventívnu ochranu. Obe choroby sú podporované chladným a vlhkým počasím, čo znamená, že v určitých obdobiach môžu podmienky priaznivé pre jednu chorobu byť zároveň rizikové pre druhú.

V období nalievania púčikov proti kučeravosti sa používajú meďnaté a sírnaté prípravky. Tieto postreky môžu mať určitý čiastočný preventívny efekt aj na prezimujúce formy Monilie laxa na kôre, hoci hlavná ochrana proti monilióze prichádza až počas kvitnutia.

Pre maximalizáciu účinnosti je kľúčové dodržiavať odporúčané termíny pre každé ochorenie. Napríklad, ak sa postrekuje proti kučeravosti broskýň organickými fungicídmi v 7-10 dňových intervaloch do začiatku kvitnutia, môže to čiastočne prekrývať začiatok ochrany proti monilióze. Komplexná ochrana tak zahŕňa kombináciu presne načasovaných preventívnych postrekov a dôslednej hygieny sadu.

Kedy striekať broskyne proti kučeravosti?

Ďalšie dôležité choroby broskýň

Šarka

Z viróz sa na broskyniach vyskytuje šarka (Plum pox virus - PPV), ktorá spôsobuje zníženie množstva a kvality úrody, zhoršenie rastu a kratšiu životnosť napadnutých stromov. Počas kvitnutia sa prejavuje farebnými zmenami korunných lupienkov, na listoch chlorotickými oblasťami a na plodoch horším vyfarbením či deformáciami. Časté je predčasné opadávanie plodov. Šarka je šírená hmyzom (voškami) alebo infikovaným množiteľským materiálom. Je nevyliečiteľná, preto je kľúčová prevencia a výber zdravého sadiva.

Bakteriózy

Z bakterióz postihuje broskyne Pseudomonas syringae, ktorá vyvoláva bakteriálne odumieranie. Napadnuté stromy intenzívne vylučujú miazgu, dochádza k odumieraniu púčikov, kvetov, listov a výhonkov.

Múčnatka

V obdobiach s nižšími úhrnmi zrážok, ale vysokou vlhkosťou vzduchu sa môže objaviť múčnatka broskyne, spôsobená Podosphaera pannosa. Na mladých listoch a letorastoch vznikajú biele škvrny, ktoré sa deformujú, hnednú a opadávajú. Pri silnej infekcii môže dochádzať k praskaniu plodov a ich úplnému znehodnoteniu. Najnáchylnejšie sú nektárinky.

Chrastavitosť

Symptómy chrastavitosti sa prejavujú najmä na plodoch, ale infikované môžu byť aj listy, konáriky a letorasty. Na plodoch sa 6 až 7 týždňov po opade korunných lístkov tvoria malé zelenkasté škvrny, ktoré sa zväčšujú a postupne nadobúdajú tmavé až čierne sfarbenie. Škvrny splývajú a môžu dosiahnuť priemer až 10 mm. Ovplyvňujú estetickú stránku ovocia.

Klasterosporióza (dierkovitosť listov)

Klasterosporióza, vyvolávaná hubou Clasterosporium carpophilum, sa prejavuje na listoch vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr vypadávajú, čím vzniká efekt "dierkovitosti". Vyskytuje sa aj na iných kôstkovinách. Druhým príznakom je drobná škvrnitosť plodov, často sprevádzaná glejotokom. Pôvodca prezimuje konídiami v opadanom lístí a na kôre stromov. Postreky proti kučeravosti meďnatými prípravkami na začiatku pučania zároveň ničia časť konídií klasterosporiózy.

tags: #kuceravost #a #monilioza #spolocny #postrek