Uvažujete nad tým, ako zvýšiť kvalitu vašej pôdy pre pestovanie rastlín? Nie ste si istý, aký druh pôdy máte vo svojej záhrade? Máte piesočitú či ílovitú pôdu? Chcete vytvoriť ideálne podmienky s dostatkom živín pre rast plodín? V tomto článku sa pozrieme na pôdu a substráty, ktoré sú vhodné pre rastliny, aby sa im darilo a vy ste sa tešili z bohatej úrody.
Pôda resp. zemina je základným prvkom pre správny rast rastlín. Drží vodu a postupne uvoľňuje živiny tak, aby ich rastliny mohli prijímať. Ak poznáte druh vašej pôdy, pomocou rôznych opatrení si viete skvalitniť pôdu.
Ako určiť typ pôdy
To, aký máte druh pôdy, si môžete jednoducho určiť aj sami:
- Ak sa vám zeminu nepodarí vyformovať do pevnej gule, teda sa rozpadne, ide o piesočitú pôdu.
- Z hlinitej pôdy vyformujete valček, ale v prípade, ak ho budete chcieť ohnúť do kruhu, sa v strede začne rozpadať.
- Ílovitú pôdu môžete formovať do rôznych tvarov či ohýbať a zemina vám bude držať pevne pokope.
Charakteristika rôznych typov pôd
Každý typ pôdy má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú jej vhodnosť pre pestovanie rastlín:
Piesočitá pôda
Piesočitá pôda je ľahká, dobre prepúšťa vodu, rýchlo vysychá, avšak má slabé schopnosti zadržiavania vody a ukladania živín. V porovnaní s ílovitým materiálom je íl stabilnejší vo svahu a nevysychá tak rýchlo.
Hlinitá pôda
Hlinitá pôda je ideálna na pestovanie rastlín. V tejto zemine sa rastlinám dobre darí. Pôda sa skladá z jednej tretiny piesku, spraše a ílu. Má dobré schopnosti zhromažďovania vody a ukladania živín.
Ílovitá pôda
Ílovitá pôda je ťažká, z pomedzi všetkých druhov pôdy má najvyšší potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín. Veľmi ľahko sa utláča, avšak predstavuje väčšie riziko trvalého zamokrenia. Ílovité pôdy v zásade patria k ťažkým pôdam, ktoré vzhľadom na ich štruktúru treba jednoznačne upravovať z viacerých hľadísk. Ílovité častice sa nachádzajú v každom type pôdy v rôznom zastúpení. Vzhľadom na veľmi pomalé prehrievanie, najmä v jari, je ílovitá pôda pomerne studená, nepriepustná a tým menej vhodná pre väčšinu rastlín. Je zhutnená a ťažko sa obrába, po daždi je premočená, na povrchu sa tvoria mláky, v suchom období je hlboko rozpraskaná a pevná ako betón. Po daždi sa ílovitá zemina s vyšším podielom ílu mení na žlté, mäkké a klzké bahno, s čím by rastliny naozaj mohli mať problém. Ak navyše po daždi vidíte, že voda ostáva na povrchu, bude podiel ílu dosť vysoký. Ílovitá pôda je náročná na pestovanie, keďže jej robí problém množstvo vlahy a nedostatok živín. Pestovanie prakticky čohokoľvek v ílovitej pôde je náročný údel. Táto pôda totiž nie je vôbec ideálna a má hneď niekoľko problémov, vďaka čomu sa v nej nedarí kvetom a ani zelenine. Je ťažká, tvrdá a aj chudobná na živiny, takže nedokáže rastlinám dodávať to, čo potrebujú. Problémy robí aj závlaha, jej prebytok aj nedostatok. V suchom počasí je ílovitá pôda tvrdá a suchá. Keď zase navlhne, zle odvádza vodu a tvorí sa z nej lepkavé blato.
Vylepšenie a úprava ílovitej pôdy
Ílovitá pôda sa zvyčajne dá „zlepšiť“ primiešaním organickej zložky a piesku, čím sa zlepší jej priepustnosť i štruktúra. Na upravenú vrstvu môžete nakoniec nechať naviesť kvalitnú pôdu. Ak máte v záhrade ílovitú pôdu, musíte sa s ňou naučiť pracovať.
Pridávanie organickej hmoty a piesku
Jedným z hlavných problémov ílovitej pôdy je, že neobsahuje dostatok živín. Ako hlavný spôsob jej úpravy sa teda núka dodať jej živiny umelo. Pripravte si kompost, dobre vyzretý hnoj alebo aj listovú hmotu, ktoré s takouto pôdou dobre premiešate, prípadne ich do nej zaoriete. Tieto materiály nielenže dodajú pôde potrebné živiny, ale ju aj prevzdušnia, zľahčia, zlepšia odvodnenie a zvýšia jej teplotu. Pravidelné dávky kompostu alebo hnoja môžu významne zlepšiť štruktúru ílovitej pôdy. Aby ste vyľahčili ílovité pôdy a tak aspoň zmiernili ich neúmernú hutnosť, zarýľujte do nich organické materiály, ako je popadané lístie z predchádzajúcej jesene či vyzretý, ale aj surový kompost, odležaný maštaľný hnoj alebo rašelina. Fyzikálne vlastnosti sa výrazne zlepšia aj vtedy, ak zarýľujeme do ílovitej pôdy piesok. Aby sme mali pôdu viac prevzdušnenú, pridáme do nej piesok. Na ťažkých pôdach s nedostatočnými vstupmi organických látok je potrebné zabrániť tvorbe fyzikálneho prísušku. Zvyšovaním vstupov organickej hmoty sa celkovo zlepšujú funkčné fyzikálne vlastnosti, ako sú vodný, vzdušný a teplotný režim.
Využitie kompostu
Ak máte záhradu a produkujete biologický odpad, odporúčame si zadovážiť záhradný kompostér. Z kompostéra získate prirodzeným spôsobom kompost, ktorým následne prekryjete hriadky či obrábanú pôdu 1 až 2 cm vrstvou kompostu. Čím hrubšou vrstvou pôdu pokryjete, tým výraznejšie obohatíte pôdu o potrebné zložky a cenné živiny. Kompost má bohatý obsah živín vďaka minerálom z rozložených rastlín. Vytvorenie vlastného kompostu je ekonomicky najvýhodnejšou variantou. Ak by ste sa rozhodli pre kúpu kompostu v záhradnom centre, môže vás to vyjsť dosť draho. Domáci kompost je na nezaplatenie. Komposty sú zmesami buď iba organických látok, alebo organických látok a minerálnych látok, ktoré prešli človekom riadenými procesmi rozkladu a syntézy. Väčšinou sa využívajú v dávkach zhodných s dávkami maštaľného hnoja, ale využitie živín v porovnaní s maštaľným hnojom je nižšie, krátkodobejšie, avšak pozitívny vplyv na fyzikálne, chemické a biologické parametre pôdy je dlhodobejší. Kompost je vhodný nielen na ťažké ílovité pôdy, ale aj ľahké piesočnaté pôdy.
Mulčovanie
Pomôcť si môžete tiež mulčovaním, pričom nezáleží na tom, či použijete lístie, trávu, kôru alebo drevenú štiepku. Ak však použijete lístie, je dobré ho pred zakomponovaním do pôdy nasekať na menšie kusy, napríklad aj kosačkou. To zlepší rozklad lístia v pôde.
Vyvýšené hriadky
Podľa viacerých štúdií sú základom úspechu vyvýšené hriadky, ktoré sa po sezóne neupravujú, ale na začiatku novej sezóny sa, ak klesli, len dosypú zeminou. Ak takéto hriadky ešte nemáte, odporúčame si ich vytvoriť. Hriadky by mali byť široké približne 75 centimetrov, vysoké okolo 20 cm s medzerami 45 cm medzi jednotlivými hriadkami. Takýmto odsadením docielite jednoduché prechody medzi hriadkami a aj manipuláciu v nich z oboch strán. Trvalé hriadky sú oproti klasickej obrábanej pôde úrodnejšie a môžete si v nich dovoliť hustejšiu výsadbu zeleniny bez vplyvu na kvalitu pestovaných rastlín. V prípade, že proces zúrodňovania ílovitej pôdy je pre vás nereálny, môžete si na pestovanie zeleniny postaviť vyvýšené záhony, do ktorých naveziete ornicu alebo preosievaný substrát z kompostárne.
Kultivácia a prevzdušnenie ílovitej pôdy
Následne druhým krokom je kultivácia pôdy. Prevzdušnenie pôdy pred vysádzaním predstavuje dôležitý krok, nakoľko počas roka na pôdu pôsobí dážď, gravitácia a podobne, čím sa postupne pôda zhutňuje. Prevzdušnením umožníte koreňom rastlín jednoduchšie zakorenenie. To, ako pôdu zkultivujete, bude mať zásadný vplyv na úrodu počas sezóny. Zemina by sa mala len zľahka narušiť za pomoci ryľovacích vidlí, bez jej premiešavania. Počas prevzdušňovania je dobré, aby bola pôda kyprá. V prípade premočenej pôdy je vhodné počkať, pokým trochu preschne. Už prekyprenú pôdu jemne zarovnajte hrablami, aby ste si pripravili terén na výsadbu. Kultivácia predstavuje dlhodobý proces, ktorý je potrebné opakovať každým rokom. Náročnejšie je to najmä počas prvého roka, ak máte ťažkú ílovitú pôdu. Počas ďalších rokov bude vďaka dážďovkám pôda kyprejšia, čím sa značne práca s ňou uľahčí.
Prvým krokom, ktorý pomôže zmeniť podmienky na pestovanie v ílovitej pôde, je obnova prístupu vzduchu. Na tento účel skvele fungujú odvodňovacie rigoly, ktoré odvedú prebytočnú vodu preč a uvoľnia vzduchu miesto v pôdnom profile. Aj napriek zaužívanej tradícií (premiešavanie spodnej vrstvy s vrchnou vrstvou) by sa pôda nemala prevracať, nakoľko sa tým naruší mikrobiálny život, čo znižuje úrodnosť pôdy.
Hnojenie a výživa
Tretím dôležitým krokom je zahnojenie pôdy. V prípade, že máte kvalitný kompost, tento krok môžete úplne preskočiť. Vo väčšine prípadov však kompost nemá dostatočnú kvalitu, či je ho málo. Prírodným hnojivom ako je Humac® Agro s obsahom minimálne 62% humínových kyselín dodáte rastlinám potrebné živiny. Množstvo a typ potrebného hnojiva závisí od druhu rastlín. Určité druhy zeleniny (fazuľa, hrach, šalát, či koreňová zelenina) nevyžadujú také veľké množstvo živín a vystačia si s nízkym množstvom hnojiva. Ale paradajky, paprika, uhorky, brokolica či kapusta potrebujú väčšie množstvo živín.
Nenahraditeľný maštaľný hnoj je veľmi známe a možno aj najpoužívanejšie organické hnojivo. Obsahuje uhlíkaté a dusíkaté látky, ktoré rozkladom poskytujú rastlinám potrebný oxid uhličitý na ďalšie chemické procesy a dôležité mikroorganizmy ovplyvňujúce biologickú činnosť pôdy. Maštaľný hnoj sa používa k plodinám s dlhším vegetačným obdobím, ktoré sú náročné na množstvo živín a organickú hmotu. Ide hlavne o okopaniny, teda zemiaky, a zo zeleniny najmä o hlúboviny a plodovú zeleninu, vhodný je tiež pre vinice a ovocné sady. Dôležité je dodržať správnu agrotechniku aplikácie maštaľného hnoja a dávku, ktorá je však vzhľadom na pestovanú plodinu odlišná.
Úprava pôdy pomocnými látkami
Vhodnú štruktúru pri ílovitých pôdach možno zabezpečiť nielen mechanickou činnosťou (kyprenie, orba atď.), ale aj využitím pôdnych zlepšovačov známych ako kondicionéry. Ide o materiály, ktoré sú svojím pôvodom a tvarom schopné udržiavať pôdu vzdušnejšiu a kyprejšiu a tiež ju obohacovať o niektoré živiny. Taktiež regulujú vodný režim rastlín, zabezpečujú efektívnejšie hospodárenie s vodou. Pôsobia proti acidifikácii (prekysleniu) pôdy a zlepšujú pôdnu štruktúru, čo sa prejavuje v prevzdušnení a vo zvýšení pôdnej úrodnosti. Sú to pomocné látky minerálneho pôvodu ako keramzit, liadrain, perlit, vermikulit, alebo drvené horniny ako spongilit, resp. opuky, pemza či zeolit. Všetko sú to kameninové drviny s určitou veľkosťou častíc. Pôdu vyľahčujú ekologickou cestou. Môžete ich použiť aj pri výrobe vlastného substrátu, ktorý tak umožní lepší rast koreňom, odvedie prebytočnú vodu.
Substráty pre špecifické potreby
V ponuke záhradných centier nájdete substráty na rôzne účely pre viaceré druhy rastlín. Substráty sú zmesou rôznych zložiek, kde každá z nich má rozdielnu funkciu. V kvalitnom substráte by mala byť zemina načechraná, vlhká, bez obsahu veľkých vlákien alebo kúskov konárov. Dôležité je aj balenie - vrece by nemalo byť vyblednuté, čo by mohlo znamenať starú pôdu s vyprchanými živinami. Menej kvalitné substráty často neobsahujú potrebné zložky na zadržiavanie vody ako rašelinu, humus či kokosové vlákno, čo môže spôsobiť odumretie rastlín kvôli ich vysušeniu.
Pestovateľský substrát
Pestovateľský substrát alebo inak nazývaný záhradnícky substrát je primárne určený k dopestovaniu zeleniny (paradajky, uhorky, papriky, kapusta, šaláty, zeler a iné), ale je taktiež vhodný pre výsadby stromov a kríkov. Substrát zaistí dobre rozvinutý koreňový systém, rovnomerné klíčenie a optimálny rozvoj rastlín počas celého obdobia pestovania. Skladá sa z vrchoviskovej rašeliny s upravenou reakciou rozkladu, kokosového vlákna, oxidu vápenatého a počiatočného hnojiva pre podporu rastu. Výhodou kokosového vlákna v pestovateľskom substráte je jeho pevná štruktúra, čím substrát nadobudne optimálne vodno-vzdušné vlastnosti pre jednoduché zakorenenie rastlín. Substrát na pestovanie má nízku slanosť a nie sú v ňom obsiahnuté žiadne patogény.
Kvetinový substrát
Kvetinový substrát je univerzálnym substrátom, ktorý je určený najmä k pestovaniu okrasných rastlín, ale viete ho použiť vo všetkých oblastiach vašej záhrady. Je vhodný do rôznych nádob, kvetinových hrantíkov či pri vysádzaní na hriadky. Nie vždy je nevyhnutné mať pre rozdielne rastliny špeciálne substráty. Hlavné je, aby substrát obsahoval prvky dôležité k rastu rastlín, ako sú dusík a fosfor.
Substrát na kyslomilné rastliny
Substrát na kyslomilné rastliny, tzv. rašelina, je ideálny k pestovaniu rastlín ako čučoriedky, brusnice, rododendróny, vresy, kaliny, azalky a hortenzie s modrými kvetmi. Rašelinový substrát je charakteristický nízkym stupňom rozkladu a výborným zadržiavaním vody. Svojim vysokým podielom organickej hmoty zlepšuje štruktúru pôdy a zaisťuje potrebné pôdne pH v rozmedzí 3,5 až 4,2. V prípade, ak máte veľmi zásaditú pôdu a potrebujete pH znížiť, tak tento substrát je ideálnym riešením úpravy pH pôdy. Jeho použitie je univerzálne, či už máte ľahkú piesočnatú alebo tvrdú ílovitú zeminu.
Ako vyrobiť substrát pre úspešné klíčenie rastlín
Rastliny vhodné do ílovitej pôdy
Ak ílovitú pôdu nechcete vylepšovať, ale aj tak by ste v nej chceli niečo pestovať, existuje niekoľko odolných trvaliek, ktorým jej negatíva neprekážajú. Znamená to, že tieto rastliny dobre znášajú sucho aj nadmernú vlhkosť a nijak zvlášť si nepotrpia na živiny. Vďaka nim bude vaša záhrada krásna, aj keď nie je práve úrodná.
Ľaliovka
Ľaliovka - jej kvety na prvý pohľad pripomínajú ľalie a práve z toho vychádza aj jej názov. Síce kvitnú iba jediný deň, ale táto vlastnosť je vyvážená množstvom kvetov, ktoré rastlina produkuje. Vyznačujú sa širokou škálou farieb, od jemných pastelových odtieňov až po sýte a živé tóny.
Kosatec sibírsky
Kosatec sibírsky - táto vlhkomilná rastlina je ideálna na pestovanie v dažďových záhonoch, ktoré účinne zadržiavajú vodu v záhrade. Rýchlo sa rozrastá, čo ju robí vynikajúcou voľbou na pokrytie väčších plôch. Vyhovuje jej mierne kyslá pôda a je tiež často pestovaná na okrajoch záhradných jazierok.
Hosta
Hosta - typická trvalka do tieňa, ktorá upúta na prvý pohľad svojimi atraktívnymi listami. Jej kvety sú menej nápadné, napriek tomu však pôsobivé. Môžu byť svetlo alebo tmavo zelené a často sú rôzne bielo či žlto panašované, čo dodáva rastline jedinečný vzhľad.
Ílovitá zložka v pôde má aj svoje pozitíva. Je úrodná, no s rastúcim množstvom ílovitých častíc je často veľmi ťažká a náchylná na zamokrenie. Ak sa ílovité častice v pôde stretnú s vodou, zväčšia svoj objem, čím sa zníži obsah vzduchu v pôde.
Žijeme na severe Slovenska, kde je ťažká ílovitá pôda. Treba hneď na začiatku povedať, že ide o dlhodobý proces a pôdne podmienky nezmeníte v priebehu jedného víkendu. Po rokoch trpezlivého kultivovania však budeme zberať plody trpezlivej snahy. Ďalej treba venovať pozornosť pH pôdneho roztoku, ktoré je v íloch zvyčajne kyslejšie, ako je bežné. V tomto prípade pomôže vápnenie. Stačia vápenaté hnojivá alebo hasené vápno, ale netreba to preháňať. No a do tretice je tu ešte aj fyzika, teda vlastnosti ílovitej pôdy, ktoré môžete vidieť na prvý pohľad - nepriepustnosť, mazľavosť, hutnosť.
Na navážku ílovitej zeminy pred domom plánujeme priviezť ornicu. Takto na diaľku je ťažko radiť, keďže pôdu nevidím a neviem ani, ako sa správa po daždi, tak aspoň všeobecne. Aká je jej farba? Čím viac ílu, tým je žltšia. Po daždi sa ílovitá zemina s vyšším podielom ílu mení na žlté mäkké a klzké bahno a to je niečo, s čím by rastliny naozaj mohli mať problém. Ak navyše po daždi vidíte, že voda ostáva na povrchu, bude podiel ílu dosť vysoký. Ak nie je problém so vsakovaním až taký vážny, ílovitá pôda sa zvyčajne dá „zlepšiť“, a to primiešaním organickej zložky a piesku, čím sa zlepší jej priepustnosť i štruktúra. Na upravenú vrstvu môžete nakoniec nechať naviesť kvalitnú pôdu.
tags: #ilovita #zemina #pestovanie