Kunka žltobruchá: Životný cyklus, rozmnožovanie a rozšírenie

Kunka žltobruchá (lat. Bombina variegata), známa aj ako kunka vrchovská, je druh žaby patriaci do čeľade mrvovitých (Bombinatoridae). Je príbuznou kunky červenobruchej (Bombina bombina), no napriek tomu sa od nej líši viacerými znakmi.

Charakteristika a vzhľad

Kunka žltobruchá je robustnejšia ako jej príbuzná, dosahuje dĺžku do 5,5 cm, pričom maximálne uvádzaná dĺžka je 50 mm. Má tupo zakončenú, plochú a širokú hlavu s okrúhlymi očami, ktoré sú väčšie ako u kunky červenobruchej. Zrenička má tvar srdca. Na dotyk drsný chrbát je hnedastý až sivozelený, zriedkavo zelenkavý, často s tmavšími olejovitými škvrnami. Bradavičky na jej chrbte sú ostro zakončené a v prípade samcov sú pokryté čiernym, ostro zakončeným kuželovitým rohovinným útvarom. Jedince so zelenými škvrnkami na chrbte sú pomerne časté, výnimočne sa vyskytujú aj jedince so žltými či oranžovými škvrnkami.

Brucho je pokryté výraznou, sivo-čierno-žltou kresbou, pričom viac ako 50 % plochy brucha má sýtožltú farbu s veľkými sivými až čiernymi škvrnami. Celkový rozsah žltých plôch je väčší než celková rozloha tmavých plôch. Hrudné škvrny sú spojené so žltou kresbou na končatinách, niekedy sú prepojené aj navzájom. Na brušku je koža takmer hladká, bez drobných bielych bodiek, ktoré sú typické pre iné druhy. Konce prstov sú u kunky žltobruchej zvyčajne žlté alebo žltooranžové, zatiaľ čo u kunky červenobruchej sú tmavé alebo svetlé, ale nie lesklé.

Telo je zavalitejšie a pysk kratší a zaokrúhlenejší v porovnaní s kunkou červenobruchou. Zadné končatiny sú dlhšie a majú plávacie blany. Hrubý a špinavo sfarbený chrbát jej umožňuje dokonalé maskovanie v bahne aj na súši.

Hlas a správanie

Hlas kunky žltobruchej znie pomerne ticho a je popisovaný ako „ung“ alebo „uh“. Samce nemajú vyvinutý hrdlový rezonátor, preto je ich hlas slabší než u kunky červenobruchej. Zvuk sa často opakuje s rýchlejšou frekvenciou, až 40-krát za minútu, a niekedy ho možno preložiť ako „úh úh úh“. Po jednom až dvoch zvukoch za sekundu sa kunkot stáva jasnejším a rýchlejším ako u príbuzného druhu. Zvyčajne sa v určitých odstupoch ozýva viac samcov zborovo. Aj keď je tento druh aktívny cez deň aj v noci, jeho hlas je možné počuť najmä večer a v skorých nočných hodinách. Niekedy sa však ozývajú aj počas dňa.

Kunka žltobruchá je typickým obyvateľom malých vôd. Okrem obdobia zimného spánku trávi väčšinu roka vo vode, ale je oveľa viac terestrickým druhom ako jej príbuzná. Počas dňa zostáva skrytá, no na tienistých miestach ju možno pozorovať aj počas dňa. Vo vode sa často pohybuje s rozloženými zadnými nohami, akoby visela na hladine, alebo sa ukrýva na okraji brehov plytkých vôd. Pohybuje sa pomocou krátkych úderov, často sa potápa a pri najmenšom vyrušení sa snaží ukryť v bahne na dne. V prípade nebezpečenstva na súši zaujme výstražný postoj - zdvihne predné a zadné nohy, prehne chrbát a odhalí odstrašujúce žlto-čierne sfarbenie brucha. Toto je varovný signál, ktorý upozorňuje, že živočích je nejedlý. Vylučované kožné sekréty sú žieravé a môžu spôsobiť alergickú reakciu.

Rozmnožovanie a vývoj

Pári sa obyčajne v máji a v júni, často však ešte aj v júli, ba dokonca aj v auguste. Samce priťahujú samičky pomocou svojho charakteristického volania. V období párenia sa samčeky od samičiek líšia tmavými zrohovatenými hrboľčekmi - páriacimi mozoľmi na vnútornej strane predlaktia a silnejšie vyvinutými ramenami. Samček samičku pri párení objíme prednými končatinami za bruškom (tzv. amplexus inguinalis). Samček potom oplodní asi 100 vajíčok, ktoré samička kladie jednotlivo alebo v malých zhlukoch na vodné rastlinstvo, kúsky konárov alebo kamene. Samičky sa môžu počas leta rozmnožovať aj niekoľkokrát, čím sa zvyšuje nádej vajíčok a žubrienok na prežitie v malých, nestálych vodných nádržiach.

Vajíčka sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Asi po 8 dňoch sa z nich liahnu žubrienky. Larvy sa pri priaznivých podmienok vyvíjajú až do konca leta, kedy metamorfujú v malé žabky. Metamorfóza trvá zhruba 2 mesiace. Ojedinele však larvy prezimujú a metamorfujú až nasledujúcu jar. V druhom až treťom roku života jedince dosahujú dospelosť.

Výskyt a rozšírenie

Kunka žltobruchá je výhradne európskym druhom. Jej populácia je široko roztrúsená v sekundárnych biotopoch, ako sú kameňolomy, pieskovne, štrkoviská a ťažiská ílu, ktoré sú zaplavené plytkou, príliš nezarastenou vodou. Uprednostňuje malé dočasné vodné plochy, ako sú vyjazdené koľaje na nespevnených lesných cestách, menšie kaluže, výmoly alebo zatopené lomy. Preferuje slnečné, nezatienené miesta a pre rozmnoženie uprednostňuje aj umelé nádrže bez vodnej vegetácie.

Ide o druh viac viazaný na vodné plochy stredných polôh, najčastejšie vo výške od 250 do 1200 m n. m., pričom v niektorých oblastiach sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 1000 m. Vyskytuje sa od Francúzska cez strednú Európu, Balkánsky polostrov až po Moldavsko. Na Slovensku je rozšírená od nížin až do horských oblastí, najmä v stredných a vyšších polohách. V niektorých oblastiach v určitej nadmorskej výške dochádza k vzájomnému kríženiu s kunkou červenobruchou a k tvorbe plodného potomstva.

V lesoch je na vine používanie ťažkej mechanizácie a povrchové úpravy ciest asfaltovaním. Ďalším faktorom je zriaďovanie skládok v miestach bývalých lomov. Je chránená Bernským dohovorom a patrí do sústavy Natura 2000. V Česku ide o silne ohrozený druh.

Ochrana

Napriek tomu, že je kunka žltobruchá zaradená do najnižšieho stupňa ochrany, teda je chráneným živočíchom, existuje riziko, že v dôsledku globálneho otepľovania môže prísť o svoje pôvodné biotopy, čo môže mať za následok redukciu populácie. Hlavnou príčinou miznutia celých populácií je devastácia prostredia - veľkoplošná aplikácia biocídov, miznutie a intoxikácie vhodných stanovíšť. Znižovanie populácií u tohto druhu je zaznamenané taktiež z väčšiny územia západnej Európy. Na Slovensku sa vyskytuje subspecia Bombina variegata variegata.

Článok bol zriadený s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti ochrany prírody a prispieť k ochrane týchto ohrozených druhov.

tags: #kunka #zltobrucha #rozmnozovanie