Kustovnica cudzia (Lycium barbarum) predstavuje opadavý ker nižšieho vzrastu, ktorý sa dokáže šplhať popri opore aj do väčších výšok. Dorastá až do výšky 2,5 metra (niekedy až troch metrov) a vytvára dlhé prútnaté prevísajúce konáre hnedosivej farby. Tieto konáre môžu byť riedko porastené tŕňmi a majú tendenciu prevísať tak, že sa často dotýkajú povrchu pôdy, kde následne veľmi dobre zakoreňujú. Týmto spôsobom rastlina rozširuje pôvodný porast a vytvára husté, navzájom prepletené krovité spoločenstvá.
Botanická charakteristika a identifikácia
Listy kustovnice vyrastajú striedavo, sú krátko stopkaté a ich tvar je kopijovitý, úzko elipsovitý až vajcovitý. Sú celookrajné a majú až kožovitý charakter. Rastlina zakvitá najmä v období od júna do augusta (prevažne v júli a auguste). Kvety sú drobné, obojpohlavné a majú lievikovitý tvar v ružovofialových odtieňoch. Vyrastajú v menších zväzkoch priamo na konároch.
Plodom je pozdĺžne oválna bobuľa, dlhá približne 2,5 cm, umiestnená na dlhých stopkách. V závislosti od konkrétnej odrody môže mať plod červenú alebo žltú farbu. Hoci sa plody účinkami podobajú plodom kustovnice čínskej, pri výbere rastliny do záhrady je potrebná mimoriadna obozretnosť.
| Vlastnosť | Popis |
|---|---|
| Vzrast | Opadavý ker, výška do 2,5 - 3 m |
| Konáre | Dlhé, prútnaté, prevísajúce, zakoreňujúce |
| Kvety | Lievikovité, ružové až fialové, kvitnú VI. - VIII. |
| Plody | Oválne bobule (červené/žlté), známe ako goji |
Pôvod a nekontrolované šírenie na Slovensku
Tento druh pochádza zo Stredomoria (juhovýchodná Európa a oblasť Malej Ázie) a z Ázie. Do severnejších častí Európy sa pôvodne vysádzala ako okrasný ker do živých plotov, na spevnenie svahov v okolí ciest či železničných násypov, ale aj kvôli plodom. Kustovnica nie je náročná na pôdu a vlhkosť, dokáže prežiť aj v suchších podmienkach.
V súčasnosti je viac rozšírená v teplejších častiach Slovenska, najmä v južných okresoch. Bežne sa vyskytuje:
- v okolí ciest a železničných tratí,
- na opustených a nevyužívaných pozemkoch,
- pri múroch a na svahoch,
- v okolí polí a na násypoch.
Kustovnice, Goji (6 min)
Environmentálne riziko a invázny status
Podľa Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR patrí kustovnica cudzia medzi invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy. Tieto druhy predstavujú závažný celosvetový environmentálny problém, pretože sa nekontrolovale šíria a agresívne vytláčajú pôvodné druhy rastlín. Invázne rastliny tvoria rozsiahle husté porasty, ktoré sú konkurenčne veľmi silné.
Na Slovensku je legislatívne zakázané tento druh:
- Držať a prepravovať.
- Dovážať a obchodovať s ním.
- Pestovať a rozmnožovať.
Často dochádza k nežiaducemu rozširovaniu zámenou druhov. Ak chcete pestovať "bobuľky šťastia" pre ich liečivé účinky (tradičná čínska medicína ich považuje za superpotravinu a elixír života), overte si, či ide o kustovnicu čínsku (Lycium chinense), a uprednostnite kúpu certifikovanej sadenice v záhradnom centre.
Povinnosti vlastníkov a metódy likvidácie
Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný starať sa o pozemok tak, aby nedochádzalo k šíreniu inváznych druhov, a v prípade ich výskytu ich musí odstraňovať. Boj s nimi je časovo i finančne veľmi náročný, preto je kľúčová prevencia.
Mechanické odstraňovanie
Pri menších porastoch, ktoré tvoria len niekoľko kríkov, je možné využívať vykopávanie alebo vytrhávanie. Je však nevyhnutné dohliadnuť na to, aby v pôde neostali žiadne časti koreňa, pretože druh má vysokú schopnosť regenerácie a môže opätovne vyrásť.
Chemická a kombinovaná metóda
Pri rozsiahlejších porastoch sa odporúča odstránenie biomasy krovinorezom alebo mulčovanie, a to zásadne pred kvitnutím (najneskôr v čase kvitnutia). Aby sa obmedzilo zmladzovanie, je potrebné reznú plochu čím skôr natrieť koncentrovaným herbicídnym prípravkom. Z environmentálneho hľadiska je prevencia a včasný zásah vždy nákladovo efektívnejší než následná reakcia na plne vyvinutý invázny porast.
tags: #kustovnica #cudzia #invazna