Burina je nepriateľom všetkých milovníkov záhradkárčenia. Rastie takmer všade - nie je náročná na zálievku, kvalitu pôdy ani iné podmienky. Ako často hovoria skúsení záhradkári: „Kde nerastie nič, tam burina vyrastie bez problémov.“ V negatívnom zmysle slova označujeme ako burinu rastlinu, ktorá rastie v záhone alebo inom kultivovanom priestore proti vôli pestovateľa. Burina je pre každého záhradníka neželaná návštevníčka, ktorá dokáže potlačiť rast kultúrnych rastlín, odčerpávať im živiny a vlhkosť, ba dokonca šíriť škodcov a choroby. Zbaviť sa buriny môže byť zdĺhavý proces, ale so správnymi metódami ju vieme udržať pod kontrolou. Buriny tu boli, sú a budú.
Burina ako indikátor kvality pôdy a jej prínosy
Hoci je burina často považovaná za škodcu, môže byť aj cenným indikátorom kvality pôdy a dokonca prispievať k jej zlepšeniu. Dlhé korene burín prenikajú hlboko do podložia pôdy, prevzdušňujú ju a umožňujú ostatným rastlinám s menej silnými koreňmi prenikať ľahšie a do väčších hĺbok za vodou a živinami. Tiež vyťahujú spodnú vodu vyššie. Burina je tak dobrý budovateľ kvalitnej pôdy. Buriny zhromažďujú hlavne tie živiny, ktoré chýbajú pôde, na ktorej rastú, preto podľa nich môžeme ľahko zistiť, o aký typ pôdy sa jedná a čo jej chýba, alebo aké látky v pôde sú prebytočné. Mnoho burín dokáže až zázračne skvalitniť pôdu. Prostredníctvom buriny sa tak môžete dozvedieť niečo o svojej záhrade.
Indikátory pôdnych podmienok
Všimnite si, aké druhy vám rastú v záhrade - môžu signalizovať dôležité vlastnosti pôdy alebo vlhkosť.
-
Ľahká, kyslá pôda
Na takýchto pôdach rastie hlavne štiav a skorocel, ktoré sú bohaté na zásadotvorné minerály, ako vápnik a horčík. Medzi ďalšie indikátory patria pupenec roľný (Convolvulus arvensis), truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris) a šťavel menší (Oxalis acetosella).
-
Vápenatá pôda
Na vápenatých pôdach nájdeme žeruchu a nevädzu. Vlčí bôb je tiež zdrojom väčšieho množstva vápnika, drobí pôdu a jeho korene prenikajú do veľkej hĺbky, rastie hlavne tam, kde je málo úrodná pôda. Ďalšími indikátormi sú hlaváčik letný (Adonis aestivalis), nevädza poľná (Centaurea cyanus) a čakanka obyčajná (Cichorium intybus).
-
Pôda bohatá na živiny (prehnojená dusíkom)
Žihľava rastie na pôde, kde sa nachádza mnoho dusíka a pôda je prehnojená a prevzdušnená. Tiež tam nájdeme iskerník, skorocel, lastovičník, láskavec a slez. Konkrétne druhy sú hluchavka purpurová (Lamium purpureum), bažanka ročná (Mercurialis annua), blen čierny (Hyoscyamus niger), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) a láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus).
-
Tvrdá, zhutnená pôda
Na tvrdých, zhutnených pôdach rastie aj pýr, rumanček, horčica, ľuľok a pupenec. Púpava vyťahuje z veľkých hĺbok vápnik a ďalšie nerastné látky a prevzdušňuje pôdu svojím mohutným koreňovým systémom. Nájdeme ju hlavne na zhutnených, tvrdých pôdach. Konkrétne druhy zahŕňajú pýr plazivý (Elytrigia repens), rumanček kamilkový (Matricaria recutita) a ľuľok čierny (Solanum nigrum).
-
Pôdy chudobné na fosfor
Papradie rastie na pôdach chudobných na fosfor, ale pritom samo je bohaté na túto látku.
-
Piesčitá, štrkovitá jemne kyslá pôda s vysokou spodnou vodou
Praslička roľná naznačuje piesčitú, štrkovitú jemne kyslú pôdu s vysokou spodnou vodou. Obsahuje vysoké percento oxidu kremičitého, ktorý obmedzuje hubové ochorenia.
-
Hlboké zásoby dusíka
Lucerna v sebe akumuluje dusík až z hĺbky 10 metrov a viac.
Najčastejšie kvitnúce buriny a ich identifikácia
Hviezdica prostredná (Stellaria media)
Patrí medzi najrozšírenejšie buriny v záhradách. Klíči počas celého roka, no najviac sa jej darí na jar a na jeseň. V tomto období rýchlo rastie a vytvára husté porasty - tzv. zelené koberce. Najčastejšie sa objavuje v neobrábaných záhonoch alebo pod stromami. Ide o rýchlorastúcu jednoročnú burinu, ktorú pozná snáď naozaj každý. Plazí sa po zemi do všetkých strán, prípadne, keď je porast hustý a je vlhko, rastie aj stúpavo do výšky cca 20 - 30 cm. Najviac je jej v záhonoch na jar, v lete má trochu útlm, ale iba na nepolievaných stanovištiach. Jej výskyt vplýva nepriaznivo na výsevy kultúrnych rastlín, ako sú mrkva, petržlen, reďkovky a iné, pretože vyklíči a zaujme miesto rýchlejšie ako cielená plodina. Ľudovo sa jej hovorí kuračka, gazdinky ju vytrhávajú a nechávajú skrmovať hydinou.
Kontrola:
Vytrhávame ju aj s korienkami, hneď ako vyrastá, aby nevykvitla a nedozreli semená, ktorých je veľké množstvo.
Púpava lekárska (Taraxacum officinale)
Púpava je obľúbená liečivá rastlina, no záhradkári ju často považujú za nepríjemnú burinu. Pozná ju každý a za burinu ju pokladáme v dokonalom trávniku, ale i v okrasných záhonoch. Je to vytrvalá rastlina s hlbším kolovitým koreňom. Problémovou sa stáva, keď ju necháme vysemeniť, pretože začne vyrastať takmer všade naokolo. Celá rastlina je pritom liečivá a využiteľná.
Kontrola:
Má hlboké korene, a preto je dôležité pri pletí odstrániť celú rastlinu aj s koreňom - inak z neho opäť vyrastie. Odstraňujeme ju ručne podrýľovaním, vybraním pomocou ručnej lopatky či širokého noža, alebo špeciálnym vyberačom buriny. Snažíme sa ju vytiahnuť s celým koreňom, pretože z jeho zvyšku je schopná vyrásť. Čím mladšie rastliny vyťahujeme, tým je „boj“ s ňou úspešnejší. Korene sa najľahšie vyberajú, keď je pôda mierne vlhká. V dokonalom trávniku sa dá použiť selektívny herbicíd, ktorý ničí iba dvojklíčnolistové rastliny, medzi ktoré patrí púpava, ale tráva je jednoklíčnolistová.
Pichliač roľný (Cirsium arvense)
Pichliač, známy aj ako bodliak, vytvára rozsiahle porasty (tzv. hniezda) a patrí medzi buriny náročnejšie na vodu a pôdu. Okrem toho škodí aj chemicky - vylučuje látky, ktoré iné rastliny zle znášajú. Jeho dôkladná likvidácia je dôležitá nielen pre záhradkárov, ale aj pre poľnohospodárov, pretože môže spôsobiť výrazné škody.
Kontrola:
Pichliač by nikdy nemal vykvitnúť - ideálny čas na jeho ručné odstránenie je medzi 20. májom a 20. júnom.
Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)
Ovíjavá rýchlorastúca trvalka prekáža najmä v zeleninových a okrasných záhonoch, kde sa ovíja na akékoľvek pestované kultúry. Má v podstate krásne biele až svetloružové kvety. Niekedy si pupenec do záhona zavlečieme kúpenou ornicou alebo i hnojom.
Kontrola:
Dáme pozor, aby sme nenechali dozrieť semená. Likviduje sa ťažko, pretože má dlhé a pomerne hlboké korene, často i rozvetvené. Likvidácia je náročná a môže trvať aj pár rokov, závisí to od jeho množstva a spôsobu zvolenej likvidácie. Pupenec opakovane podrývame rýľom alebo malou lopatkou a ručne vyberáme. Opatrne, aby sme korene nepreťali, lebo aj z malých kúskov totiž dokážu vyrásť nové rastliny. Účinné sú aj herbicídy, ktoré aplikujeme na dobre rozvinuté kvitnúce rastliny buď postrekom, alebo lokálne malým štetcom na jednotlivé listy.
Ostružina (Rubus fruticosus aggregate)
Plazivé a husto tŕnité výhony ostružiny sa rýchlo šíria a na plochách bez opatery môžu vytvárať nižšie húštiny. Majú menšie svetlosivasté jedlé plody, úroda však nie je taká bohatá ako pri klasickej alebo záhradnej ostružine. Výhony, ktoré sa dotýkajú zeme, sa ľahko zakoreňujú. Táto „burina“ sa vyskytuje v záhradách najmä na neobrábaných pôdach, často pri plotoch, za ktorými je prírodný porast.
Kontrola:
Zo záhonov ju odstraňujeme pomocou rýľa, snažíme sa vykopať korene. Pri práci používame hrubé rukavice. Ak likvidujeme v záhrade húštinu vytvorenú ostružinou, najskôr ju odstránime krovinorezom, potom vykopávame korene.
Pýr plazivý (Elytrigia repens)
Pýr je vytrvalá tráva považovaná za veľmi nepríjemnú burinu. Šíri sa plazivými podzemkami. Na miestach, kde sa nekrotí, vytvára hustú spleť podzemkov. Najhoršie je, že je schopný prerastať aj cez husté okrasné rastliny, odkiaľ sa nedá dobre vytrhnúť. Pýr má však v prírode svoju dôležitú funkciu - dobre sa mu darí na zhutnených pôdach, ktoré z dlhodobého hľadiska vylepšuje. Našťastie, nekorení príliš hlboko.
Kontrola:
Každú jednu rastlinu sa odporúča podryť aj s dlhým koreňom a vytiahnuť ho čo najdlhší, pretože aj z malých kúskov vyrastú nové jedince. Väčšie zaburinené plochy môžeme zrýľovať a pôdu preosievať cez zemné sito, ktoré veľkú časť koreňov zachytí. Túto prácu robíme, keď je pôda mierne vlhká. Ide o dlhodobý proces zbavovania sa ho, ktorý môže trvať i roky.
Bršlica kozia noha (Aegopodium podagraria)
Bršlica kozia noha je rýchlo sa rozrastajúca trvalka, ktorá vytvára hustý kobercový porast a vytláča iné vysadené trvalky. Ak sa ponechá len tak, vytvára krásny hustý porast so stonkami nesúcimi biele kvety. Patrí medzi liečivky a mladé listy sa dajú používať i do šalátov. Je náročné sa jej zbaviť, vrastá medzi cieľové rastliny, kamene, dlažbu.
Kontrola:
Ručné podrýľovanie a vyberanie hustej spleti podzemkov a koreňov je náročné a je to „beh na dlhé trate“. Z každého malého odlomeného kúska, ktorý ostane v zemi, vyrastie nová rastlina. Ak sa rozhodneme pre herbicíd, striekame ho na dobre rozvinuté listy, najlepšie za suchého slnečného počasia. Ekologickou alternatívou je likvidácia položením hrubých kartónov na celú plochu, kde ju chceme odstrániť. Kartóny zasypeme substrátom.
Zlatobyľ (Solidago spp.)
Ide o rýchlo sa rozrastajúcu, pekne kvitnúcu trvalku, vysokú bežne vyše metra. Do Európy bola dovezená zo severnej Ameriky ako medonosný a okrasný druh. Kvitne nažlto v auguste až októbri. Šíri sa podzemnými výhonmi a vytláča rastliny, ktoré jej stoja v ceste. Zároveň produkuje veľké množstvá klíčivých semien. Keďže sa intenzívne rozširuje na lúkach, na násypoch a vytláča naše pôvodné druhy, bola zaradená medzi invázne rastliny.
Kontrola:
Vykopávame ju pomocou rýľa a dbáme, aby sme vybrali všetky korene a podzemky. Po vzídení rastlín z ponechaných podzemkov a korienkov postup opakujeme. Nedovolíme zlatobyli vysemeniť sa. Pozor, semená dokážu dozrieť aj na odtrhnutých kvitnúcich stonkách.
Hviezdnik (Galinsoga parviflora / ciliata)
Pekne kvitnúca letnička, niekedy i prezimujúca, pôvodom zo severnej Ameriky, sa u nás pomerne rýchlo rozširuje. Vysoká je zvyčajne do jedného metra, v priaznivejších a vlhších podmienkach i vyššia. Mnohí ju pestujú aj v okrasných záhonoch. Faktom ale je, že sa intenzívne vysemeňuje a vyrastá i na miestach, kde ju nechceme.
Kontrola:
Ideálne je vykopávať ju rýľom, motykou ešte pred kvetom. Pomáha i pravidelné kosenie, ak je na miestach, kde sa dá kosiť. Pozor však, ak už hviezdnik pri kosení kvitol, semená dozrejú aj na pokosených stonkách, preto ich odstránime.
Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman obyčajný je jednoročná, dvojklíčnolistová burina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Byľ je priama, vysoká 50-120 cm, holá alebo páperistá. Klíčne listy sú kopijovité, holé, pravé listy sú vajcovité až elipsovité, na báze klinovité až plytko srdcovité, laločnato zubaté, končisté na dlhých stopkách, na líci tmavo zelené, na rube svetlejšie. Kvety sú lievikovité so zvlnenou korunou, bielej alebo fialovej farby, umiestnené na vrcholoch vetiev alebo samostatne na vidliciach. Práve pekné kvety viedli k tomu, že sa durman využíva aj ako okrasná rastlina, v tom prípade je to však durman metelový (Datura metel), známy aj pod ľudovým pomenovaním „anjelské trúby“.
Durman obyčajný, šíriaci sa na ornej pôde, tvorí obrovské množstvo semien - 500 až 5 000. Aj keď má kolovitý, hlboko zakoreňujúci koreň, prezimuje vo forme semien. Neskorá dormancia (schopnosť prechodne spomaliť až zastaviť životné procesy) umožňuje durmanu klíčiť aj po zbere plodín a do príchodu zimy vytvoriť množstvo zrelých semien. Pôvodne bol burinou rumovísk, úhorov, kompostov a širokoriadkových plodín. Dnes je viditeľný najmä po zbere obilnín. Význam konkurenčnej buriny si zachoval len v kukurici, čiastočne v cukrovej repe a zemiakoch. Vyskytuje sa na pôdach s vysokým obsahom dusíka, čím slúži aj ako indikátor obsahu dusíka v pôde. Je teplomilnou rastlinou.
Durman je jedovatou rastlinou s nepríjemným zápachom. V silážnych kukuriciach môže zvieratám spôsobovať zdravotné problémy. Ťažké nevyliečiteľné psychické problémy človeku spôsobujú v durmane prítomné tropánové alkaloidy. Izolované účinné látky rastliny sa ordinujú vo forme farmaceutických preparátov a patria výlučne do rúk lekára.
Kontrola:
Z hľadiska chemickej regulácie nebýva durman veľkým problémom. Konkrétne proti durmanu sú v kukurici autorizované prípravky s účinnou látkou 2,4-D (Esteron, Desormone Liquid 60 SL, Dicopur D, Herboxone) a s účinnou látkou florasulam v prípravkoch Mustang a Pegas. Tieto herbicídy sú autorizované aj v obilninách, kde dokážu potlačiť durman až do zberu obilnín. Na strniskách je rozšírenie durmanu, ktorý vzchádzal po odznení účinku herbicídov a po zbere, veľmi viditeľné. Clopyralid v Lontrel 300 dobre účinkuje proti durmanu v kukurici len v kombinácii s Esteronom. Dicamba + prosulfuron v prípravku Casper 55 WG, rimsulfuron v prípravku Titus 25 WG sú autorizované na durman v kukurici, Verdict 25 WG v kukurici a zemiakoch. Dobrý účinok proti durmanu aj v iných plodinách majú účinné látky clomazone (Command 36 CS), linuron (Linurex 50 SC), pendimethalin (Stomp 330 EC), najmä v zemiakoch je to metribuzin v prípravkoch Sencor 70 WG, Sencor 70 WP, Metriphar 70 WG a Tribuzin 700.
Ľuľok čierny (Solanum nigrum)
Ľuľok je jednoročná, 30 - 50 cm vysoká bylina s priamou alebo šikmou byľou. Listy sú tmavo zelené, kopijovité až široko vajcovité, obyčajne celookrajové, na báze klinovité. Kvety sú zvonkovité, biele, na cípoch často svetlo modrofialové, niekedy na konci s naspäť ohnutými cípmi. Plody sú guľovité, fialovo čierne, zelené alebo žltozelené bobule s asi 50 - 70 semenami. Pôvodne tiež rástol na kompostoviskách, rumoviskách, okrajoch hnojísk, smetísk, dvoroch hospodárskych objektov a podobne. Dnes je bežne vidieť ľuľok čierny na plochách po zbere plodín. Kvitne od júla do októbra.
Nebezpečenstvo ľuľka čierneho pre človeka je v tom, že je mierne jedovatý, obsahuje množstvo alkaloidov. Bobule ľuľka čierneho nie sú také jedovaté ako ľuľkovca zlomocného (Atropa bella-donna). Pre poľnohospodárov je škodlivosť ľuľka čierneho v tom, že je hostiteľom mnohých škodcov a patogénov poľných plodín.
Kontrola:
Chemické ničenie ľuľka čierneho je rovnaké ako pri durmane.
Podslnečník Theofrastov (Abutilon Theophrasti)
Táto burina patrí do čeľade slezovité (Malvaceae). U nás sa šíri jednotlivo alebo v malých skupinkách od 80-tych rokov. Bol zavlečený pravdepodobne z amerického kontinentu so sójou. Prvé výskyty boli pozorované v okolí železníc. Najviditeľnejší je v porastoch repy, v kukurici je konkurenčnou rastlinou. Je tiež jednoročnou rastlinou, ale jeho rozmnožovacia schopnosť je veľmi silná v tom, že tvorí tisíce semien, ktoré si udržujú klíčivosť aj po prechode tráviacim traktom zvierat a sú jediným druhom rastliny, ktorá si udržuje klíčivosť v maštalnom hnoji po šesťmesačnom zretí. Niekedy bývajú zdrojom semien skrmované sójové šroty alebo ich obsah v kŕmnych zmesiach.
Podslnečník je mohutná bylina dorastajúca do výšky 1,5 - 2 m, rozkonáruje sa až v hornej polovici, v kukurici sa nerozkonáruje. Typické sú srdcovité listy podobné listom lipy, preto sa niektoré druhy podslnečníka pestovali v minulosti pod názvom „izbová lipka“. Celá rastlina má jemné ochlpenie. Veľmi typické sú hlboko rebrované plody, ktoré zostávajú po opadaní listov na konci vegetácie na rastline. Malá časť semien klíči na budúci rok, ďalšie zostávajú v pôde a postupne klíčia desiatky rokov. Rastliny vzchádzajú hlavne skoro na jar, počas celého roka a nie je výnimkou vidieť ich kvitnúť a dozrievať na jeseň. Abutilon patrí medzi agresívne buriny.
Kontrola:
Ak sa vyskytnú rastliny podslnečníka na pozemku, je nutné včas zabrániť ich rozšíreniu hneď v počiatočných fázach expanzie. Samostatne rastúce rastliny sú v poraste dobre viditeľné a je potrebné ich ručne vytrhať ešte pred dozretím semien, z pozemku ich odstrániť, aby nezostali spoločne s pozberovými zvyškami na pozemku a aby sa semená nedostali do pôdnej zásoby (semená sú v tobolkách pomerne pevne fixované až do konca vegetácie). Pri silnejšom výskyte v neskorších fázach expanzie je možné podslnečník potlačovať iba chemicky. Je citlivý k herbicídom. Preemergentné aplikácie nie sú pre jeho likvidáciu najvhodnejšie, lebo klíči z rôznych hĺbok, semená sú veľké a dlhoveké. Listy a stopky pokryté hustými trychomami môžu brániť prieniku účinnej látky pri postemergentnej aplikácii, a preto je vhodné používať zmáčadlo. Herbicídny zásah je najvhodnejšie načasovať do počiatočných rastových fáz, kedy sú rastliny podslnečníka najcitlivejšie.
V cukrovej repe je konkrétne na podslnečník autorizovaný herbicíd s účinnou látkou trisulfuron-methyl Safari 50 WG. Ďalej možno použiť v repe, kukurici a iných plodinách clopyralid (Cliophar 300 SL, Lontrel 300, Galera), dicamba (Casper 55 WG, Titus Plus Extra WG, Stellar, Callam), 2,4-D (Dicopur D, Herboxone), v slnečnici a kukurici pendimethalin v prípravku Wing P a v ďalších prípravkoch do rôznych plodín.
Metódy kontroly burín
Mechanické odstraňovanie
Najúčinnejším spôsobom boja proti burine je mechanické odstránenie - teda pletie. Pri pletí je potrebné odstrániť celú rastlinu aj s koreňom - ak v pôde zostane časť koreňa, burina opäť vyrastie. Pomôže aj pravidelné rytie a kyprenie pôdy na jeseň, prípadne použitie vápna. Vytrhávanie buriny ručne je ideálne po daždi, keď je pôda mäkká a korene sa ľahšie vyťahujú. Je to vhodné pre buriny, ktoré plánujete spotrebovať (napr. kuračka). Kosenie buriny je účinné proti burinám, ktoré sa rozmnožujú semenami.
Ako na likvidáciu buriny, ekologické čistiace práce
Mulčovanie
Mulčovanie je jedna z najlepších prevencií proti burine. Mulč (napríklad kôra, štiepka, slama) zabraňuje klíčeniu semien burín a potláča rast už vzídených rastlín. Okrem prevencie pomáha mulč udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu zálievky.
Chemická kontrola (herbicídy)
Ak si už nevieme rady alebo nechceme burinu odstraňovať ručne, môžeme siahnuť po chemických prípravkoch - herbicídoch. Najvhodnejší čas na ich použitie je v období, keď je burina dostatočne vyrastená, ale ešte nekvitne - musí mať dostatok listovej plochy, aby mohla účinnú látku vstrebať. Herbicíd aplikujeme za suchého a bezveterného počasia, keď nehrozí dážď (ktorý by látku zmyl) ani vietor (ktorý by mohol chemikáliu rozšíriť na iné rastliny).
Použitie chemických prostriedkov je kontroverzné, pretože môžu poškodiť aj užitočné rastliny. Totálne herbicídy (napríklad Roundup) ničia všetky rastliny, s ktorými prídu do kontaktu. Selektívne herbicídy sú určené na konkrétne druhy burín a neničia kultúrne rastliny.