Dreviny predstavujú nezastupiteľnú zložku životného prostredia, plnia dôležité ekologické, environmentálne, estetické aj kultúrno-historické funkcie. Či už ide o lesy, poľnohospodársku krajinu alebo verejnú zeleň v sídlach, výber vhodných druhov stromov a krov je kľúčový pre zachovanie stability ekosystémov.
Lužné lesy ako príklad ohrozeného biotopu
Dunajské lužné lesy, ktoré sa vďaka svojmu druhovému bohatstvu prirovnávajú k dažďovým pralesom, patria k najohrozenejším biotopom v strednej Európe. Prirodzené porasty s výskytom vŕb, topoľov, dubov letných či brestov hrabolistých sú dnes na 80 až 95 % plochy nahradené monokultúrami šľachtených euroamerických topoľov.
Tieto monokultúry, pestované na rýchlu ťažbu pre papierenský priemysel, postrádajú ekologickú stabilitu. Chýbajú v nich staré stromy s dutinami pre hniezdiče a podrast, ktorý by poskytoval priestor pre prirodzené druhy bylín a húb. V dôsledku toho sa početnosť pôvodných druhov živočíchov, ako je orliak morský či bocian čierny, kriticky znižuje.
Legislatíva a ochrana drevín
Nakladanie s drevinami upravuje Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vlastník pozemku je povinný sa o dreviny starať a v prípade potreby vykonať ich ošetrenie alebo výrub. Na výrub drevín je zvyčajne potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (v intraviláne obec, v extraviláne okresný úrad).
Kedy nie je potrebný súhlas na výrub?
Súhlas sa podľa zákona nevyžaduje v špecifických prípadoch, napríklad:
- Stromy s obvodom kmeňa do 40 cm (merané vo výške 130 cm nad zemou).
- Súvislé krovité porasty v zastavanom území do 10 m² a mimo neho do 20 m².
- Obnova produkčných ovocných drevín (ak sa nová výsadba uskutoční do 18 mesiacov).
- Bezprostredné ohrozenie zdravia, života alebo majetku.
- Odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov drevín.
Upozornenie: Pri výruboch z dôvodu ohrozenia zdravia alebo obnovy ovocných sadov je povinnosťou túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody do 5 dní.
Výber drevín a boj proti inváznym druhom
Pri náhradnej výsadbe je žiadateľ povinný uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v danej oblasti. Naopak, prísne sa treba vyvarovať inváznych druhov, ktoré z prirodzených spoločenstiev vytláčajú naše pôvodné rastliny.
| Invázne druhy drevín a rastlín |
|---|
| Pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý, agát biely |
| Boľševník, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská |
| Pohánkovec, astra kopijovitolistá, slnečnica hľuznatá |
Likvidácia inváznych druhov je náročná, preto sa pri kontrole výsadby orgánom ochrany prírody vyžaduje prísne dodržiavanie odporúčaného zloženia drevín. V obývaných častiach miest sa navyše odporúča zohľadniť aj peľovú alergénnosť a toxicitu vybraných druhov.
4 kroky na odstránenie inváznych rastlín
Posudzovanie pôvodnosti drevín
Posúdenie pôvodnosti drevín je komplexnou záležitosťou. Hoci zákon definuje nepôvodné druhy ako tie, ktoré sa vyskytujú mimo svojho prirodzeného areálu, historický vplyv človeka na naše lesy sťažuje presné určenie. Na rekonštrukciu prirodzeného zastúpenia drevín sa dnes využívajú:
- Historické záznamy (kroniky, pozemkové knihy).
- Peľové analýzy z rašelinísk.
- Moderné modely prirodzeného drevinového zastúpenia založené na stanovištných podmienkach.
Je dôležité si uvedomiť, že les je dynamický ekosystém. Cieľom štátnej ochrany prírody a organizácií, ako je BROZ, je návrat k druhovej pestrosti a podpora druhov, ktoré sú pre danú lokalitu prirodzené, čím sa zabezpečí dlhodobá stabilita našej krajiny.
tags: #vysadba #geograficky #povodne #druhy