Deň vojnových veteránov si každý rok pripomíname aj na Slovensku, a tak to bude aj tento rok. Svet si pripomína výročie ukončenia prvej svetovej vojny 11. novembra ako Medzinárodný deň vojnových veteránov. Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 o 11.11 h v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiegne. Keďže symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte sa stal červený kvet vlčieho maku, Medzinárodný deň vojnových veteránov nazývajú v niektorých krajinách aj Deň červených makov.
Vlčí mak (Papaver rhoeas): Charakteristika a výskyt
Vlčí mak je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 20 - 90 cm. Má jednoduchú priamu byľ, ktorá je málokedy rozkonárená. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihávané alebo perovito dielne. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov. Tie majú v priemere až 10 cm. Kvetný kalich je rýchlo opadavý. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu.
Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a nie sú vhodné do kytičky do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky, volajú sa aj makovice a sú veľké 1 - 2 cm. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami.
Divý alebo vlčí mak (Papaver rhoeas) je jednoročná rastlinka, rozšírená prakticky po celom svete: v Európe, Ázii, Afrike, Amerike, v Austrálii - neobýva len najsevernejšie a tropické oblasti. Divé alebo vlčie maky poznáme ako burinnú rastlinu. V Európe rastie vlčí mak ako burina. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde, podobne ako napríklad parumančeku nevoňavému. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh.
Maky obľubujú slnečné miesta, priepustné pôdy a radšej sucho ako vlahu. Svojou červenooranžovou farbou sú také odlišné od iných sezónnych kvetín. A v pieskovo sfarbenom dozrievajúcom obilí sa vynímajú obzvlášť dobre, spolu s inými typickými burinami polí - hojným rumančekom a zriedkavou nevädzou alebo ešte zriedkavejším ľanom. Divé maky sú kvetmi pamiatky a úcty padlým vojakom.
Symbolika červeného maku: Deň vojnových veteránov
Symbol červeného maku má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorú v máji 1915 napísal kanadský vojenský lekár John McCrae po tom, ako sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. Počas vojny tento lekár slúžil ako vojenský chirurg, no bolesť, útrapy a smrť sa ho hlboko dotýkali. Vysporiadať sa s tým mu pomohlo písanie poézie. Od roku 1920 červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali vojnoví veteráni na celom svete.
Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. Pri pripnutí symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu. Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany SR pripravuje pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov na 11. november spomienkové akty. Na znak úcty vojnovým veteránom bude 11. novembra červenými makmi vysvietený aj Bratislavský hrad, v čase od 18.00 do 22.00 h. Ani v tomto roku sme nezabudli na obete prvej svetovej vojny.
Historické a liečivé využitie vlčieho maku
Divý mak bol symbolom plodnosti, ale aj smrti. Záznamy o využívaní divých makov pochádzajú aj zo starovekého Egypta. Šťavu z makov používali napríklad keltské matky a primiešavali ju do detských kašičiek. Deti síce lepšie spali, ale dnes už vieme, že toto riešenie nebolo dvakrát prospešné.
Liečivé vlastnosti a toxicita
V ľudovom liečiteľstve sa kvety maku používali na liečbu pľúcnych chorôb, proti dráždivému kašľu a zachrípnutiu a ako sedatívum (na ukľudnenie a uspávací prostriedok pre deti). Droga obsahuje stopy alkaloidov rhoearubínu, rhoeadínu, rhoeagenínu, červeného antokyánového farbiva, slizy a glykozidy. Ďalšie divo rastúce druhy maku nemajú v kvetoch žiadne účinné látky a nezbierajú sa.
Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá, a v hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie. Príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly. Hoci sa v minulosti lupene divého maku žuli alebo využívali ako čaj proti kašľu, neskôr slúžili len ako farbivo do sirupov na vykašliavanie. Dnes sú totiž známejšie účinnejšie látky. Lupene divých makov sú obľúbeným prírodným farbivom. Používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.
Zber a sušenie
Predmetom zberu sú červené okvetné lupienky. Zbierajú sa kvetné lupienky (Flos papaveris rhoeados) tesne pred rozkvitnutím, ručne a za suchého počasia. Najlepšie sa odtrhávajú smerom nahor. Na stlačenie či podrvenie citlivé nie sú, ale využívajú sa na zápar. Zberajú sa najlepšie za sucha v poludňajších hodinách. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle.
Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan (ale nech ich nerozfúka), ktorý ich presuší rýchlo. Sušiace sa lupene neotáčajte. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline. Uskladnené v poriadne uzatvorených nádobách ich musíte pravidelne kontrolovať, pretože ich často napádajú maškrtní škodcovia.
Neuveriteľná odolnosť a šírenie
Nesmrteľné semienka divého maku sú životaschopné aj po vyše 80 rokoch dormácie v nepriaznivých podmienkach. Vďaka tejto ich húževnatosti sa napríklad stala priam čarovná udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených kvetov. Divé maky vyrašili aj z hrobov napoleonských vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru. Divé maky sú kvetmi pamiatky a úcty padlým vojakom.
BLOKÁDA ZAČÍNÁ - Jednání selhalo, USA zablokují Hormuz, chaos pokračuje
Okrasné a úžitkové maky: Rozmanitosť rodu Papaver
Rod makov zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Máme odrody úžitkové aj okrasné. Mak hybridný (Papaver hybridum) má kvety červené až ružovo purpurové, na báze s čiernou škvrnkou, a prašníky v kvete sú výrazne modrej farby. Tobolka je guľovitá a ostnatá.
Okrasné maky
Okrasný mak (lat. Papaver) je krásnou rastlinou s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky má svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele. Dorastá do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobí letničkové aj trvalkové záhony. Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky. Kvety maku môžu byť plné aj jednoduché, so strapatými, rozoklanými aj hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní.
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť.
Úžitkové maky
V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje veľký obsah sedatíva - kodeínu. Drobné semená maku je možné použiť aj na množenie alebo na posypanie pečiva.