Pestovanie a rozmnožovanie levandule

Levanduľa (Lavandula offcinalis/angustifolia) je nie len nádherným interiérovým doplnkom, ale aj dokonale aromatickou rastlinou, vytvárajúcou fialové záhony. Mnohí ju poznáme ako zdroj prírodnej medicíny, iní ako dizajnový doplnok dotvárajúci príjemnú atmosféru každej izby. Levanduľa vnáša do záhrady sviežu fialovú farbu. Tento poloker je pekným farebným akcentom a navyše šíri nádhernú vôňu. Široko rozvetvené výhonky levandule lekárskej (Lavandula angustifolia) podobné drôtom tvoria kompaktný, poduškovitý poloker. Listy majú tvar ihličia a sivozelenú farbu, kvety sú fialovomodré. Kvety sú praslenovito usporiadané vo viacerých radoch a spolu tvoria klasovité kvetenstvo s dĺžkou až 8 cm. Ich vôňa je nezameniteľná. Levanduľa je viacročná rastlina a dorastá do výšky až 1 m.

Levanduľa každoročne bohato kvitne, nádherne vonia, odpudzuje škodce a poslúži aj na prípravu liečivých prípravkov. Napriek svojej výnimočnosti nie je levanduľa náročná na pestovanie a s trochou starostlivosti ju môže mať v záhrade či v kvetináči každý.

Všeobecné požiadavky na pestovanie levandule

Ideálne stanovisko a pôda

Levanduli sa darí len na slnečnom a teplejšom mieste. Levanduľa najlepšie prosperuje na teplých a slnečných miestach. Pôda by mala mať skôr nízke množstvo živín a mala by byť priepustná. Pre levanduľu vyberte slnečné miesto s dobre priepustnou, mierne zásaditou pôdou. Ťažká pôda, ktorá zachytáva vodu, jej nesvedčí - v prevažne vlhkom prostredí hrozí hniloba koreňov. Levanduľa nevyžaduje veľa živín ani vlahy, zvládne aj suchšie podmienky a teploty pod bodom mrazu.

Pôda by mala byť piesčito-vápenatá, pričom pH hodnoty by sa mali pohybovať od 6,7 do 7,3 pH. V kyslých pôdach sa levanduliam príliš nedarí. Levanduľa má rada dokonale priepustnú pôdu, z ktorej prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred bežnou hnilobou koreňov a zamrznutím vody pri koreňoch v zime. Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú pôdu, premiešajte ju pred sadením s pieskom, štrkom alebo iným priepustným materiálom.

Zalievanie a hnojenie

Pestovanie levandule je z pohľadu zálievky veľmi jednoduché, dôležité je udržať v pôde optimálnu vlhkosť. Často levanduliam vysadeným vo voľnej zemi vystačí priemerný úhrn zrážok. V prípade suchého obdobia zalievame rastlinu ku koreňom, a to počas skorých ranných či večerných hodín. Hodnota vlhkosti pôdy by určite nemala byť príliš vlhká, premočená či naopak príliš vysušená.

Levanduľu nesmiete v žiadnom prípade hnojiť! Príliš veľké množstvo živín znižuje rast rastliny, pretože vďaka nim bude poloker príliš bujný, čím stratí stabilitu. Ak už hnojiť, tak maximálne raz ročne vápenatým hnojivom alebo zmesou odležaného kompostu.

Výsadba levandule

V prvom rade je dôležité vedieť, kedy sadiť levanduľu. Na jej výsadbu je optimálne jarné obdobie, v ktorom sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie levandule je aj jeseň, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu. Levandule sa snažíme vysádzať ešte pred mrazmi, najneskôr 2 mesiace pred prvými mrazmi. V prípade výsadby levandule z kvetináča môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny.

Levanduľu sadíme v pomerne veľkých rozostupoch (0,5 - 1 m), pretože niektoré kultivary sa v dospelosti rozrastú až do metrovej výšky aj šírky. Počítajte s tým, že jedna rastlina v dospelosti narastie do šírky aj 60 cm. Levanduľa si vyžaduje pomerne široké aj hlboké jamy, a to približne 40x50 centimetrov v závislosti od veľkosti koreňov. Pri sadení si pomôžte paličkou, ktorou si predpripravíte dierky, do ktorých odrezky umiestnite.

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava levandule, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Levanduľu dobre zalejte a v prvých týždňoch po vysadení udržiavajte pôdu vlhkú. Polievame raz týždenne, až pokým sa rastlina nezakorení. Ako náhle sa levanduľa po výsadbe prijme, nepotrebuje už veľa údržby.

Strihanie levandule

Aby levanduľa nezostarla, nerozpadala sa a bohato kvitla, musíte ju v správnom čase zostrihať záhradnými nožnicami. Pravidelné strihanie je pri levanduli dôležité, inak stratí tvar a nebude kvitnúť tak bohato, ako predtým. Na zastrihnutých miestach sa rastlina rozvetví, vďaka čomu zostane kompaktná a pekne košatá.

• Prvé mierne zostrihanie vykonajte hneď po odkvitnutí kvetov.
• Na jeseň ešte raz odstráňte zvädnuté stonky kvetov z druhého kvitnutia. Tiež je vhodné uskutočniť rez, vďaka čomu ochránime stonky pred zlomením vplyvom nánosom snehu a mrazu.
• Na začiatku jari zostrihajte poloker až po zdrevnatené časti. Hrubšie stonky, ktoré zdrevnateli, zostrihnite pred začiatkom novej sezóny na polovicu.

Strihanie rozkvitnutých alebo už odkvitnutých zelených stoniek levandule počas leta povzbudzuje rastlinu k opätovnému rastu a kvitnutiu. Levanduľu tak môžeme pri zbere pokojne zostrihnúť a o pár týždňov môžeme očakávať ďalšiu vlnu kvetov.

Rozmnožovanie levandule

Rozmnožiť levanduľu je jednoduché. Levanduľa patrí medzi rastliny, ktoré si ľahko môžete namnožiť pomocou odrezkov z mladých koncových výhonkov bez toho, aby ste zasahovali do celej rastliny. Mladé sadenice levandule sa najlepšie zakorenia v substráte z piesku pod fóliou. Ak pestujete túto drevinu v záhrade už dlhší čas, aspoň šesť rokov, je vhodné ju buď vymeniť, alebo si ju namnožiť lacno, rýchlo a veľmi jednoducho. Nové rastliny získame veľmi rýchlo a jednoducho z odobratých vrcholových odrezkov.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie odrezkami je najviac rozšírený spôsob rozmnožovania levandule. Pri tomto spôsobe máme na výber jarné alebo jesenné obdobie. Z mladých odrezkov môžeme levanduľu rozmnožovať na jar, zatiaľ čo z drevnatých odrezkov na jar aj na jeseň.

Výber a odber odrezkov

Odrezky odoberáme od jari do začiatku leta z rastlín, ktoré rastú na slnečných miestach. Na rozmnožovanie sú vhodné vrcholové, mladé, zdravé a silné výhonky. Odrezky musia byť polodrevnaté a odoberáme ich zo silných, nových a zdravých výhonkov a z trsov, ktoré sú husto olistené. Mali by pochádzať len z nekvitnúcich stoniek, pretože rastlina vyvíja energiu do kvetov. Odrezky nesmú byť príliš krátke, mali by byť dlhé aspoň 10-15 cm.

Množenie je možné aj pomocou zdrevnatených stoniek, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť úspešného zakorenenia. Mladé odrezky sa rýchlo zakoreňujú, no nie sú také spoľahlivé ako odrezky zo starého dreva. Staršie, zdrevnatené odrezky sa spoľahlivejšie (i keď pomalšie) prijímajú a nemajú tendenciu ohýbať sa. Odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali.

Odborná literatúra uvádza protichodné informácie o tom, či odrezky na sadenie majú alebo nemajú mať zdrevnatenú stonku. Pri prvej verzii sa uvádza, že pri nezdrevnatenej stonke rastlinka zapustí korene z miesta, kde sa odstránili listy, a pri druhom sa uvádza, že korene vzniknú v spodnej časti, kde nastal rez na zdrevnatenej časti stonky. Oboma spôsobmi však dosiahneme úspešnosť. Odrezky odoberajte z miesta, kde z hlavnej stonky kríčka vyrastajú vedľajšie výhonky. Toto miesto je akýmsi uzlom, ktorý pokrýva tenký pás kôry.

Príprava odrezkov

Na odoberanie odrezkov používame ostré čisté nožnice alebo záhradnícke nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez. Odrežte ich šikmo pod listovým uzlom, aby rastlina lepšie prijímala vodu a živiny. Zo spodnej časti odstráňte listy - práve tam sa budú tvoriť korene. Na odstrihnutej stonke (zdrevnatenej, nezdrevnatenej) sa odstránia posledné 2 - 3 rady listov. Z mladých odrezkov odstráňte spodné listy, na jednej strane stonky v jej spodnej časti aj pokožku. Ak použijete drevnaté odrezky, vyberte také, na ktorých sa nachádzajú zárodky listových pukov. Neodstraňujte však nikdy úplne všetky listy, rastlina ich potrebuje.

Koniec odrezka môžete ošetriť kvalitným práškovým alebo tekutým stimulátorom zakoreňovania, vďaka ktorému sa odrezky rýchlejšie zakorenia. Stimulátor podporí rýchle a kvalitné zakorenenie, preto ho určite použite aj pri rozmnožovaní levandule. Stimulátor okrem toho aj dezinfikuje rany, aby cez ne nezačala rastlina vo vlhkom substráte zahnívať či plesnieť. Niektorí pestovatelia nedajú dopustiť na použitie zakoreňovača, nie je to však podmienka. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu, pri levanduli to však nie je nevyhnutné. Poslúži aj štipka škorice, ktorá chráni pred hnilobou.

Spôsoby zakoreňovania

Existujú dve najbežnejšie cesty, ako odrezky zakoreniť: vo vode alebo v substráte.

• Množenie vo vode: Tento postup je ideálny pre úplných začiatočníkov. Stačí vložiť odrezok do pohára s vodou, položiť ho na svetlé miesto a v priebehu dvoch týždňov sa začnú objavovať prvé korienky. Výhodou je rýchlosť a možnosť pozorovať celý proces. Nevýhodou však býva, že rastlina si na vodné prostredie zvykne a po presadení do pôdy sa jej nemusí dariť. Niekedy potrebuje dlhší čas, kým sa prispôsobí.
• Množenie v substráte: Táto metóda si vyžaduje viac trpezlivosti - prvé pevné korene sa objavia po 4 až 6 týždňoch. Výhodou je, že rastlinky sú od začiatku prispôsobené životu v pôde, a preto sú zvyčajne odolnejšie a silnejšie. Ak chcete zdravé a životaschopné bylinky, je to voľba, ktorá sa vám určite oplatí. Ako substrát použijeme zmes piesku, perlitu alebo vermikulitu s rašelinou (ideálne v pomere 50:50) alebo substrát určený na zakoreňovanie. Hrantík alebo kvetináč s drenážnymi otvormi naplníme pripraveným substrátom, do ktorého postupne opatrne pozapichujeme jednotlivé odrezky. Odrezky levandule vložte do hĺbky približne 5 cm. Tenším kolíkom alebo paličkou vyhĺbime otvor do substrátu a vsunieme doň koniec odrezka, vďaka čomu sa pri zapichovaní do substrátu stimulátor nezotrie z odrezka.

Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky

Nádobu s odrezkami umiestnite na teplé a tienisté miesto. Najlepšie je takto pripravenú sadeničku neumiestňovať na priamom slnku, ale v teple niekde v tieni. Priame dlhotrvajúce slnko by mladú rastlinu ešte bez korienkov mohlo spáliť. Substrát udržiavajte stále mierne vlhký, nie však premočený. Vysadenú rastlinu pravidelne zalievajte vlažnou vodou.

Pre lepšie podmienky môžete odrezky prikryť fóliovým sáčkom, umiestniť do minipareniska alebo ich rovno celé zabaliť do igelitu a vytvoriť im tak ideálnu vlhkosť a skleníkový efekt. Rastlinu však v tomto prípade pravidelne vetrajte. Odrezky potrebujú svetlo, ale nie priame ostré slnko. Dbajte na stabilnú teplotu a vyhýbajte sa prievanu.

Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, drevnatým odrezkom to trvá dlhšie (zhruba v priebehu mesiaca). Po necelých dvoch mesiacoch by mala mať už vlastné korene. Takto sadené odrezky majú skoro 100 %-nú úspešnosť zakorenenia. Zakorenené odrezky neskôr presadíme do menších kvetináčov a tie počas leta sústredíme do prázdneho pareniska alebo na iné vhodné, avšak presvetlené chránené miesto. Takúto sadeničku je možné následne na jeseň umiestniť na jej definitívne miesto určenia. Pričom takúto mladú jednoročnú rastlinu pri ideálnych podmienkach (miesto výsadby chránené zo severnej strany, najlepšie svah smerujúci na juh) nie je potrebné na zimu ani prikrývať.

Odoberanie odrezkov materskej rastline neublíži. Naopak, viac sa rozkonári a olistí. Bude pôsobiť oveľa vitálnejšie. Krík starej levandule môžeme po odobratí odrezkov aj radikálne zrezať. Takýto rez bude pre ňu omladzovacou kúrou. Z jednej viacročnej vyspelej rastliny sa bez problémov dá odrezať aj necelá stovka vhodných výhonkov na zakorenenie. Avšak na ďalší rok na takejto rastline nečakajme bohapustú hustotu kvetov.

Rozmnožovanie semenami

Ak sa rozhodnete vypestovať si levanduľu zo semien, pripravte si výživný, priepustný substrát. Naspodok nádoby dajte piesok alebo perlit. Semienka budú klíčiť pomerne dlho - až niekoľko týždňov. Nevysievajte hlboko, len pritlačte do substrátu, aby sa k nimi dostalo svetlo. Nádobu dajte na teplé miesto, môžete ju tiež prekryť a vytvoriť tak efekt skleníka. Takto sa bude substrát dostatočne prehrievať. S výsevom začnite už vo februári, aby ste do mája až júna získali silné rastliny na výsadbu do záhrady alebo do nádob na terasu.

Starostlivosť v zime

Levanduľa je pomerne odolná trvalka, takže nie je pestovateľsky náročná. Napriek tomu, že levanduľa pochádza zo Stredomoria, pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v najchladnejších častiach Slovenska.

Levanduľu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou, aby sme ju ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny. Ako celoročný mulč (proti burinám) je vhodnejší hrubší štrk, geotextília alebo ich kombinácia, pretože tie nedržia v sebe vlhkosť, ktorá by mohla spôsobiť najčastejšiu chorobu levandule - hnilobu koreňovej sústavy.

Levanduľa pestovaná v kvetináči môže zostať počas celého roka v exteriéri, keď zvolíte miesto chránené pred vetrom a dažďom, napríklad na balkóne alebo terase. Okrem toho odporúčame chrániť kvetináč tým, že ho napríklad postavíte do drevenej debny, ktorú naplníte mulčovacou kôrou. To izoluje a chráni koreňový bal pred zamrznutím. Občas je potrebné levanduľu v kvetináči zaliať - ale len počas dní bez mrazu a len v takom množstve, aby nasiakol koreňový bal.

Čerstvo zakorenené bylinky nezvládnu zimovať vonku. Najlepšie je preniesť ich do chladnej, ale svetlej miestnosti s teplotou okolo 10-15 °C - vhodná je veranda, zimná záhrada alebo garáž s oknom. Zalievajte len zľahka, aby pôda zostala mierne vlhká, a rastlinky majú dostatok svetla. Na jar, keď sa dni predĺžia a počasie oteplí, môžete mladé rastlinky presadiť von na záhon alebo do väčších nádob.

Použitie levandule

Liečivé účinky

Levanduľa lekárska je tradičnou liečivou rastlinou a kuchynskou bylinkou s viac ako 160 preukázanými látkami. Už stáročia je známy upokojujúci a uspávací účinok éterického levanduľového oleja. Preto sa pomocou neho z času na čas liečia bolesti hlavy a nervozita. Levanduľa má upokojujúce účinky, využíva sa tiež proti zápalom a na dezinfekciu. Pomáha pri liečbe depresie, úzkosti, problémoch so spánkom, vysokým krvným tlakom a plesňovými infekciami. Pre priaznivé účinky na pokožku sa používa aj pri problémoch s akné a ekzémom. Uľaví tiež pri nevoľnostiach a menštruačných bolestiach.

Levanduľový čaj chutí vynikajúco a zmierňuje nervozitu. Čaj vypitý pred spánkom podporuje nielen dobrý spánok - pôsobí tiež antibakteriálne a protizápalovo, preto pomáha pri zápaloch hrdla a hltanu. Jeho pravidelné pitie pomáha tiež pri depresiách, smútku a úzkosti. Na vonkajšie použitie si môžete pripraviť odvar, tinktúru alebo levanduľový olej. Čaj, tinktúra, olej alebo levanduľový sirup vám poslúžia na domácu liečbu.

Použitie v kuchyni

V neposlednom rade je levanduľa dôležitou prísadou v stredomorskej kuchyni. I keď sa levanduľa do jedál nepoužíva ako tradičná bylinka, ak ju raz ochutnáte, iste na ňu nedáte dopustiť. Tam sa používa na zjemnenie múčnikov a omáčok, jedál z rýb a jahňaciny, ako aj šalátov. Môžete ju pridať do šalátových dresingov, výbornú chuť dodá aj medu alebo sviežim letným nápojom.

Zber levandule

Ak si chcete levanduľu sami pozbierať, je najlepším časom skoré ráno. Vtedy obsahuje najviac vonných látok. Levanduľa najkrajšie vonia v čase kvitnutia počas celého leta v slnečnom počasí. V tomto období obsahuje tiež najvyššie množstvo účinných látok. Ak zberáte kvety na čaj, olej alebo tinktúru, vyberajte čiastočne otvorené kvety. Na využitie pre dlhotrvajúcu vôňu môžete zberať kvety tesne pred rozkvitnutím.

Rozšírené druhy levandule

Vo voľnej prírode sa vyskytuje až niekoľko desiatok druhov levandule. V našich podmienkach sa najčastejšie pestuje levanduľa pravá (Lavandula vera) a lekárska (Lavandula angustifolia). Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom levandule je levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia) a jej kultivary, no na svete je známych takmer 50 druhov levandule. S viacerými druhmi sa môžeme stretnúť aj v záhradách.

• Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia): Je najznámejší, všestranne využiteľný a zároveň najodolnejší druh levandule. Dorastá do výšky 60 centimetrov.
• Levanduľa prostredná (Lavandula x intermedia): Je hybrid medzi levanduľou lekárskou a levanduľou širokolistou. Musíme počítať s výškou 90 - 100 centimetrov.
• Levanduľa francúzska (Lavandula stoechas): Známa aj ako francúzska levanduľa, dorastá v dospelosti do 60 cm a má mierne zúbkované zeleno-sivé listy. Jej fialové kvietky sú väčšie, kvitnú iba raz v roku a vynikajú silnou levanduľovou arómou.
• Levanduľa širokolistá (Lavandula latifolia): Oproti klasickej levanduli lekárskej je vôňa levandule širokolistej silnejšia a prenikavejšia (s väčším obsahom gáforu). Tento druh levandule je často označovaný aj ako portugalská levanduľa. Jej typickým znakom sú kopijovité súkvetia na dlhých stonkách.
• Levanduľa hlávkovitá (Lavandula stoechas): Známa aj ako španielska levanduľa je levanduľa hlávkovitá typická zeleno-sivými, chlpatými listami a hrubším súborom ružovo-fialových kvetov na konci stonky zakončených korunkou dlhých, kvetných lupienkov.

Choroby a škodcovia

Levanduľu napádajú choroby alebo škodcovia len zriedka. Ak je však levanduľa na príliš vlhkom mieste, napadne ju za určitých okolností huba fytoftóra. Najčastejšími chorobami je vysychanie levandule, čo je zväčša spôsobené prehnaným hnojením či zanedbanou zálievkou. Ďalej sem patria hubové ochorenia, ktorých prejavy sú vizuálne a prejavujú sa vo forme rozľahlých škvŕn.

tags: #levandula #pestovanie #a #rozmnozovanie