Lykokazy, drobné, no mimoriadne škodlivé chrobáky z čeľade podkôrnikovitých, predstavujú vážnu hrozbu pre ihličnaté dreviny v lesoch aj záhradách. Ich pôsobenie môže viesť k postupnému chradnutiu a odumieraniu napadnutých stromov či krov. Ochrana proti týmto škodcom vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa identifikáciu druhu, pochopenie jeho životného cyklu a aplikáciu vhodných preventívnych, biologických, biotechnických a chemických metód.
Lykokaz tujový a borievkový (Phloeosinus thujae, Phloeosinus aubei)
Jar prináša teplé a prevažne suché počasie, ktoré je ideálne pre rozvoj lykokaza tujového a borievkového. Tieto druhy napádajú tuje, borievky a cyprušteky. Škodcu identifikujú žltnúce, hnedé a opadávajúce konáriky, ktoré sa často vyskytujú na povrchu pôdy v okolí dreviny. V opadaných konárikoch je možné nájsť vyžranú chodbičku, niekedy aj samotné chrobáky.
Charakteristika a životný cyklus
Lykokazy patria do čeľade podkôrnikovitých, pričom škodia nielen larvy, ale aj dospelé chrobáky. Prezimované dospelé lykokazy sa začínajú rojiť, keď teplota vystúpi nad 20 °C. Do zelených konárikov tují, borievok a cypruštekov vyhrýzajú chodbičky dlhé najviac 2 cm. Po tomto tzv. zrelostnom žere kladú samičky vajíčka. Vyliahnuté larvy vyžierajú ďalšie chodbičky 6 až 7 týždňov, potom sa kuklia. Lykokaz tujový je menší od lykokaza borievkového a má len 1,5 až 2 mm, s tmavohnedým až hnedočiernym telom. Samci majú na krovkách výrazné pílkovité zúbky. Rojenie prebieha v máji až júni.
Po spárení samičky vytvárajú väčšinou jednoramenný požerok, kde po stranách kladú vajíčka. Larvy následne vyžierajú chodby vyplnené drvinou. Výletový otvor je kruhový s priemerom približne 1 mm. Aj po vyliahnutí vykonávajú imága zrelostný žer, ktorý je tiež nebezpečný. Sprievodným javom zrelostného žeru a vytvárania požerku je jemná drvina, ktorú možno nájsť v mieste zavŕtu. V mieste zavŕtu sa strom môže brániť aj výtokom živice.
Možnosti ochrany
Chemická ochrana
Vysoké tuje nie je jednoduché striekať chemicky a tiež môže byť náročné vystihnúť správny moment postreku. Pri zistení prvých príznakov je vhodné siahnuť po ochrane v podobe vhodného insekticídu. Hlavným obdobím náletu dospelých chrobákov na rastliny sú mesiace máj a jún, kedy je zároveň najúčinnejšie zasiahnuť postrekom. Osvedčený, pri masívnom rozšírení, je postrek prípravkami proti žravým škodcom, napríklad prípravok Karate ZEON 5 CS. Ošetrenie je potrebné viackrát zopakovať, najlepšie s odstupom 14 dní.
Biologická a preventívna ochrana
Do výsadbovej jamy môžete aplikovať mykorhízne huby určené na ihličnaté dreviny. Prevencia zahŕňa výber slnečných a vzdušných miest pre výsadbu, vyhýbanie sa prehusteným výsadbám, zabezpečenie primeranej závlahy a každoročné dopĺňanie živín. Dôležitý je aj zber suchých a opadaných vetvičiek.
Ohľadom špecifických feromónových lapačov pre lykokaza tujového sa zistilo, že: „Prešiel som špecializované svetové databázy, ktoré sa feromónmi zaoberajú, avšak pri tomto druhu, lykokazovi tujovom (Phloeosinus thujae), zatiaľ nebolo popísané zloženie feromónu. Preto nevieme vyrobiť správnu zmes, ktorá by ho lákala. Vzhľadom na to, že každý druh hmyzu má zloženie feromónu originálne, je málo pravdepodobné, že by ho lákal feromón iného druhu lykokaza alebo lykožrúta. K tomuto javu totiž dochádza len v prípade, keď sa oba druhy delia o hostiteľský strom, avšak vzájomne si potravne nekonkurujú. Potom sa naučia spoznávať cudzí feromón, pretože je to pre ne informácia, že strom je oslabený.“ (Josef Janeček, Propher).
Lykokaz smrekový
Imágo lykokaza smrekového je veľké 3,5 - 4,4 mm. Samička kladie vajíčka v máji na smrekové pne alebo staršie spílené kmene, väčšinou na miesta, ktoré sú v kontakte so zemou. Generačný požerok má materskú chodbu jednoduchú, pozdĺžnu, dole fajkovite zahnutú, dlhú do 10 cm, širokú 1,7 - 2 mm. Larvové chodby sú pomerne riedke. Žer lariev je úplne neškodný, naopak, pomáha urýchliť rozklad pňov.
Veľmi škodlivý je však zrelostný žer mladých chrobákov na hlavných koreňoch a koreňových krčkoch smrekových sadeníc. Žer tu má tvar kanálikov s ostrými okrajmi. Žer chrobákov na koreňoch a koreňových krčkoch smrekových sadeníc je viditeľný ako úzke kanáliky. Miestom zrelostného žeru je koreňový kŕčok a korene. Vzhľadom na skrytý spôsob života i poškodzovania je kontrola veľmi komplikovaná.
Biologická ochrana
Priama biologická ochrana v prípade lykokaza smrekového zatiaľ nepripadá do úvahy. Biologická ochrana spočíva v podpore prirodzených nepriateľov lykokaza smrekového, najmä predátorov a parazitoidov. Veľmi významná je predácia vtákmi, najmä šplhavcami. Rad dravých druhov hmyzu loví lykokaza smrekového len príležitostne, ak je práve dostupnou potravou (napr. po odkôrnení sú larvy masovo likvidované osami, mravcami alebo rôznymi druhmi bystrušiek).
Iné druhy sa na lykokaza smrekového (prípadne i ďalšie druhy podkôrnikov) priamo potravne špecializujú. Medzi najvýznamnejších a zároveň i najznámejších predátorov lykokaza smrekového (a niektorých ďalších podkôrnikov) patrí chrobák pestroš mravcový - Thanasimus formicarius (L.), prípadne pestroš Thanasimus femoralis (Zett.) (= rufipes Brahm), ktorý sa líši od predchádzajúceho čiernou stredohruďou. Medzi významnejšie druhy chrobákov ďalej patrí drobčík Nudobius lentus (Graven.) alebo Pytho depressus (L.). Tieto chrobáky, ak ich poznáme, je vhodné pri odberoch z lapačov púšťať opäť na slobodu.
Pre príklad: Jedna larva pestroša mravcového skonzumuje behom svojho života v priemere 44 lariev lykokaza smrekového. Pri priemernom počte 30 vykladených vajíčok jednou samičkou to potom znamená 1320 lariev lykokaza smrekového. Dospelec pestroša potom zničí spravidla 1 - 3 dospelce lykokaza smrekového denne, v priemere to činí ďalších 300 lykokazov smrekových.
Ďalej sa odporúča voliť také technológie (napr. odkôrňovanie, chemická asanácia tesne pred výletom dospelcov), ktoré čo najmenej ovplyvňujú parazitoidy (z radu dvojkrídlych - Diptera, alebo blanokrídlych - Hymenoptera). Značný význam majú tiež dravé roztoče, hlístice, entomopatogénne huby a rôzne mikroorganizmy, ktoré môžeme tiež podporiť minimalizáciou chemických zásahov.
Biotechnická ochrana: Feromónové lapače
Jak na feromonové matení obalečů v ovocných sadech
Na monitorovanie a boj s podkôrnym hmyzom sa používajú feromónové lapače technicky uspôsobené k tomuto účelu. Vo feromónových lapačoch sa používajú feromónové odparníky uvedené v „Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín“, ktorý každoročne vydáva MP SR. Vyvesenie odparníkov sa robí tesne pred predpokladaným začiatkom rojenia. Doplnenie odparníkov sa robí v termínoch, určených výrobcom, spravidla dvakrát za sezónu (je vhodné ak staré odparníky zostanú v lapačoch spoločne s novými).
Feromónové odparníky sa pred vyvesením (príp. rezervné odparníky alebo odparníky pre ďalšie rojenie) skladujú v tme a chlade, oddelené od ostatných chemikálií a potravín. Nesmú premrznúť. Doba účinnosti a záručná lehota je daná výrobcom a je uvedená na schválenej etikete. Neodporúča sa kombinácia viacerých druhov feromónových odparníkov na rôzne druhy podkôrnikov v jednom feromónovom lapači vzhľadom k možnosti negatívneho dopadu na ich účinnosť (repelencie).
Zásady inštalácie a údržby
- Bezpečnostná vzdialenosť: Od najbližšieho zdravého smreku, staršieho ako 60 rokov, nemá klesnúť pod 10 m a nemala by prekročiť 25 m. Pri menšej vzdialenosti rastie riziko napadnutia najbližších stromov, ktoré je vyššie najmä pri nižšej vitalite stromov. Vhodné je pozdĺž porastových stien inštalovať bariéry v týchto rozostupoch.
- Stabilita lapača: Lapač musí byť inštalovaný na pevnom, stabilnom stojane, aby nehrozilo jeho vyvrátenie vetrom. V prípade vyvrátenia je v období medzi kontrolami neúčinný.
- Kontrola a údržba: Počas kontrol dohliadame na dobrý technický stav tela lapača a zbernej nádoby. Ak je lapač poškodený, je potrebné závadu urýchlene odstrániť, resp. poškodený lapač vymeniť. Ak sa v zbernej nádobe zachytáva voda, je nutné ju vyliať a dôkladne vyčistiť sitko.
- Správne umiestnenie odparníka: Pri vkladaní feromónových odparníkov je vhodné umiestniť ich pod selekčnú sieťku. Odparníky, ktoré sa adjustujú zástrihom, treba tento zástrih vykonať na vyznačenom mieste, aby nedošlo k nadmernému odparovaniu účinnej látky. Zástrih sa vykoná len po označené miesto a spodná časť sa neodstriháva úplne. Používajú sa len odparníky, ktoré nie sú po lehote životnosti!
Efektívne využitie feromónových lapačov
Najúčinnejším spôsobom využitia feromónových lapačov, najmä v kalamitnom stave, je inštalácia feromónových lapačov do zostáv (bariéry pozdĺž porastných stien v rozostupoch po cca 10 - 15 m), pričom je možné kombinovať feromónové lapače s rôznymi typmi odparníkov (aj na rôzne druhy podkôrnikov), príp. aj s lapákmi. Platí zásada - 1 feromónový odparník do 1 feromónového lapača.
Feromónové lapače sa pravidelne kontrolujú, a to v intervale 7 - 14 dní. Pri vysokých odchytoch vo vrchole rojenia sa odporúča intervaly kontroly skrátiť (jednak sa zvyšujú odchyty - väčšie množstvá zachytených chrobákov pôsobia „odpudivo“, jednak sa zníži riziko nefunkčnosti feromónového lapača z dôvodu jeho poruchy alebo poškodenia). Pri kontrolách sa odobraté chrobáky spoľahlivo ničia (odberom do uzavierateľných nádob a následné oparenie horúcou vodou, odoberaním do uzavierateľných nádob s vodou a detergentom a pod.). Rozšľapávanie na pňoch je najmä v horúcom počasí a pri väčšom množstve zachytených chrobákov riskantné, lebo značná časť spravidla po vysýpaní odlieta skôr ako sú zahubené.
Po skončení odchytovej sezóny je možné feromónové lapače ponechať v poraste alebo ich demontovať a uskladniť. V prípade ponechania v porastoch je vhodné uskladniť aspoň zberné nádoby, príp. selektívne sieťky.
Výhody a nevýhody feromónových lapačov
Výhody:
- Zachytia z praktického pohľadu „neobmedzené množstvo“ chrobákov.
- Vysoká účinnosť.
- Pri zabudnutí na feromónový lapač nehrozí vyrojenie chrobákov.
- Nie je nutné likvidovať zelené stromy.
Nevýhody:
- Častá poruchovosť - vyvrátenie človekom, zverou, vetrom; spadnutie alebo prederavenie zberného kontajneru; odcudzenie alebo nefunkčnosť feromónového odparníka a pod.
- Negatívny pozičný efekt.
- Finančná nákladnosť.
- Nutnosť pravidelných kontrol, ktoré s ohľadom na odber chrobákov sú časovo náročné.
- Nutnosť dodržania bezpečnostnej vzdialenosti.
- Závislosť na dodávateľovi feromónových lapačov a feromónových odparníkov (viazanosť na termíny).
- Prácnosť inštalácie, resp. reinštalácie.
Biotechnická ochrana: Švédska metóda
Špeciálnou, netradičnou biotechnickou metódou je usmerňovanie náletu lykokaza smrekového na okraje smrekových porastov, známa ako tzv. švédska metóda. Metódu je možné a účelné použiť v týchto prípadoch:
- V porastoch, kde je v bežnom roku plánovaná obnovná ťažba (načasovaná do obdobia po rojení chrobáka).
- V porastoch s kalamitným stavom lykokaza smrekového, kde by s najvyššou pravdepodobnosťou aj pri uplatnení klasických obranných metód došlo k napadnutiu porastných stien (ale v nepredvídaných, príp. neprístupných lokalitách).
- V porastoch s rozsiahlou živelnou kalamitou (vetrovou, snehovou) pre usmernenie náletu v súlade s postupom ťažbových prác.
Princíp tejto metódy spočíva v tom, že v určených porastoch sa vyvesí po jednom feromónovom odparníku na 3 - 5 okrajových stromov, čím sa vytvorí umelé ohnisko žeru. Počet umelo založených ohnísk vychádza z možného ohrozenia porastu pri rešpektovaní ťažbových a asanačných kapacít. Zhruba 15 - 20 dní po nálete sa napadnuté stromy zrúbu a príslušným spôsobom asanujú (mechanicky, chemicky, odvoz z lesa).
Metóda vyžaduje dobrú organizáciu práce, aby nedošlo k vylietnutiu chrobáka zo stojacich stromov. Najvhodnejšie je uplatniť túto metódu v období masového jarného rojenia, ale je možné ju použiť v celom období výskytu lykokaza smrekového. Pri spracovaní rozsiahlych vetrových alebo snehových polomov je možné vyvesením feromónových odparníkov (podobne ako v predchádzajúcej metóde) do prístupných častí polomov usmerniť nálet lykokaza smrekového tak, aby nedošlo k jeho rozptylu po celom polome. V tomto prípade je možné časť polomu najskôr ošetriť insekticídmi a použiť ich ako otrávené lapáky.
tags: #lykokaz #priemyselny #postrek