Machovka (rod Physalis), známa aj pod názvami „zemská čerešňa“, „inca berry“ alebo „židovská čerešňa“, je fascinujúca rastlina patriaca do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako rajčiaky, papriky, baklažány či zemiaky. Charakteristickým znakom všetkých druhov machoviek je kalich, ktorý obklopuje a chráni plod - odtiaľ pochádza aj názov Physalis (mechúrik). Tento papierovitý obal, často pripomínajúci lampiónik, sa najkrajšie vyfarbí na jeseň, zdobiac záhrady sýtou červenou až hnedou farbou. Keď ho roztvoríme, objavíme v ňom lesklú bobuľku.
Dôležitou otázkou pre pestovateľov je, či je machovka trvalka alebo letnička. Hoci v jej domovských teplých oblastiach patrí medzi vytrvalé rastliny, v miernom podnebí, ako je Slovensko, teplomilné druhy spravidla neprezimujú vonku, a preto sa väčšinou pestujú ako letničky, teda jednoročné rastliny. Existujú však výnimky a možnosti pestovania, ktoré umožňujú viacročný cyklus.
Druhy machoviek a ich charakteristiky
Dnes poznáme až okolo 110 druhov machoviek, ktoré sa rozšírili do subtropických, tropických a horských oblastí sveta. Na Slovensku sú najznámejšie tri druhy:
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Machovka peruánska, tiež nazývaná ako čerešňa Inka, pochádza z Peru a Guatemaly, kde sa stále vyskytuje aj voľne rastúca. Dorastá až do dvoch metrov a má široké rozložité byle so srdcovitými listami, ktorých okraje sú výrazne vykrajované a majú zvlnené, hnedé rebrovanie. Kvety vyrastajú z úžľabia rozvetvených stoniek a listov jednotlivo na dlhých stopkách a kvitne v júli a auguste. Po odkvitnutí sa kalich zväčší a vytvorí obal plodu - „lampiónik“ béžovej farby. Plody sú jedlé, veľmi chutné a sladkokyslé, pripomínajúce egreše či ananás. Bobuľky sú malé, guľaté, slamovožltej až oranžovej farby, s hladkou, tenkou šupkou a šťavnatou dužinou plnou drobných semienok.
V domovine machovky peruánskej ide o vytrvalú rastlinu. Avšak na Slovensku neprezimuje, preto sa pestuje ako letnička. Je to teplomilná rastlina, ktorá sa na záhon vysádza až v máji, po pominutí rizika jarných mrazov. Je veľmi dekoratívna, ako listy, kvety, tak aj plody.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
Tento druh je známejší pod ľudovými názvami židovská čerešňa alebo lampášik. Pochádza z Japonska a pestuje sa predovšetkým pre svoje ozdobné sýtooranžové kvetné kalichy (lampióniky), ktoré sa výborne hodia na aranžovanie a zdobenie jesenných záhrad. Kalichy zostávajú na rastline aj po opadaní listov, neskôr ich farba vybledne, stanú sa priesvitnými a odhalia malú červenú bobuľu - plod. V minulosti sa uvádzalo, že jej plody sú jedovaté, ale hoci sa to nezakladá na pravde, chuť plodov machovky čerešňovej nie je príliš chutná, preto sa primárne využíva na okrasu.
Na rozdiel od machovky peruánskej, machovka čerešňová u nás prezimuje a považuje sa za dlhovekú trvalku. Vyznačuje sa sýtooranžovými mechúrikmi a rozrastá sa pomocou plazivého podzemku, čo môže byť aj jej nevýhodou. Intenzívne odnožovanie a rozrastanie sa do okolia môže časom potlačiť a likvidovať okolité rastliny. Preto je potrebné miesto výsadby dôkladne premyslieť a vymedziť hranice, napríklad inštaláciou zábran hlboko do pôdy, aby sa plazivé podzemky nedostali ďalej. Rozmnožuje sa jednoducho pomocou koreňových odrezkov alebo delením trsu.
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa) - Tomatillo
Tento druh, známy aj ako tomatillo, je pôvodom z Mexika a je využívaný najmä v kuchyni na prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde. Bobule machovky lepkavej môžu dosahovať priemer až päť centimetrov. V zrelosti sú taktiež ukryté v slamovožltom kalichu, ktorý pri raste často vyplnia a niekedy aj roztrhnú. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Po dozretí je dužina sklovitá, s kyslastou až sladkou chuťou, ktorá mierne pripomína egreše. Pestuje sa ako zelenina a u nás sa zvyčajne pestuje ako letnička.
Pestovanie machoviek
Pestovanie machoviek je pomerne nenáročné a veľmi podobné pestovaniu rajčiakov, s ktorými sú príbuzné. Sú vďačné za dobré podmienky a za vašu starostlivosť sa vám odvďačia bohatou úrodou plodov alebo nádhernou okrasou.
Výber stanovišťa a pôdy
- Slnečné miesto: Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko podporuje jej rast a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Čím viac svetla dostane, tým bude spokojnejšia. V polotieni je nižšia a až tak bohato neplodí.
- Ochrana pred vetrom: Silný vietor môže poškodiť stonky a plody machovky, preto sa odporúča vybrať miesto, ktoré je chránené pred vetrom, alebo zabezpečiť ochranu v podobe vetrolamu.
- Dobre priepustná pôda: Machovka preferuje ľahkú, humóznu, hlbokú a dobre priepustnú pôdu. Vysychavé a piesočnaté pôdy jej nevyhovujú. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko.
Výsadba a rozmnožovanie
Predpestovanie sadeníc zo semien:
- Semená machovky (najmä peruánskej a lepkavej) vysievajte v marci až apríli do výsevného substrátu v interiéri, plytko (maximálne 1 cm hlboko), pretože sú drobné.
- Klíčenie trvá približne 1 - 2 týždne pri teplote okolo 20 - 25 °C.
- Po vzídení rastlinky a vytvorení pravých listov presádzajte sadenice do väčších téglikov alebo kvetináčov (prepichanie).
Výsadba na záhon:
- Najlepší čas na výsadbu machovky na záhon je na jar, po pominutí rizika jarných mrazov, ideálne po polovici mája.
- Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami dodržiavajte okolo 30 až 70 cm, medzi riadkami 70 až 100 cm, keďže rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú.
Rozmnožovanie machovky čerešňovej: Tento druh sa rozrastá pomocou plazivého podzemku a dá sa rozmnožovať delením koreňových odrezkov.
Starostlivosť počas rastu
- Zálievka: Machovka potrebuje pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Počas suchých období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody, inak bude plodov menej a môže dochádzať k praskaniu plodov. V zime pri pestovaní v nádobe polievajte len mierne.
- Hnojenie: Pravidelné dopĺňanie živín je pre machovku kľúčové pre bohatú úrodu plodov. Hnojte každé 2 - 3 týždne organickými hnojivami (napríklad kompost) alebo špeciálnymi tekutými hnojivami pre zeleninu a ovocie (napríklad na rajčiaky).
- Opora: Niektoré druhy machovky, ako je machovka peruánska, môžu mať dlhé stonky, ktoré potrebujú podporu. Keď rastlina dosiahne výšku viac ako pol metra, je vhodné ju priviazať k opore (kolíkom alebo mriežkam), aby sa neváľala a stonky sa nelámali.
- Udržiavanie rastu: Keď sa výhony zaštipujú, podporí sa rozkošatenie a väčšia násada plodov. Porast machoviek je vhodné pravidelne prerieďovať, hlavne ak ich pestujeme ako trvalky (napr. machovku čerešňovú), pretože sa šíria podzemkami a môžu utláčať iné rastliny.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Machovky sú odolné voči chorobám a málo náchylné na pleseň. Spomedzi škodcov ich najčastejšie napádajú vošky, slimáky, rôzne húsenice, svilušky a molice. Burina pri machovke veľmi šancu nemá, neskoro na jeseň je len dobré ostrihať zvyšky suchých stoniek.
MACHOVKA PERUÁNSKA | PHYSALLIS | GOLDEN BERRY
Machovka v nádobách: Viacročná možnosť
Ak si želáte pestovať teplomilné druhy machoviek (napr. peruánsku) ako viacročné rastliny, ideálnym riešením je pestovanie v nádobách. Machovke sa darí pomerne dobre aj počas zimy, ak jej vyberieme čo najsvetlejšie miesto v interiéri. Pri pestovaní v interiéri veľmi skoro na jar kvitne, takže plodov sa dočkáme už v jarných mesiacoch. Cez zimu zálievku obmedzte. Ak sa výhonky príliš vytiahnu alebo listy opadnú, hlboko ich zrežte. Rastliny v črepníkoch, často už s plodmi, sú dostupné aj na predaj a nie je zložité ich pestovať na balkónoch a terasách.
Pre pestovanie machovky v menšej ploche, napríklad na záhone, je možné ju vysadiť do širšieho a hlbšieho črepníka bez dna, ktorý sa zapustí do pôdy. Tým sa vymedzia hranice rastu a zabráni sa nežiaducemu rozširovaniu.
Zber, skladovanie a využitie plodov
Zber plodov: Zber začína, keď sú obaly okolo plodov suché, ľahko sa otvárajú a menia farbu zo svetlozelenej na žltkastú (u machovky peruánskej na béžovú až hnedú). Plody by mali byť pevné, lesklé a sladkokyslé na chuť. Je dôležité zbierať len úplne zrelé plody, ideálne počas slnečných jesenných dní, pretože nezrelé plody sú jedovaté a môžu podráždiť žalúdok. Z jednej rastliny je možné získať desiatky až stovky bobúľ, zberáme postupne až do prvých mrazíkov.
Skladovanie: Zrelé plody bez okolitých kališných lístkov a stopky je možné uchovať v chlade a suchu (napríklad v chladničke) niekoľko mesiacov. Vyberáme zdravé a nepoškodené kusy. Machovky peruánskej vydržia v chlade a suchu niekoľko mesiacov.
Výživová hodnota a použitie
Bobule jedlých machoviek sú vynikajúcim zdrojom vitamínov a minerálov. Majú vysoký obsah draslíka, fosforu, vápnika a železa. Sú mimoriadne bohaté na vitamín C (obsahujú ho dokonca viac ako citrón - až 50 mg%), ďalej obsahujú vitamíny A, B1, B3, rutín, sacharidy a vlákninu. Dôležitý je tiež obsah karotenoidu physalinu, ktorý pôsobí močopudne a pomáha pri zápaloch tráviaceho traktu a močových ciest. Je známy aj ako detoxikačný prostriedok a prírodný prostriedok pre liečbu dny a kĺbnych problémov.
Svieža, tropická chuť machovky výborne vynikne v rôznych receptoch. Plody sa dajú konzumovať:
- Čerstvé: V ovocných šalátoch.
- Tepelne upravené: Na prípravu vynikajúcej marmelády, sladkých čatní, pudingu alebo zmrzliny. Dusené sa môžu podávať s cukrom alebo medom ako pikantná príloha k rôznym pokrmom alebo ako dezert. Možno z nich pripraviť aj kaviár podobne ako z rajčiakov.
- Sušené: Plody je možné aj sušiť.
- Do čokoládových výrobkov: Ako prísada do praliniek či čokoládových pudingov.
Okrem kulinárskeho využitia majú suché kalichy machovky čerešňovej aj dekoratívne využitie. Najdlhšie stonky s dobre vyfarbenými a nepoškodenými plodmi (bez listov) sa môžu použiť ako rezané kvety do vázy, samostatne alebo v kombinácii s inými jesennými rastlinami. Stonky s plodmi sa dajú aj sušiť (zavesené „dolu hlavou“ v dobre vetranej, nie veľmi slnečnej miestnosti) a použiť na ozdobenie bytu počas zimy, na výrobu vencov na dvere alebo netradičných lampášikov na vianočný stromček.
