Pestovanie a starostlivosť o magnóliu veľkokvetú

Magnólie patria vďaka svojmu skorému kvitnutiu a veľkým kvetom medzi jedny z najatraktívnejších drevín v záhrade. Ich nádherné kvety jednoducho neprehliadnete, potešia aj tých najnáročnejších pestovateľov, a pritom starostlivosť o ne nie je vôbec zložitá. Magnólie sú celosvetovo známe pre svoje kvety a tvar, rastú ako veľké kry alebo stromy a vytvárajú nápadné, voňavé kvety, ktoré sú biele, ružové, červené, fialové alebo žlté. Ich predkovia existovali už pred viac než 100 miliónmi rokov. Magnólia je ikonický strom alebo ker s nezvyčajnými, ale mimoriadne peknými kvetmi, pričom je veľmi rozmanitá a rastie takmer vo všetkých častiach sveta.

Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je výnimočný vždyzelený strom, ktorý sa môže vynímať v priestranných záhradách. Okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka. Je mrazuvzdorná do -20 °C, avšak vyžaduje chránenú polohu a darí sa jej predovšetkým na juhu Slovenska.

ilustračné foto magnólie veľkokvetej s jej charakteristickými listami a kvetmi

Výber stanovišťa pre magnóliu

Pri výbere správneho miesta pre vašu rastlinu sa musíme predovšetkým riadiť tým, že magnólie preferujú slnečné až polotienisté stanovište, v mieste chránenom pred prílišným vetrom. Tienistým a priamemu, ostrému slnku sa snažíme vyvarovať, ani jedno im príliš neprospieva. V obľube majú predovšetkým teplejšie polohy, teda pestovanie v podhorských, či horských oblastiach bude o niečo ťažšie, aj napriek tomu, že magnólie sú mrazuvzdorné. Ak je to možné, vyhnite sa exponovaným, veterným miestam, pretože silný vietor môže poškodiť veľké kvety a mladé krehké konáre. Zároveň musíme vziať do úvahy výšku a šírku daného kultivaru v dospelosti a vybrať tak stanovište s dostatočným priestorom. Preto ich vysádzajte v dostatočnej vzdialenosti od budov, plotov a iných rastlín.

Pre magnóliu veľkokvetú je ideálne teplé, záveterné miesto s plným slnkom alebo ľahkým polotieňom. V ideálnom prípade pomôže zimný tieň susedných domov alebo stromov, čím sa zníži riziko poškodenia mrazom. Stálozelené magnólie sú citlivejšie na mráz a preto ich odporúčame do teplejších oblastí.

Príprava pôdy a výsadba

Vhodný termín a technika výsadby

Pre výsadbu magnólií je najlepší mesiac marec alebo apríl, avšak vzhľadom na to, že sa magnólie takmer vždy predávajú kontajnerované a dostatočne prekorenené, možno ich vsádzať v priebehu celej vegetácie. Najneskorší termín by však mal byť v čase, keď je pôda ešte teplá, teda maximálne v októbri. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti, keďže pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline sa zaistí celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Na druhú stranu, jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Opadavé magnólie sa najlepšie vysádzajú v období vegetačného pokoja, zvyčajne koncom jesene alebo zimy v teplejších klimatických podmienkach a skoro na jar v chladnom podnebí.

Dôležité je, aby sa magnólia zasadila tak, aby koreňový krčok (miesto, kde korene prechádzajú do kmeňa) bol presne na úrovni okolitej pôdy. Zároveň magnólie nesadíme príliš hlboko. Korenie plytko a preto dobre zvážte akýkoľvek ďalší budúci zásah do jej okolia. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte.

Požiadavky na pôdu

Magnólie potrebujú pôdu so slabo kyslou až neutrálnou reakciou. Preto odporúčame záhradnícky substrát zmiešať s rašelinou či kompostom. Počítajte s tým, že pre magnólie je najlepšia pôda kyprá, výživná a dobre priepustná, avšak stále vlhká. Naopak, stále premokrenie neznesie. Väčšina magnólií najlepšie rastie vo vlhkých, dobre odvodnených, mierne kyslých pôdach, ale na rast sú vhodné aj neutrálne až mierne zásadité pôdy. Magnólie sa prispôsobia ílovitým, hlinitým alebo pieskovým pôdam, ale nedarí sa im v premokrených alebo zle odvodnených pôdach. Pôda musí byť hlinitá, kyprá a stále vlhká. Magnólii sa nebude dariť v ílovitej pôde alebo v príliš vápenatej.

Pre magnóliu veľkokvetú je najlepšia mierne kyslá (pH 5,5-6,5), humózna a dobre priepustná pôda. Je potrebné pripraviť hlbokú jamu, ktorú obohaťte o kompost či rašelinu. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna až mierne kyslá. Tá by mala byť zhruba dvakrát širšia ako koreňový bal. Jej dno môžete posypať tenkou vrstvou kompostu alebo kvalitnej zeminy.

Zálievka a hnojenie

Zálievka

Novo vysadené rastliny potrebujú pravidelné zalievanie. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nie premokrená, pretože premokrenie spôsobuje hnilobu koreňov. U magnólií je potrebné udržiavať zeminu dostatočne vlhkú, ale nepremokrenú. Je prospešné, ak okolo rastliny umiestnite vrstvu mulču s hrúbkou aspoň 5 cm, čo pomáha udržať vlhkosť. Po zakorenení magnólia dobre znáša aj mierne sucho, takže si za bežných podmienok vystačí s prirodzenými zrážkami. Ak v zime nie je zamrznutá zem, doprajte magnólii zálievku.

schéma koreňového systému magnólie a mulčovania

Hnojenie

Prihnojovanie magnólií je vhodné v priebehu vegetácie, buď viaczložkovými priemyselnými hnojivami, alebo tými prírodnými, ako je kompost, slepačinca, či starší, vyzretý hnoj. Hnojenie síce nie je nevyhnutné, ale vďaka nemu je magnólia dlhokvitnúca a kvitne bohatšie. Hnojivo aplikujeme od marca do septembra. Hnojivo pre magnólie by malo obsahovať vyvážený pomer základných živín s dôrazom na fosfor a draslík, ktoré podporujú bohaté kvitnutie a odolnosť dreva. S hnojením to príliš nepreháňame, aby nedošlo k poškodeniu plytko rozprestretých koreňov.

Pre podporu kvitnutia odporúčame začať prihnojovať fosforečnatými hnojivami. V Záhradkárstve Dráb odporúčajú jednorazovú aplikáciu pomaly rozpustného hnojiva počas marca.

Rez a tvarovanie

Magnólia je ker alebo menší strom, ktorý nevyžaduje pravidelný rez, a preto je pomerne nenáročný na pestovanie. Táto rastlina nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez, priebežná úprava magnólie teda nie je potrebná. Jediné obdobie, kedy je u magnólií povolený rez a tvarovanie, je pred výsadbou a u skutočne mladých rastlín, kedy skontrolujeme rozloženie vetiev. Nežiaduce vetvy odrežeme nad púčikom smerujúcim von z budúcej koruny. Rez u starších a urastených magnólií sa neodporúča, pretože veľmi často potom kríky prestávajú kvitnúť. Ak aj napriek tomu chcete rez vykonať, možno ho tak urobiť až po odkvitnutí, aby sa stihli ešte nasadiť nové púčiky na budúci rok. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Pred výsadbou vezmite záhradné nožnice a strom orežte, odstráňte všetky nevhodne rastúce a prebytočné vetvy. Neskôr sa už rez magnólií vo všeobecnosti neodporúča, pretože to môže negatívne ovplyvniť ich kvitnutie.

Pre stálozelenú magnóliu je strihanie vo veľkej miere znášané dobre a môžete ju pomerne silno zredukovať bez toho, aby to spôsobilo nejaké problémy. Režte jemne a len tvarovacie/zdravotné zásahy po odkvitnutí.

Pestovanie v nádobách

Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel, pretože sa nejedná o bežnú rastlinu do nádob. Preto možno všeobecne odporučiť na tento účel voliť skôr menšie alebo zakrpatené druhy. V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča, ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím. Pre pestovanie v nádobe si treba vybrať trpasličiu odrodu magnólie. Vhodným kultivarom je napríklad Stellata. Magnólia v kvetináči potrebuje priestrannú nádobu (približne 30 až 40 litrov) s dobrou drenážou a kvalitný substrát pre kyslomilné rastliny. Dbajte na pravidelnú zálievku, najmä počas letných mesiacov zalievajte denne. Na zimu presuňte nádobu na chránené miesto k stene domu a obaľte ju izolačným materiálom.

Rýchlosť rastu a kvitnutie

Rýchlosť rastu magnólie závisí od jej druhu, stanovišťa a starostlivosti. Všeobecne platí, že v prvých rokoch rastie skôr pomaly, pretože energiu investuje skôr do zakorenenia. Po niekoľkých rokoch sa rast mierne zrýchli. Magnólia patrí medzi stredne rýchlo rastúce dreviny. V prvých rokoch po výsadbe rastie pomalšie, pretože si buduje silný koreňový systém. Ročný prírastok závisí od kultivaru aj podmienok, zvyčajne sa pohybuje medzi 20 a 40 cm. S pribúdajúcimi rokmi sa rast spomaľuje.

Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni. Dĺžka kvitnutia je ovplyvnená počasím a rastlina zvyčajne ukazuje svoju krásu 2 až 3 týždne. Teplé jarné dni urýchľujú kvitnutie, zatiaľ čo chladnejšie počasie ho predlžuje. Keď opadnú posledné okvetné lístky, na vetvách sa začínajú tvoriť plody pripomínajúce malé šišky. Ako dozrievajú, ich povrch praská a odhaľuje žiarivo červené či oranžové semená zavesené na jemných vlákienkach.

Prečo magnólia nekvitne?

Ak máte magnóliu už niekoľko rokov, ale nekvitne, môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek, čo môže byť aj 5 až 8 rokov. V takom prípade skúste začať prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia.

Bežné problémy, choroby a škodcovia

Magnólie sú pomerne odolné voči chorobám a škodcom. Prípadné problémy môžu súvisieť so špecifickými podmienkami stanoviska, alebo s nesprávnou starostlivosťou. Okrem žltnutia listov z nedostatku železa (ktoré sa rieši hnojením), môže dochádzať aj k žltnutiu a ďalšiemu poškodeniu listov z dôvodu napadnutia hubovými chorobami. V takom prípade je možné zjednať nápravu použitím postreku fungicídu Champion 50 WP alebo Kuprikol 50. Ďalšími škodcami môžu byť húsenice a niektoré druhy hmyzu, ktorých sa zbavíme bežne dostupnými insekticídmi proti savému a žravému hmyzu.

Žltnutie a opad listov u Magnolia grandiflora

V prípade Magnolia grandiflora, kde listy najprv zožltnú a následne opadnú, ako bolo opísané v jednom z dotazov, najčastejšou príčinou býva nedostatočné zásobovanie nadzemnej časti rastliny živinami. To vzniká najmä v dôsledku nefunkčnosti koreňového systému, ktorý nedokáže dýchať v substráte alebo v pôde, ktoré nie sú dostatočne porézne a nedochádza v nich k primeranej výmene plynov. Vhodným riešením je zlepšiť výživu magnólie zásobným hnojivom obsahujúcim všetky potrebné mikroprvky, a zároveň zabezpečiť dostatočne poréznu pôdu. Napríklad, rašelinové substráty miešané v pomere 1:1 s pemzou (sopečným kameňom s vysokou porozitou a vysokým obsahom plynov) môžu pomôcť funkčnosti koreňového systému.

Rôzne druhy magnólií a ich špecifiká

Existuje viac ako 200 druhov magnólií pochádzajúcich z miernych, subtropických a tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, východnej Severnej Ameriky, Strednej Ameriky, Karibiku a častí Južnej Ameriky. Predajcovia ponúkajú veľa druhov magnólií. Medzi najznámejšie a obľúbené druhy patrí:

  • Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora): Je to stálozelený okrasný strom, pochádzajúci z juhovýchodu spojených štátov. V našich podmienkach sa jej darí len v najteplejších častiach Slovenska. Kvety sú biele, aromatické, veľmi veľké, ich priemer dosahuje 20cm a na strome sa objavujú postupne od júna do konca leta. Listy sú veľmi veľké, lesklé, tmavo zelené, dorastajú do rozmerov 12-15cm. Mierny opad je v poriadku. Podľa kultivaru, ktorý vysadíte, sa jej výška pohybuje od 8 do 15m.
  • Magnólia súlangova (Magnolia x soulangeana): Je najznámejším a asi aj najviac pestovaným druhom u nás. Dorastá do 6 až 10 metrov, má krásne bielo-ružové, veľké kvety a môžeme ju nájsť v mnohých záhradách či parkoch. Kvitne od marca až do mája a využíva sa ako dominanta záhrad. Kvety majú tvar tulipánov s priemerom až 20 cm.
  • Magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora): Je populárny druh pochádzajúci z Juhozápadnej Číny, vyznačuje sa nižším vzrastom (4 m v dospelosti). Kvety majú tvar polorozvitej ľalie, alebo štíhlych tulipánov, málokedy sa otvoria úplne. Zvonku sú purpurové, zvnútra svetlo ružové, kvitnú pred olistením na prelome apríla a mája.
  • Magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata): Je charakteristická ešte nižším vzrastom (2,5m), pričom šírka jej koruny je takmer dva krát väčšia ako výška. Pochádza z Japonska. Kvitne pred olistením koncom marca. Vhodná je aj do menších záhrad alebo nádob.
  • Magnólia sieboldova (Magnolia sieboldii): Je menej tradičný druh, kvitne až začiatkom leta (máj/jún), keď už je plne olistená. Je ľahko rozoznateľná netypickými bielymi kvetmi s purpurovým stredom.
  • Magnólia holá (Magnolia denudata): Pôvodom z centrálnej a východnej Číny, dorastá do výšky 9 metrov a vyznačuje sa bielymi kvetmi s citrusovou vôňou.
kvet magnólie veľkokvetej zblízka

tags: #magnolia #velkokveta #hnojenie