Slovensko patrí medzi krajiny, kde je povolené pestovanie maku siateho na potravinárske účely. K existujúcim odrodám sa pridáva novovyšľachtená odroda Harlekýn, ktorá dopĺňa dlhoročné sortimenty. Nová odroda bola na Slovensku uvedená po pätnástich rokoch od posledného šľachtenia.
Šľachtenie a vlastnosti odrody Harlekýn
Proces šľachtenia novej odrody začína výberom vhodných rodičovských línií pre kríženie. Po tomto procese nasleduje získavanie ďalších generácií rastlín. Nová odroda Harlekýn sa od ostatných odlišuje špecifickými morfologickými znakmi. Vytvára typické tobolky vajcovitého tvaru s hrubým povlakom, má stredne štetinatú stonku a je strednej výšky. Výhodou je jej odolnosť voči poliehaniu a napadnutiu chorobami, vrátane plesní a helmintosporiózy, ktoré sa môžu vyskytovať na listoch aj tobolkách. Okrem toho sa vyznačuje pomerne vysokým obsahom morfínu v makovine. Odroda Harlekýn je modrosemenná, podobne ako väčšina predtým vyšľachtených odrôd na Slovensku.
Jednou z kľúčových vlastností novej odrody je jej plasticita, teda schopnosť adaptovať sa na rôzne klimatické podmienky. Šľachtenie sa zároveň zameralo na dosiahnutie vyššej úrody, čo je pri vývoji nových odrôd vždy prioritou.

Aktuálne pestovanie a výzvy
V súčasnosti je nová odroda Harlekýn vysadená najmä v oblasti Šariša. Pestovatelia maku na celom Slovensku sa však v tomto roku potýkajú s nepriaznivým počasím. Chladný marec spôsobil, že sejba maku sa posunula až na začiatok apríla.
Počet pestovateľov maku na Slovensku sa pohybuje od dvadsať do tridsať, pričom celková ročná výsadba sa pohybuje na plochách od 2000 do 5000 hektárov. Pre porovnanie, Česká republika je významným pestovateľom maku s približne 30 tisíc hektármi.
Odborné podujatia a výživa porastov
Dňa 10. mája 2024 sa v Šuranoch konalo stretnutie šľachtiteľov maku, odborníkov v oblasti ochrany a výživy rastlín a samotných pestovateľov. Podujatie organizovalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch v spolupráci so spoločnosťou Labris, s. r. o., na pozemkoch MVDr. Tibora Vrbu a spoločnosti Ing. Martina Vrbu, MAKoMAK, s. r. o.
Ing. Pavol Hauptvogel, PhD., riaditeľ NPPC - VÚRV Piešťany, predstavil činnosť Výskumno-šľachtiteľskej stanice (VŠS) Malý Šariš, ktorá má bohatý sortiment úspešných odrôd potravinárskeho maku siateho.
Ing. Zuzana Mocnáková zo spoločnosti INTERAGROS, a. s., informovala o produktoch firmy aplikovaných v porastoch maku. Spoločnosť pred dvomi rokmi uviedla na trh dva typy tekutých dusíkatých hnojív s obsahom síry: Agrodas TH a Agrosurea. Tieto hnojivá pôsobia ako inhibítory denitrifikácie, čím spomaľujú straty dusíka a zabezpečujú jeho dlhodobejšie využitie rastlinami. Obsiahnutá síra, v síranovej a elementárnej forme, pomáha plynulo vyživovať porast počas vegetácie a koriguje nedostatky. Hnojivá pozitívne vplývajú na zdravotný stav rastlín, zlepšujú ich obranyschopnosť voči abiotickým stresom (sucho, nedostatok vody) a zabraňujú rozvoju patogénov na listoch.

Ochrana a výživa porastov podľa MVDr. Tibora Vrbu
MVDr. Tibor Vrba zdôraznil dôležitosť odburenia plochy pred pestovaním maku. Na parcele s makom siatym jarným odrody Major aplikoval herbicíd Callisto 480 SC v kombinácii s hnojivom Agrodas TH. Podľa jeho slov ide o bezpečnú dávku bez fytotoxického účinku na mak.
Následne bude v porastoch aplikovaný systémový fungicíd Caramba (metconazole) s morforegulačným účinkom, ktorý skracuje stonku, posilňuje rastliny a podporuje tvorbu viacerých makovíc na rastlinu. V rámci výživy plánuje opätovne aplikovať hnojivo Agrodas TH, najmä v porastoch stresovaných suchom, kde je tekuté hnojivo kľúčové pre výživu.
Proti žlabatke stonkovej sa mu osvedčil Vaztak Pro (lambda-cyhalothrin). V rastovej fáze prvej makovice aplikuje Mospilan 20 SP proti cicavým a žravým škodcom.
Vplyv extrémneho počasia a technológie Galleko
Uplynulá sezóna bola poznačená extrúznym počasím, so suchom na jar a následnými prívalovými dažďami. Pestovanie maku je preto často adrenalínovým dobrodružstvom, kde úspech závisí od overených postupov a technológií, ktoré zabraňujú presušeniu pôdy a pomáhajú rastlinám lepšie znášať nepriaznivé vplyvy počasia.
Značka Galleko ponúka komplexné riešenie v oblasti morforegulácie, stimulácie a zvýšenia odolnosti rastlín voči počasiu. Prípravky Galleko pomáhajú nielen navýšiť úrodu, ale aj zlepšiť jej kvalitatívne ukazovatele.
Použitie prípravkov Galleko v praxi
Pri morení osiva sa odporúča použiť prípravok Galleko špeciál v dávke 12,0 l/t. Zabezpečí vysokú energiu klíčenia aj v suchších podmienkach a pomôže rastlinám vyrovnať sa s prísuškami.
Humínové látky obsiahnuté v prípravkoch podporujú rozvoj koreňovej sústavy, čím rastliny lepšie prijímajú živiny a vlahu aj v nepriaznivých podmienkach.
V prvých mesiacoch po vzídení sú rastliny často vystavené nízkym teplotám, suchu a herbicídnemu stresu. Aplikácia prípravku Galleko arider v dávke 0,5 l/ha s obsahom morských rias a protistresových zložiek pomáha mladým rastlinám prekonávať tieto nepriaznivé vplyvy.
V prípade studenej jari alebo mrazov, ako napríklad v máji 2020, kombinácia zložiek prípravkov Galleko zrýchľuje a skracuje fázu regenerácie poškodených rastlín, čím im zostáva viac energie na tvorbu úrody.

Maloparcelkové pokusy s prípravkami Galleko
Výsledky maloparcelkových pokusov z roku 2017 potvrdzujú účinnosť prípravkov Galleko:
- V pokusoch na lokalite Červený Újezd (ČR) priniesla aplikácia Galleko špeciál navýšenie úrody o 120 kg voči kontrole pri úrodovej hladine nepresahujúcej 1 t. Napriek nepriaznivým podmienkam (mrazy, sucho, vysoké teploty) sa dosiahli pozitívne výsledky.
- Na NPPC VÚRV Piešťany - Výskumno-šľachtiteľskej stanici Malý Šariš (SR) zvýšila aplikácia Galleko špeciál úrodu semien o 5,5 % a makoviny o 5 %.
Pre posilnenie tvorby a rastu koreňovej sústavy sa odporúča kombinácia prípravkov Galleko koreň a Galleko univerzál v dávke (0,6 + 0,6 l/ha) vo fáze listovej ružice. Táto kombinácia podporuje transport živín, zvyšuje odolnosť rastlín voči stresu a zabezpečuje mohutnejšiu nadzemnú časť.
V období háčkovania maku sa používa prípravok Galleko kvet a plod v dávke 1,0 l/ha. Tento prípravok podporuje tok živín do toboliek, tvorbu semien a zmierňuje stres spôsobený nedostatkom zrážok a silným slnečným žiarením. U potravinárskych odrôd významne zvyšuje HTS (hmotnosť tisícich semien) a u vysokomorfínových odrôd navyšuje obsah morfínu v makovine.
Príklady z praxe
- Pokus v okrese Třebíč (ČR): Aplikácia prípravkov Galleko Koreň + Galleko list (0,4 + 0,4 l/ha) vo fáze listovej ružice a Galleko Kvet a plod (0,8 l/ha) vo fáze háčkovania maku viedla k navýšeniu úrody o 280 kg/ha oproti neošetrenej časti. Rastliny boli vitálnejšie, mali lepší koreňový systém a lepšie odolávali stresovým faktorom.
- Pokus pri obci Malá Mužla (SR): V podmienkach ľahkej a piesočnatej pôdy s minimom zrážok viedla aplikácia Galleko Koreň + Galleko Univerzál (0,6 + 0,6 l/ha) a následne Galleko Kvet a plod (1,0 l/ha) k navýšeniu hmotnosti makoviny o 188 kg/ha a obsahu morfínu o 0,3 %.

Pestovanie ozimného maku
V posledných rokoch narastá trend pestovania ozimného maku vďaka stúpajúcim teplotám v zimných mesiacoch. Ozimný mak prináša výhody v podobe vyššieho počtu vetiev a väčšieho potenciálu úrody. Prípravky Galleko preukázali svoju opodstatnenosť aj v porastoch ozimného maku, kde prispievajú k navýšeniu úrody semena a makoviny, ako aj k zvýšeniu obsahu morfínov.
Historický prehľad a využitie maku siateho
Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých a je využívaný už niekoľko tisíc rokov. Prvýkrát sa pestoval v 6. tisícročí pred n. l. v oblasti Stredomoria a neskôr v Mezopotámii ako zdroj ópia. V 9. storočí sa rozšíril do Číny. Na území Slovenska sa mak ako olejnina začal vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia.
Mak je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky 30-150 cm. Má dlhé kvetné stopky s kvetmi do 10 cm v priemere. Zrelá makovica je guľovitá, 3-8 cm v priemere, so sivou farbou a viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté.
Okrem kulinárskeho využitia sú makové semienka cenené pre obsah bielkovín, vlákniny, tukov, vápnika, železa, horčíka a vitamínov skupiny B. V niektorých krajinách je pestovanie maku obmedzené kvôli obsahu alkaloidov. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov.
Podmienky pre pestovanie maku
Pôda
Pre pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké, hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK.
Poloha
Najlepšie sa maku darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.
Dôležitá je drobnohrudkovitá štruktúra pôdy bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.
Stanovište
Mak siaty preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH.
Výsev a sejba
Mak sa seje priamo na stanovište. Môže sa vysievať už vo februári, dokonca aj na sneh („na sneh“), pretože semená nezmrzhnú. Optimálna teplota pre klíčenie je 10 °C (5-6 dní) alebo 18-20 °C (3-4 dni).
Časový rámec: Sejba prebieha od februára do konca apríla.
Spôsob sejby: Osivo sa vysieva do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Pri sejbe do vlhkej pôdy môžu semená vyklíčiť aj z hĺbky dvoch centimetrov.
Pre ozimný mak sú ideálne podmienky na sejbu začiatkom septembra.

Starostlivosť o rastliny
Jednotenie
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotí sa na vzdialenosť 10 až 15 cm, cieľom je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich makovíc a aby každá rastlina mala len jednu.
Kypranie a odburinenie
Po vzídení je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Mak nedokáže konkurovať burinám.
Zavlažovanie
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie, preto sa zavlažovanie obmedzí.
Výživa a hnojenie
Pre vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha priemerne:
- 70 kg dusíka
- 26 kg fosforu
- 90 kg draslíka
- 79 kg vápnika
- 15 kg horčíka
- 0,11 kg bóru
- 0,20 kg zinku
- 0,34 kg mangánu
Požiadavky na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie menia:
- V počiatkoch rastu má mak malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutný ich dostatok v prístupnej forme.
- Do fázy 3-4 párov pravých listov má najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik.
- Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K.
- V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry.
- V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť dostatok bóru a zinku (najmä Zn vo fáze peľových tetrád listovými hnojivami).
Nedostatok živín
- Dusík: Obmedzený rast, svetlozelené až žlté listy, znížený počet semien a HTS.
- Fosfor: Obmedzený rast koreňov, spomalený vývin, narušený energetický metabolizmus, znížená odolnosť proti poliehaniu.
- Draslík: Vplyv na metabolizmus cukrov, znížená produkcia sušiny, klesá odolnosť proti suchu, zvyšuje sa lámavosť stoniek.
- Vápnik: Zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvýšenie kyslosti, znížená odolnosť proti poliehaniu.
- Horčík: Poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
- Síra: Obmedzené využitie dusíka, znížený obsah oleja v semenách, zhoršený zdravotný stav.
Mikrobiogénne prvky ako B (účasť na opeľovaní, tvorbe úrody), Zn (vznik peľových tetrád, opeľovanie) a Mn (fotosyntéza, úroda na alkalických pôdach pri suchu) sú pre mak nevyhnutné.
Na jeseň sa aplikuje AMOFOS. Prihnojenie dusíkom sa v pestovaní maku neosvedčilo.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Choroby
- Pleseň maková: Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Prevenciou je dodržanie trojročného odstupu pri pestovaní maku na rovnakom záhone.
- Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti. Prejavuje sa žltnutím, tmavohnedými hranatými škvrnami na listoch a deformáciou toboliek. Optimálna teplota pre šírenie je 24-28 °C. Ochrana spočíva vo vyrovnanej výžive, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
- Ďalšie patogény: Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku, pleseň sivá.
Opatrenia proti plesni makovej: Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne.

Škodcovia
- Voška maková: Tvorí početné kolónie na spodných stranách listov, stonkách a tobolkách. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú. Je prenášačom viróz.
- Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú vzchádzajúce rastliny požerom. Larvy škodia na koreňoch a môžu spôsobiť hynutie rastlín. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
- Krytonos makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy a otvory do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú semená v tobolkách.
- Žĺtatka
- Byľomor: Larvy sa vyskytujú v napadnutých makoviciach, spôsobujú ich deformáciu a hnilobu.
Pri domácom pestovaní je vhodné používať namorené osivo a dodržať minimálne trojročný odstup od predchádzajúceho pestovania maku na danej lokalite.
Herbicídna ochrana
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá, pretože mak je citlivý na fytotoxicitu herbicídov.
- Preemergentná ochrana: Zabezpečuje nezaburinený porast počas prvých 4-5 týždňov po sejbe.
- Postemergentná ochrana: Vyžaduje zohľadnenie skladby burín, vývinového štádia maku a burín, ako aj poveternostných podmienok.
V ozimnom maku sa využíva herbicíd Lentipur pre jeho selektivitu. Na jar sa aplikujú prípravky Laudis OD a Starane Forte.
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Je tiež citlivý na nevhodné použitie pesticídov a iných prípravkov.
Osevný postup
Mak by sa mal zaraďovať do osevného postupu najskôr po 4-5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nie je vhodné pestovať mak po repke ozimnej, pretože sa obe plodiny navzájom zaburiňujú.
Legislatíva
V Slovenskej republike sa pestovanie maku siateho riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach. Pestovanie maku na ploche väčšej ako 100 m² na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné len na základe povolenia.