Mak siaty (Papaver somniferum) je obľúbená jednoročná rastlina, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Pestuje sa pre svoje semená, ktoré sú nenahraditeľné v kuchyni a zároveň je významným zdrojom ópia. Z tohto dôvodu je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. Na Slovensku má pestovanie maku dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo. U nás je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely.
Botanický opis maku siateho
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka maku siateho je priama, rozkonárená, listnatá, valcovitá a dorastá do výšky 0,6 až 2,0 m, pričom niektoré odrody dosahujú výšku 30 - 50 cm. Má jednoduché až perovitodielne listy a bledofialové, ružové alebo červené kvety.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Mak siaty kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Plodom je mnohosemenná tobolka, známa ako makovica. Tá môže byť buď nepukavá („slepý mak“), stále uzavretá (subsp. somniferum - m. s. pravý) alebo pukavá s dierkami („škeriak“ - subsp. setigetum (DC.) Corb., m. s. Mak siaty srstnatý je rastlina odstávajúco štetinato chlpatá, s tobolkami, ktoré sú po dozretí hore s otvormi. Jej semená sú čierne. Táto forma sa na Slovensku pestuje zriedka a na zboreniskách a úhoroch môže rásť ako splanená kultúrna forma. Semená sú modročiernej farby, obličkovitého tvaru a dlhé 1,0 až 1,5 mm. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal.
Pestovanie maku siateho
Pestovanie maku siateho je relatívne nenáročné, ak sú dodržané správne podmienky a agrotechnické postupy.
Stanovište a pôdne podmienky
Mak siaty preferuje slnečné a vzdušné stanovište. Najlepšie rastie v pôde s nižším obsahom dusíka. Vyžaduje ľahkú, priepustnú pôdu s dobrou priepustnosťou a neutrálnym pH, bez čerstvého hnojenia. Pôda by mala byť hlinitá alebo hlinitopiesčitá. Neznáša premokrenie ani ťažké ílovité pôdy. Po zakorenení je veľmi odolný voči suchu.
Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Prevládajúce pôdne typy sú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre pestovanie maku.
Výsev a agrotechnika
Mak siaty sa pestuje z priameho výsevu do pôdy. Semená sa vysievajú priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október), najčastejšie skoro na jar. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Semená sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm, alebo v radoch s rozostupom 20 x 20 cm. Na klíčenie totiž potrebujú svetlo, preto sa len jemne pritlačia k pôde. Vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov.
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, sa mak siaty zaraďuje takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín, čo je kľúčové pre drobnosemenné plodiny. Farmári uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba. Tá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry, aby sa mak mohol vysievať do hĺbky 1 cm. V teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar je dôležité vysievať mak v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu.
Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Ak sú pôdy v relatívne dobrom stave, nehnojí sa pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.
Starostlivosť a jednosenie
Po vzídení je rastlina nenáročná na starostlivosť, vyžaduje len občasné kyprenie pôdy a minimálne zavlažovanie. Záhon sa musí po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený. Rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku. Rastlina je náročná na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám. Po vzídení je dôležité porast prejednotiť, aby mali rastliny dostatok priestoru. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín. Mak je nenáročný na zálievku a dobre znáša sucho, čo zabezpečuje bohatú tvorbu toboliek.
Problémy pri pestovaní a ochrana
Slabé klíčenie maku je často spôsobené príliš hlbokým výsevom. Problémom môže byť aj zhutnená alebo premokrená pôda. Hustý výsev vedie k rednutiu a slabému rastu.
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou. Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni sa dá predísť, pokiaľ sa mak vysieva na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast dokáže odolať škodcovi, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.
WHO vydáva dokument Bezpečnosť pri podávaní liekov na zanedbávané tropické choroby
Zber a skladovanie maku
Zber maku prebieha v lete, keď sú tobolky suché a semená v nich hrkocú. Ideálny čas nastáva po úplnom dozretí, keď rastlina začne prirodzene zasychať. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Predčasný zber môže viesť k nedozretým semienkam. Zber sa vykonáva za suchého počasia. Správne načasovanie zberu je kľúčové pre kvalitu maku.
Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.
Pôvodne pochádza z Východnej Indie a Turecka. Najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj ópia. V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia, po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku.
Historicky, v roku 1896, sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách. Do roku 1946 vzrástla plocha na 31 000 ha a odvtedy postupne klesala na menej než 8 000 ha v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Medzi odrody vyšľachtené v Česku patria:
- Azur (pestovaný počas rokov 1928 - 73)
- Hanácký modrý (1934 - 80)
- Dubský stříbrošedý (1944)
- Modran (1969)
- Amarin (1975)
V poslednom čase sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012), Aplaus (2014), Opex (2015), Onyx (2016). Konzumný mak sa pestuje hlavne v strednej Európe, pričom v Slovenskej republike a Českej republike sa pestujú rôzne odrody, najmä slovenskej a poľskej proveniencie.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia, od kulinárstva cez medicínu až po kozmetiku.
Potravinárstvo
Semená maku sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva, dezertov, múčnikov a tradičných jedál. Sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny, vlákninu, vápnik a minerály. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej. Mak siaty je neoddeliteľnou súčasťou stredoeurópskej gastronómie. Takmer celá produkcia je určená pre potravinárstvo, a viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou.
Farmaceutický priemysel a liečiteľstvo
Mak siaty slúži ako liečivá rastlina. Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky.
Kozmetika
Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
Riziká a legislatíva
Mak siaty je významný zdroj ópia, preto je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. Mak siaty je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku a na Slovensku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo, keďže potravinársky mak je typický len veľmi nízkym obsahom alkaloidov.
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín). Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča.
Je dôležité poznamenať, že opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné! Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely.