Rozkvitnuté polia maku siateho často lákajú k zastaveniu, obdivovaniu a fotografovaniu. Mak siaty sa však celkom dobre dá použiť aj v okrasnej záhrade. Pre krátkosť kvitnutia nie je dominantou, ale skôr zaujímavým doplnkom, ktorý dokáže vyzdobiť kombinované záhony s trvalkami, trávami i niektorými drevinami. Podobné využitie majú aj iné jednoročné maky, kam patrí aj náš dobre známy mak vlčí.
Nie je jediný, je ich viac. Jedným z nich je aj mimoriadne pôvabný Papaver commutatum. Tieto síce krátkodobo efektné, ale mimoriadne nežné rastliny bývajú najčastejšie súčasťou pestrých letničkových zmesí, ktoré majú tú výhodu, že jednotlivé druhy rozkvitajú postupne tak, že na záhone aspoň niečo kvitne po dlhú časť vegetačnej doby. Maky sú mimoriadne atraktívne pre hmyz, ich použitím na záhrade týmto vykonávame prírode veľkú službu. Aj keď sú to jednoročné rastliny, na stanovišti vedia vytrvať mnoho rokov, lebo sa ľahko vysemeňujú. Niekedy ich schopnosť prežiť môže súvisieť až s invazívnymi vlohami.
Mak siaty - účinky a využitie
Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Je to jednoročná bylina, ktorá sa pestuje na poliach a v záhradách ako významná liečivá rastlina, olejnina a potravina. Z kolovitého koreňa vyrastá vysoká, rozkonárená stonka s oválnymi, sediacimi listami. Na jej konci sa tvoria veľké biele až červené kvety. Plodom je makovica.
Celá rastlina má bohato vyvinuté mliečnice s bielou šťavou, latexom. S výnimkou zrelých semien je celá rastlina jedovatá. Farmaceutický priemysel spracúva usušenú šťavu - ópium (Opium crudum), ktorá sa získava narezávaním nezrelých toboliek z druhov maku obsahujúcich ópium, nezrelé usušené tobolky ópiových kultivarov maku (Fructus papaveris immaturus) a zrelé, vyklepané tobolky s krátkym zvyškom stopky (Fructus papa veris maturus).
Predovšetkým z makovíc sa izolujú jednotlivé alkaloidy. V ópiu sa ich zistilo asi 25. Najdôležitejší je morfín, ktorý môže tvoriť až 20 % ópia. Pôsobí utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách, žlčníkových kolikách a pod. Všetky alkaloidy ópia patria medzi narkotiká (návykové jedy) a ich dlhšie trvajúce užívanie spôsobuje chronické otravy, telesné chátranie a smrť.
Máloktorá rastlina priniesla ľudstvu toľko úžitku a zároveň toľko nešťastia ako mak siaty. Mak siaty poznali už pred 3000 rokmi Sumery. Využívali ho pri svojich náboženských obradoch. Vo veľkej úcte ho pre jeho analgetické vlastnosti mali i starí Egypťania. Vence z maku sa našli i v starých egyptských hrobkách. Uznávali ho i starí Gréci. V starogréckej mytológii boh spánku Hypnos bol vyobrazovaný ako okrídlený mladík s makovicami v rukách. Grécki lekári ho používali už v 4. storočí pred naším letopočtom. Po ázijskom kontinente ho rozšírili Araby. Používali ho aj na liečbu cholery a úplavice.
Niektorí autori považujú rodové meno „Papaver“ údajne odvodené od latinského názvu „prs“. Pravdepodobne preto, že biela šťava - „ópium“ vytekajúca z poranenej makovice pripomínala mlieko.
Botanický opis maku siateho
Mak siaty je jednoročnou rastlinou pestovanou v početných varietach. Tieto sa medzi sebou líšia farbou kvetov a semien, tvarom a veľkosťou plodov, ale aj obsahom alkaloidov a ich vzájomným zastúpením.
- Koreň: Má vretenovitý.
- Stonka: Je vzpriamená, holá, ale aj chlpatá. Dorastá do výšky 50 až 100 cm.
- Listy: Sú vajcovité, objímavé, zubaté a vykrajované.
- Kvet: Nesie veľké 4 lupienkovité, korunné, najčastejšie biele kvety s fialovou škvrnou na báze. Kvitne v máji až júni.
- Plod: Sú mnohosemenné tobolky - makovice.
- Semená: Podľa odrody sú biele, sivé alebo modrofialové.
Nezrelé semená obsahujú alkaloidy, preto sú jedovaté. V zrelých semenách sa alkaloidy nenachádzajú.
Pestovanie a história
Mak siaty je jednoročná bylina s 30 - 50 cm vysokou priamou, rozkonárenou, listnatou, valcovitou stonkou. Má jednoduché až perovito-dielne listy a bledofialové alebo ružové či červené kvety. Plod je mnohosemenná tobolka (makovica) buď nepukavá („slepý mak“), stále uzavretá (subsp. somniferum - m. s. pravý) alebo pukavá s dierkami („škeriak“ - subsp. setigetum (DC.) Corb.).
Mak siaty srstnatý (subsp. setigetum) je rastlina odstávajúco štetinato chlpatá, tobolky sú po dozretí hore s otvormi, semená čierne. Na Slovensku je zriedka pestovaná, na zboreniskách a úhoroch azda splanená kultúrna forma predchádzajúceho poddruhu.
Mak sa pestuje pre potravinárske využitie (semená a olej). Mak je olejnatá plodina importovaná z Ázie. Pestuje sa na roliach, v záhradách, odkiaľ sa často šíri do okolia. Často splanieva na kompostoch a na úhoroch.
História a Mak siaty: Botanická charakteristika, história a využitie
Rozkvitnuté polia maku siateho bývajú častým dôvodom na zastavenie, obdivovanie i fotenie. Mak siaty sa ale celkom dobre dá použiť aj v okrasnej záhrade. Pre krátkosť kvitnutia ale nie ako dominanta, skôr ako zaujímavý doplnok, ktorý dokáže vyzdobiť kombinované záhony s trvalkami, trávami i niektorými drevinami. Podobné využitie majú aj iné jednoročné maky, kam patrí aj náš dobre známy mak vlčí. Nie je jediný, je ich viac. Jedným z nich je aj mimoriadne pôvabný Papaver commutatum. Tieto síce krátkodobo efektné, ale mimoriadne nežné rastliny bývajú najčastejšie súčasťou pestrých letničkových zmesí, ktoré majú tú výhodu, že jednotlivé druhy rozkvitajú postupne tak, že na záhone aspoň niečo kvitne po dlhú časť vegetačnej doby. Maky sú mimoriadne atraktívne pre hmyz, ich použitím na záhrade týmto vykonávame prírode veľkú službu. Aj keď sú to jednoročné rastliny, na stanovišti vedia vytrvať mnoho rokov, lebo sa ľahko vysemeňujú. Niekedy ich schopnosť prežiť môže súvisieť až s invazívnymi vlohami.
Mak siaty - účinky a využitie
Mak siaty (Papaver somniferum L. / Makovité) je jednoročná bylina, ktorá sa pestuje na poliach a v záhradách ako významná liečivá rastlina, olejnina a potravina. Z kolovitého koreňa vyrastá vysoká, rozkonárená stonka s oválnymi, sediacimi listami. Na jej konci sa tvoria veľké biele až červené kvety. Plod je makovica.
Celá rastlina má bohato vyvinuté mliečnice s bielou šťavou, latexom. S výnimkou zrelých semien je celá rastlina jedovatá. Farmaceutický priemysel spracúva usušenú šťavu - ópium (Opium crudum), ktorá sa získava narezávaním nezrelých toboliek z druhov maku obsahujúcich ópium, nezrelé usušené tobolky ópiových kultivarov maku (Fructus papaveris immaturus) a zrelé, vyklepané tobolky s krátkym zvyškom stopky (Fructus papa veris maturus).
Predovšetkým z makovíc sa izolujú jednotlivé alkaloidy. V ópiu sa ich zistilo asi 25. Najdôležitejší je morfín, ktorý môže tvoriť až 20 % ópia. Pôsobí utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách, žlčníkových kolikách a pod. Všetky alkaloidy ópia patria medzi narkotiká (návykové jedy) a ich dlhšie trvajúce užívanie spôsobuje chronické otravy, telesné chátranie a smrť. Máloktorá rastlina priniesla ľudstvu toľko úžitku a zároveň toľko nešťastia ako mak siaty.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty poznali už pred 3000 rokmi Sumery. Využívali ho pri svojich náboženských obradoch. Vo veľkej úcte ho pre jeho analgetické vlastnosti mali i starí Egypťania. Vence z maku sa našli i v starých egyptských hrobkách. Uznávali ho i starí Gréci. V starogréckej mytológií boh spánku Hypnos bol vyobrazovaný ako okrídlený mladík s makovicami v rukách. Grécki lekári ho používali už v 4. storočí pred naším letopočtom. Po ázijskom kontinente ho rozšírili Araby. Používali ho aj na liečbu cholery a úplavice.
Niektorí autori považujú rodové meno „Papaver“ údajne odvodené od latinského názvu „prs“. Pravdepodobne preto, že biela šťava - „ópium“ vytekajúca z poranenej makovice pripomínala mlieko.
Najstaršie stopy dokladajúce jeho využitie pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii sa využíval ako zdroj pre výrobu ópia. V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny. Na území Česka a aj Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku.
Botanická charakteristika
Mak siaty je jednoročná rastlina pestovaná v početných varietach. Tieto sa medzi sebou líšia farbou kvetov a semien, tvarom a veľkosťou plodov, ale aj obsahom alkaloidov a ich vzájomným zastúpením.
Koreň a stonka
Koreň má vretenovitý. Byľ je vzpriamená, holá ale aj chlpatá. Byľ dosahuje výšku 50 až 100 cm.
Listy
Listy sú vajcovité, objímavé, zubaté a vykrajované. Mak siaty je jednoročná bylina s 30 - 50 cm vysokou priamou, rozkonárenou, listnatou, valcovitou stonkou. Má jednoduché až perovito dielne listy.
Kvety a plody
Byľ nesie veľké 4 lupienkovité, korunné, najčastejšie biele kvety s fialovou škvrnou na báze. Kvety sú bledofialové alebo ružové či červené a opadavé. Kvitne v máji až júni.
Plody sú mnohosemenné tobolky - makovice. Plod je mnohosemenná tobolka (makovica) buď nepukavá („slepý mak“), stále uzavretá (subsp. somniferum - m. s. pravý) alebo pukavá s dierkami („škeriak“ - subsp. setigetum (DC.) Corb., m. s. Mak siaty srstnatý je rastlina odstávajúco štetinato chlpatá, tobolky sú po dozretí hore s otvormi, semená čierne, na Slovensku zriedka pestovaná, na zboreniskách a úhoroch azda splanená kultúrna forma predchádzajúceho poddruhu.
Semená sú podľa odrody biele, sivé alebo modrofialové. Sú obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm. Nezrelé semená obsahujú alkaloidy preto sú jedovaté. V zrelých semenách sa alkaloidy nenachádzajú.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Pestovanie a agrotechnika
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Seje sa priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín.
Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Pôdne typy prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre rastlinnú výrobu nastavenú na maximálnu intenzitu.
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, sa mak siaty zaraďuje takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín, čo je kľúčové pre drobnosemenné plodiny ako je mak. V družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba. Tá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry, aby sa mak mohol vysievať do hĺbky 1 cm.
„Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel,“ konštatuje sa. Hneď, ako sa dá ísť do poľa, snažia sa mak siať v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou - napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni sa dá predísť, pokiaľ sa mak vysieva na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia:
Potravinárstvo
Semená sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej.
Farmaceutický priemysel a liečiteľstvo
Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami. Mak je známy pre svoje liečivé vlastnosti. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Je však dôležité poznamenať, že získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole.
Kozmetika
Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
Možné riziká a legislatíva
Je dôležité poznamenať, že opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné kvôli čiastočne mylnému predpokladu, že obsahujú návykové látky. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča.
Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať.
Podľa Dohovoru OSN z roku 1961 je nad pestovaním maku potrebný dohľad a pestovanie je možné obmedziť, prípadne aj zakázať. V Európe sa môže s rôznymi zákonnými obmedzeniami ale i bez nich, pestovať napríklad na Slovensku, v Česku, Poľsku, Španielsku, Turecku. Najväčším pestovateľom maku v stredoeurópskom priestore je Česká republika, ktorá dodáva na stredoeurópsky trh až okolo 60 % spotreby.
Pri zbere maku treba klásť dôraz na zrelosť semena.
tags: #mak #siaty #morfologia