Na Slovensku je mak bežnou záležitosťou, hoci inde je často zakázanou rastlinou. Poznáme ho vďaka našim tradíciám a zvykom, a je nevyhnutnou súčasťou sladkých dobrôt podávaných nielen v období Vianoc, ale počas celého roka. Mak najprv v období kvitnutia zdobí záhradu a potom taniere dobrotami. Vo všeobecnosti je mak naozaj veľmi vzácny. Síce obsahuje látky, pre ktoré je jeho pestovanie v niektorých krajinách zakázané, u nás je drobné makové semienko v stravovaní obrovským zdrojom úžasných látok.
História a pôvod maku
Staroveké civilizácie
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Túto úžasnú rastlinu poznali už starí Egypťania a Sumeri, čo znamená, že ľudia mak užívali už približne 3000 rokov pred naším letopočtom. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využitie pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii sa využíval ako zdroj pre výrobu ópia.
Rozšírenie a tradície
Z Egypta sa mak postupne rozširoval aj do Európy a stal sa typicky pestovanou rastlinou Slovanov. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. V Európe sa mak ako okrasná a záhradná plodina pestuje už od stredoveku. Využívali ho tiež s vedomím, že biela šťava, ktorá vyteká z makovíc, má narkotické účinky. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Pre Slovanov mal mak magickú silu a bol súčasťou rôznych obradov a rituálov. Mak bol u našich predkov vnímaný ako symbol hojnosti, a ľudia si jedlá s ním dopriali vždy v čase sviatkov či významných rodinných udalostí. Dnes je veľmocou v pestovaní maku na potravinárske účely Česká republika, ktorá je v tomto svetovou jednotkou.

Botanický opis maku siateho (Papaver somniferum)
Charakteristika rastliny
Drobné semienka maku, tak ako ich poznáme, sa získavajú z rastliny, ktorá sa nazýva mak siaty - Papaver somniferum. Táto rastlina patrí do čeľade makovité - Papaveraceae. Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami (okrem semien), ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu. Má valcovitú stonku, ktorá dorastá do výšky 0,6 až 2,0 metra, niekedy až 1,5 metra. Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 metra. Spodné listy rastú v prízemnej listovej ružici, stredné z úžľabia prvého vetvenia stonky a vrchné na stonke. Listová čepeľ je pokrytá sivozelenou až modrozelenou voskovitou vrstvičkou.
Kvet a plod
Kvet maku sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Po odkvitnutí kvetov dozrievajú v makovičke malé semienka maku, ktoré potom konzumujeme. Plodom je mnohosemenná guľovitá alebo elipsoidná tobolka, tzv. makovica; dlhá 35 - 55 mm a široká 20 - 45 mm. Môže byť nepukavá („slepý mak“ alebo subsp. somniferum) alebo pukavá s dierkami („škeriak“ alebo subsp. setigetum). Semeno má nesúmerne obličkovitý tvar, je dlhé 1,0 až 1,5 mm, široké 0,8 až 1,1 mm a hrubé 0,9 až 0,9 mm. Základná farba u nás pestovaných odrôd je modrá.

Rozmanitosť odrôd
Existuje celosvetovo až okolo 120 druhov maku. Najznámejšou a najdôležitejšou sortou je mak siaty alebo záhradný. Aj keď sa u
Mak siaty: Komplexný pohľad na zloženie, históriu a využitie
Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. V našej kultúre má dlhoročnú tradíciu a je nevyhnutnou súčasťou sladkých dobrôt podávaných nielen v období Vianoc, ale počas celého roka. Hoci v niektorých krajinách je jeho pestovanie z dôvodu obsahu omamných látok zakázané, u nás predstavuje tento drobný mak v stravovaní obrovský zdroj úžasných látok.

História a pôvod maku
Mak patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej, pričom najstaršie doklady pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. Starovekí Egypťania a Sumeri uctievali mak ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. V 9. storočí sa mak dostal z oblasti Perzie na územie Číny.
Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom začal pestovať ako olejnina začiatkom 19. storočia, najmä po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. Pre Slovanov mal mak magickú silu a bol vnímaný ako symbol hojnosti, ktorý bol súčasťou rôznych obradov a rituálov.
Botanický opis a pestovanie
Mak siaty je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 0,6 až 2,0 metra. Má vyvinuté mliečnice, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom. Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov, ktorých zafarbenie (červené, biele, ružovkasté) je odrodovou vlastnosťou. Plodom je makovica - mnohosemenná tobolka.
Agrotechnika a podmienky
- Pôda: Preferuje hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH, nie ílovitú.
- Stanovište: Vyžaduje slnečné stanovište.
- Výsev: Seje sa skoro na jar (marec-apríl), najlepšie po pšenici ozimnej, ktorá zanecháva pôdu bez burín.
- Starostlivosť: Dôležité je včasné jednotenie rastlín na vzdialenosť 10 až 15 cm.

Zloženie a nutričné hodnoty maku
Mak patrí medzi potraviny s mimoriadne vyváženým obsahom nutrične významných látok. Neexistuje potravina, ktorá by bola bohatšia na obsah vápnika ako mak - obsahuje ho až 12-krát viac než kravské mlieko. Okrem toho je mak významným zdrojom:
- Minerálnych látok: Horčík, fosfor, mangán, draslík, železo, sodík.
- Vitamínov: Vitamín E, vitamín C a vitamíny skupiny B.
- Živín: Bielkoviny (porovnateľné s mäsom), vláknina, zdravé tuky a nenasýtené mastné kyseliny.
Vláknina obsiahnutá v maku znižuje hladinu cholesterolu, pomáha pri trávení a kontroluje hladinu glukózy v krvi. Horčík pôsobí upokojujúco na psychiku a pomáha pri nespavosti.
Využitie maku
Využitie maku je širokospektrálne, či už hovoríme o potravinárskom priemysle, medicíne alebo kozmetike.
| Oblasť | Využitie |
|---|---|
| Potravinárstvo | Príprava pečiva, dezertov (štrúdle, šúľance), makový olej. |
| Farmácia | Extrakcia alkaloidov (morfín, kodeín, papaverín) zo zrelých makovíc na výrobu liečiv. |
| Kozmetika | Makový olej na regeneráciu suchej a podráždenej pokožky. |
Bezpečnosť a legislatíva
Je dôležité rozlišovať medzi potravinárskym makom a ópiovým makom. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v našich podmienkach, je obsah morfínu a kodeínu zanedbateľný. Narkotické účinky má biela latexová šťava z nezrelých makovíc. Získavanie ópia je nelegálne a podlieha medzinárodnej kontrole. Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m² pre vlastnú spotrebu.