Šampiňón dvojvýtrusný (Agaricus bisporus) je dnes najkonzumovanejšou hubou na svete, pestovanou komerčne okrem svojho prirodzeného výskytu vo voľnej prírode. Názov „champignon“, ktorý vo francúzštine znamená jednoducho „huba“, poukazuje na kultúrny význam tohto druhu, ktorý je úzko spojený s bohatou históriou pestovania húb.
Rané objavy a predpoklady pre pestovanie
Prvé pestovanie šampiňónov druhu Agaricus bisporus siaha do obdobia okolo roku 1600 vo Francúzsku. Záhradníci si v tom čase všimli ich výskyt na záhonoch po pestovaní melónov. Do roku 1651 francúzski pestovatelia začali zbierať spóry zo zrelých klobúkov húb a vysievali ich na kompostovaný oslí a konský hnoj na melónových poliach, čím odštartovali rané formy toho, čo sa neskôr stalo rozsiahlym komerčným pestovaním húb.
Charakteristickou črtou mycélia Agaricus bisporus je jeho relatívna krehkosť a neschopnosť rozkladať tvrdé materiály, ako sú celulóza alebo lignín. Z tohto dôvodu sa skoré metódy pestovania spoliehali na substráty bohaté na živiny, pričom konský trus bol najznámejším a najčastejšie používaným materiálom.
Zrod cieleného pestovania v 18. storočí
Skutočne cielené pestovanie húb ako potraviny sa začína práve šampiňónmi, pričom prvýkrát boli cielene vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. Ako to často býva, náhoda tu zohrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny rastúce na hnoji záhonov. Záhradníci si veľmi rýchlo uvedomili, že túto hubu možno cielene pestovať.
Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že táto svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia. Objav v 18. storočí však položil dôležité základy pre budúci rozvoj ich produkcie.
Charakteristika a pôvodné metódy pestovania
Šampiňón je jedlá huba, ktorej telo sa delí na klobúk a hlúbik. Klobúk má hladkú, vláknitú alebo šupinatú kožu, ktorá je suchá a sfarbená do biela, žltkasta alebo hneda. Husté lupene sú pri mladých šampiňónoch svetlosivé až ružové, neskôr sa menia na čokoládovohnedé až purpurovočierne.
V 18. storočí a neskôr sa rozlišovalo medzi divými a kultúrnymi šampiňónmi. Divé šampiňóny rastú predovšetkým po výrazne daždivom období a možno ich nájsť ďaleko od lesa, predovšetkým v lete, na poliach a lúkach. Avšak pre potreby potravinárskeho priemyslu sa čoraz viac kládol dôraz na ich cielenú kultiváciu.
tags: #masove #pestovanie #sampinonov #koncom #18 #storocia