Základné informácie o škodcovi
Lykožrút smrekový (lat. Ips typographus) patrí medzi najvážnejších škodcov ihličnatých lesov v strednej Európe.
Tento drobný kôrovec je schopný spôsobiť rozsiahle poškodenie a odumieranie smrekových porastov, najmä po veterných kalamitách, suchách alebo iných stresových faktoroch. V súčasnosti veľmi často dochádza v dôsledku narušenia rovnováhy lesných ekosystémov k ich premnoženiu.
Lykožrút smrekový je malý hmyz s obrovským vplyvom na lesné ekosystémy.
Taxonómia a staršie názvy
Lykožrút smrekový (staršie názvy: lykožrút svrčinový, kôrovec smrekový, lykožrút tlačiarsky, lykožrút, svrčinovec, bôrovec, črvoč; mimo taxonómie alebo zastarano: kôrovec) je druh hmyzu z podčeľade podkôrniky (Scolytinae) čeľade nosáčikovité (Curculionidae) z radu chrobáky (Coleoptera).
Morfologický popis
Dospelý chrobák je dlhý 4-5,5 mm, valcovitého tvaru, tmavohnedý až čierny, lesklý, so svetlo žltými chĺpkami.
Telo je valcovité, čiernohnedo sfarbené, lesklé, so svetlo žltými chĺpkami. Tykadlá sú paličkovité.
Štít je v prednej časti hrboľnatý, v zadnej časti jemne bodkovaný. Medzery medzi riadkami bodiek má hladké.
Typickým znakom je štvoro zubov na konci kroviek. Priehlbeň sklonu na krovkách je vrúbkovaná na každej strane štyrmi zubmi, z ktorých tretí odhora je najväčší.
Larvy sú biele, beznohé, zakrivené, dlhé 4-5 mm, so žltohnedou hlavou. Žijú pod kôrou stromov, kde sa živia lykom.
Kukla je biela a meria asi 4 mm.
Výskyt a hostiteľské stromy
Vyskytuje sa v Európe, severnej Ázii, Malej Ázii. Najčastejšie napáda smrek obyčajný (Picea abies), no pri premnožení môže prejsť aj na iné ihličnany.
Vyskytuje sa najmä v horských a podhorských oblastiach s vyšším zastúpením smrekových porastov.
Najviac sú ohrozené smrekové porasty nad 60 rokov, poškodené vetrovými a snehovými polomami, resp. oslabené suchom, hubovými ochoreniami a pod.
Imága nalietavajú hlavne na ležiace zlomy, vývraty, chradnúce a oslabené smreky. Pri premnožení tiež na zdravé stromy.
Životný cyklus a správanie
S pokračujúcou jarou (od konca apríla do začiatku mája) sa chrobáky začínajú prebúdzať na svojom zimovisku v strome, kde sa vyvinuli a rojiť.
Dospelé chrobáky vyletia zo svojich zimovísk a napádajú poškodené alebo zrezané stromy.
Zavŕtané pod kôrou stromov strávia väčšinu svojho života. Živia sa lykom, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome, a tým ho poškodzujú.
Strom začne usychať a nakoniec uhynie.
Rozmnožovanie
Samček vyhľadá na kmeni stromu miesto s tenšou kôrou, zavŕta sa do nej a vyhryzie snubnú komôrku.
Nato začne vylučovať sexuálny sekundárny atraktant čiže feromón, čo je výlučok tráviaceho ústrojenstva, ktorý má prilákať samičku.
Väčšinou prilietajú dve samičky, a tie začnú vyhrýzať pod kôrou rovnú chodbu, v ktorej striedavo, vodorovne s lykovými vláknami hĺbia jamky, do ktorých kladú po 1 vajíčku, ktoré obkladajú drvinou.
Jedna samička môže naklásť až 60 vajíčok.
Po skončení kladenia vajíčok samička predlžuje chodbu.
Pri silnom napadnutí dochádza k celkovej deštrukcii lyka.
Má 2-3 rojenia v roku.
Vývojové štádiá
Vyliahnuté larvy vyhrýzajú kolmo na chodbu svoju larvovú chodbu.
Celý vývoj za normálnych podmienok trvá asi 10 týždňov (štádium vajíčka 12 dní, larvy 24 dní, kukly 12 dní, dospievania 24 dní).
Vplyv na lesné ekosystémy
Lykožrút smrekový je zvyčajne považovaný za lesného škodcu.
Pri silnom napadnutí dochádza k celkovej deštrukcii lyka.
Ihličie na napadnutých stromoch začína postupne žltnúť až hnednúť a opadávať.
Tento drobný chrobák ničí lesy počas najhoršej epidémie v histórii | Prehliadka krátkych filmov
Prirodzená obrana stromov
Zdravé stromy takto dokážu odolať náletom mnohých lykožrútov.
Vo chvíli, kedy sa lykožrút zavŕta do kôry a naruší živičné kanáliky, vyvalí sa naňho miazga, ktorá ho prilepí a jedinec zahynie.
Poranený alebo oslabený strom vylučuje vplyvom teploty uhľovodíkové terpény, ktoré sú primárnym atraktantom (lákadlom) chrobákov.
Ochrana a kontrola
Lykožrút napáda slabé a poškodené jedince. Ak však nastane veterná kalamita, z poškodených stromov vznikne početná generácia jedincov.
Pri premnožení tiež napáda aj zdravé stromy.
Metódy ochrany
Kontrola aktivity lykožrúta smrekového sa vykonáva niekoľkými spôsobmi. Základným je pochôdzka spojená s vyhľadávaním aktívnych chrobačiarov.
Pri vykonávaní ochranných a obranných opatrení je potrebné sa riadiť normou STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrného hmyzu na ihličnatých drevinách, ktorá bola novelizovaná v roku 2012.
Prvoradou podmienkou úspešnej obrany pred lykožrútom smrekovým je dôsledné dodržiavanie porastovej hygieny.
Lapáky
Poranený alebo oslabený strom vylučuje vplyvom teploty uhľovodíkové terpény, ktoré sú primárnym atraktantom (lákadlom) chrobákov. Toho sa využíva pri ochrane pred lykožrútom, kedy sa vyrubujú zdravé smrekové stromy a používajú sa ako lapáky.
Ďalším typom sú feromónové lapače.
Environmentálne aspekty
Lykožrút má však v ekosystéme významnú funkciu.
Vo Švédsku odobrali vzorky kmeňov smreka obyčajného, ktoré boli infikované lykožrútom. Tieto vzorky potom boli monitorované niekoľko mesiacov cez jar a jeseň. Zistili prítomnosť 32 druhov článkonožcov. Z toho 17 druhov sa živí larvami lykožrúta.
Medzi prirodzených predátorov patria chrobáky (z čeľade Staphylinidae, Histeridae, z rodu Thanasimus, Rhizophagus ferrugineus), blanokrídlovce (Pteromalidae, Braconidae), dvojkrídlovce (Dolichopodidae) a šťúriky (Chernes cimicoides).
Predpokladá sa, že znižujú produktivitu o 83 %.