Korela chocholatá: Chov a rozmnožovanie

Korela chocholatá, známa aj ako korela biela (latinským menom Nymphicus hollandicus), je veselý a nenáročný papagáj, ktorý sa rýchlo stáva obľúbeným spoločníkom v mnohých domácnostiach. Tento papagáj pochádza z Austrálskeho vnútrozemia a je typický svojím chocholčekom na hlave. Korela je pre svoju veselú a zvedavú povahu u nás druhým najčastejšie chovaným papagájom.

Pochádza z vnútrozemia Austrálie a do Európy bol dovezený až v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Veselá povaha a pokojné, mierne správanie predznamenali obľúbenosť tohto vtáčika na celom svete, či už pri chove v domácnosti, alebo vo voliérach. Pre svoju nenáročnosť sú korely vhodné aj pre začiatočníkov a tešia sa dlhej tradícii chovu. Sú na chov nenáročné a pomerne odolné voči zime. Korely sú skvelými spoločníkmi, ktorí so správnou starostlivosťou prinášajú do domácnosti veľa radosti a pohody.

Charakteristika a vzhľad

Detailní zobrazení hlavy korely chocholaté s výrazným chocholcem a líčky.

Korela dosahuje veľkosť okolo 30 cm. Typickým znakom pre korely je žltý chocholček na hlave a oranžovočervené líčka. Pôvodné zafarbenie vo voľnej prírode je šedé až šedočierne.

Opis sfarbenia prírodnej formy:

  • Samec: Prírodné sfarbenie samca je sivé, dolu bledšie, miestami s hnedastým prelivom. Perá v chocholíku, ktorý sa skrúca dopredu, sú žlté rovnako ako čelo, temeno, hrdlo a škvrny na tvári, kde sú aj nápadné oranžové ušné škvrnky. Krídlové krovky sú biele, chvost aj zobák tmavosivé, nohy sivé, dúhovka tmavohnedá. Dve stredné perá sú predlžené.
  • Samička: Hlava samičky je šedožltá a ušná škvrna nie je tak výrazná ako u samca. Letky sú šedobiele a spodná strana chvosta je šedobiela priečne pruhovaná. Vo všeobecnosti majú samičky matnejšiu farbu tvárovej časti, ako aj čiarkovanú spodnú stranu chvosta.

Odchovom v zajatí sa vyšľachtilo veľa mutácií, pri ktorých je niekedy rozoznanie pohlavia komplikované. Avšak určiť, aké má korela pohlavie, nie je až také ťažké, ak poznáme základné znaky. Samčeky majú zase sýtejšie citrónovožlto sfarbenú tvárovú časť a oranžové líčka a výrazné biele pruhy na krídlach.

Chocholček, ktorý majú na hlave, vie prezradiť ich náladu. Keď je vták kľudný a spokojný, chocholček prilieha k hlavičke, čím je napätejší alebo vystresovaný, chocholček je vztýčený a vzpriamený, čo je prejav nespokojnosti.

Chov korely chocholatej

Priestranná klietka s vybavením pre korely, vrátane bidiel a hračiek.

Sociálne potreby

Korely sú veľmi spoločenské a v prírode žijú v kŕdľoch, preto by nikdy nemali žiť izolovane. Ak nemajú možnosť budovať vzťahy s ostatnými vtákmi, vytvoria si silný vzťah k vám. Hoci vás to bude spočiatku možno tešiť, postupom času sa vyžadovanie vašej neustálej pozornosti môže stať nepríjemným. Za vašu nevšímavosť vás môžu „odmeniť“ hlasným krikom. Hlasný krik slúži v rozsiahlej Austrálii na zvolávanie kŕdľa a tento vzorec správania je vrodený. Rovnako ako svojich spoločníkov z kŕdľa, bude korela volať aj vás. Vďaka tomuto „obávanému“ kriku si korely vyslúžili negatívnu prezývku „krikľúni“, ktorí nespočetnekrát narušili dobré susedské vzťahy. Ďalšou reakciou na osamelosť môžu byť psychické zmeny a problémové správanie. Najmä samčeky majú sklony k agresivite, samičky k apatii.

Korely sú mierumilovné a môžu byť chované vo voliére spoločne s andulkami, neofémami a kakariki (ak práve nehniezdia). Sú pomerne dobre znášanlivé aj s inými druhmi papagájov. Ak ich umiestnite do voliéry, rýchlo sa skamarátia napríklad s rozelou, andulkou alebo neofémou, no nepohrdnú ani spoločnosťou malých piniek či astrildov. Jazyk jednotlivých druhov je však úplne odlišný. Je tiež veľmi pravdepodobné, že sa korely proti živším a oveľa „agresívnejším“ andulkám ťažšie presadia. Preto by mali byť korely chované v pároch rovnakého druhu. Môžeme ich chovať aj po viac párov v jednej voliére. Na rozdiel od iných druhov papagájov nemá korela tendenciu príliš sa upínať na jedného člena rodiny, ako je to napríklad u žaka sivého, a k cudzím nebýva agresívna.

Umiestnenie a prostredie

Rozľahlá vonkajšia voliéra pre viacerých papagájov, vrátane korel.

Pre korely je ideálne priestranné prostredie. Korely môžete chovať jednotlivo v klietke, no ak ich plánujete chovať viacero, vhodnejšia bude voliéra.

  • Klietka: Musí byť dostatočne veľká. Ideálne minimálne rozmery sú 80 cm výška x 70 cm šírka x 100 cm dĺžka. Čím väčšia, tým lepšie.
  • Voliéra: Ak máte možnosť, umiestnite ich do voliéry, kde môžu lietať a aktívne sa pohybovať. Chov korely vo vonkajších priestoroch si okrem voliéry vyžaduje aj úkryt, ako je búdka pre korely, kde sa papagáje môžu ukryť pred nepriaznivým počasím. Búdka by mala mať primeraný kruhový výrez a bidielko, kde by papagáj mohol pohodlne sedieť. Tieto otužilé vtáky môžete chovať v záhradných aviáriách vyrobených z akéhokoľvek pletiva. Neničia výrobky z dreva.

Dôležité sú bidlá, ktoré slúžia na obrusovanie zobáka a pazúrov. Bidielka by mali byť umiestnené tak, aby si korela nepoškodila chocholík. Výborné sú brúsne bidlá (zakúpite ich v chovprodukte), ale dôležité je dať do klietky aj konáriky stromov. Tie slúžia na obrusovanie, ale zároveň z nich vtáky okusujú kôru a získavajú z nej minerálne látky. Konáre by mali byť rôznej hrúbky. Korely tiež potrebujú miesto na oddych a kúpanie, preto je dobré poskytnúť im raz za čas do klietky kúpeľničku s vlažnou vodou, ktorú nájdete v obchode pre zvieratká.

Denná aktivita a zábava

Korely odchov 2014

Korely sú rodení letci! Kto videl bravúrne letové schopnosti korel, vie, že tieto vtáky v rodnej Austrálii prekonávajú veľké vzdialenosti pri hľadaní potravy. Nezamykajte korely v klietke na celý deň bez možnosti voľného lietania. Doprajte svojmu operenému kamarátovi každý deň trochu voľnosti. Lietanie posilňuje svaly a kosti a upevňuje zdravie. Kochajte sa rýchlym a elegantným letom korel. Ak takúto možnosť nemáte, radšej sa chovu korel vzdajte.

Snažte sa korely zabaviť! Čím viac zábavy a aktivít im pripravíte, tým živšie a zdravšie budú. Vlastnoručne vyrobené hračky, lanká na šplhanie, vetvy na ozobávanie. Existuje toľko aktivít, ktoré korely rady robia a kompenzujú si nimi prirodzené inštinkty. Znudená korela sa postupne stáva flegmatickou a depresívnou.

Ak nechávate korelu lietať po miestnosti, zabezpečte okná a dvere, aby ste predišli úniku alebo zraneniu. Naučte korely, že krmivo budú dostávať vždy len do svojich krmítok a vodu len do svojich napájačiek. Ak si korela zvykne na to, že vám môže doslova uzobávať z taniera, nemusí sa to skončiť najlepšie. Korela má citlivé trávenie a z nevhodnej potravy môže dostať hnačku alebo ochorieť.

Skrotenie a interakcia

Korela vás určite nesklame, pokiaľ hľadáte spoločníka, s ktorým by ste zažili veľa zábavy. Medzi nesporné výhody jej chovu patrí krotkosť, nenáročnosť, či dokonca schopnosť naučiť sa niekoľko slov alebo melódií. Dokáže si zapamätať melódiu z vyzváňajúceho mobilu a následne ju prespievať. Typické pre samčekov je vypiskovanie rôznych melódií. Korely síce nepatria k tak veľkým talentom na rozprávanie ako napr. papagáj žako. Sú však veľkými talentami na pískanie stále tej istej melódie a možno aj viacerých. Keď však chcete, aby sa naučili opakovať slová, musíte veľa cvičiť, a to zo začiatku s jednoduchými slovami.

Ak rozmýšľate, ako skrotiť korelu, najjednoduchším spôsobom bude odchovať si ju od mala, teda od raného veku. V tomto čase si totiž vytvára puto s tým, s kým trávi najviac času, vytvára si určité zvyky a učí sa prijímať pohladkanie, prijať rôzne maškrty pre papagáje či iné prejavy pozornosti. Skrotiť sa dajú dobre obidve pohlavia, samček možno lepšie začne napodobovať zvuky, melódie a slová. Je to z toho dôvodu, že sa snaží „konkurovať sokovi“ pri dvorení samičke.

Keď budete mať jedného vtáčika, viac sa naviaže na vás, ale bude si vyžadovať oveľa viac pozornosti. Žiadny vták nebude rád, keď ho chytíte do ruky a budete ho chcieť hladkať. Milujú však sedenie na ramene, a hlavne keď máte náušnice, ktoré sa trblietajú alebo niečo zaujímavé. Najradšej majú škrabkanie za chocholkou a tiché hovorenie. Korelám zabezpečte dostatok vašej prítomnosti a lásky, doprajte im dostatok zábavy v podobe rôznych hračiek.

Strava a výživa

Miska s pestrou zmesou zŕn, ovocia a zeleniny pre papagájov.

Keďže korely patria medzi austrálske papagáje, potrebujú potravu typickú pre svoju domovinu. Korely potrebujú vyváženú a pestrú stravu, ktorá im poskytne všetky potrebné živiny. Mali by ste im zvoliť dennú kŕmnu dávku okolo 1 až 2 lyžíc zrna na deň.

  • Základné krmivo: Zmes pre stredné papagáje, ktorá obsahuje hlavne proso, slnečnicu, ovos, lesknicu a pšenicu. Ako základ krmiva sú vhodné hotové zmesky, ktoré sú dostupné v každom obchode pre zvieratá.
  • Čerstvé ovocie a zelenina: Ku suchému krmivu by sme mali dávať aj ovocie (jablko, orechy, banán, hrozno, mango, jahody, kivi, čerešne, ...) a zeleninu (kukurica, mrkva aj s vňaťou, šalát, špenát, reďkvičky, uhorky, hrášok...).
  • Zelené krmivo: Rôzne trávy, napríklad púpava, hviezdica.
  • Doplnky: Nesmie im chýbať piesok na trávenie, sépiová kosť a piškóty, ktoré milujú.
  • Na obhrýzanie: Konáre (jarabina, vŕba...) a rozmanité čerstvé vetvy ovocných stromov, ktoré slúžia aj na obrusovanie zobáka a pazúrov a získavanie minerálnych látok z kôry.
  • Vitamíny a tyčinky: Ak im chcete obohatiť jedálniček, môžete použiť vitamíny a tyčinky, ktoré dostať v obchode.

Pozor: Tropické ovocie ako pomaranč, citrón a podobne NEPODÁVAME! Pre korely je kľúčové, aby mali pravidelný prístup k čistej vode, a to nielen do napájačiek, ale aj do misky na kúpanie.

Rozmnožovanie a odchov mláďat

Dve korely sediace na bidle pred hniezdnou búdkou, naznačujúce hniezdnu sezónu.

Hniezdna sezóna a podmienky

Predpokladom úspešného chovu korel je dobrý vzťah vtákov v páre a vhodné hniezdo, keďže korely sú hniezdivé vtáky. Chovná sezóna koriel začína spravidla ako u väčšiny austrálskych papagájov na jar, po ustálení vonkajších teplôt, ktoré už neklesajú pod nulu. Korely sú plodné vtáky, pokúšajú sa hniezdiť v ktoromkoľvek ročnom období. V chladných mesiacoch je vhodné odstrániť búdky, aby ste ich odradili od hniezdenia, lebo úspešné vysedenie mláďat je chladným počasím veľmi značne obmedzené. Keď sa oteplí, rozmiestnite hniezdne búdky späť do aviária.

Chovný pár začne upravovať búdku a jej okolie, samec zaháji tok, vtáci sa začnú intenzívne kŕmiť a páriť. Chovná sezóna sa dá jednoducho podnietiť spestrením stravy, pridávaním vaječnej miešanky. Potom sa samička začne dlhodobo a stále častejšie zdržovať v búdke, čo vo väčšine prípadov poukazuje na blížiacu sa znášku.

Hniezdna búdka

Čo sa týka búdky, korely nie sú na jej typ veľmi náročné. Vhodná búdka na hniezdenie je 250x250x300-400 mm (dĺžka x šírka x výška), s vletovým otvorom Ø 80 mm. Či už búdka klasická z dosiek alebo kmeňová o rozmeroch 25 x 25 cm základňa a 35 cm výška s vletovým otvorom o priemere 8 cm by mala byť postačujúca. Búdky môžu byť aj ležaté, ale zakaždým urobené z pevného materiálu, aby ich vtáky nezdemolovali ešte počas hniezdenia. Mnoho chovateľov preferuje ležaté búdky z toho dôvodu, že pri 7 mladých môže byť 250x250 mm nedostačujúci priestor a pri kŕmení môže dôjsť k ich utlačeniu. Netreba zabudnúť na hniezdnu priehlbinu na dne búdky kvôli rozkotúľaniu znášky. Korely sú totiž dosť neporiadne na udržanie celej znášky pokope a potom dochádza k zachladeniu vajíčok v znáške a aj z oplodnených vajíčok sa tak mláďatá nevyliahnu.

Kladenie vajec a odchov mláďat

Akonáhle začne samček pripravovať hniezdo, je to známka toho, že pár očakáva mladé. Po párení trvá až dva týždne, než samica naklade vajíčka. Samička znáša vajíčko každý druhý deň, spolu 4 až 7 vajec, ojedinele aj viac (3 - 8 kusov). Samica si obvykle zasadá na znášku už pri druhom znesenom vajci a celú znášku následne zahrieva ešte približne 18 - 21 dní po znesení posledného vajíčka. Inkubačná doba trvá 18 - 21 dní (uvádza sa aj 20 - 23 dní).

Pri sedení na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Počas teplých dní by mala byť vo voliére k dispozícii väčšia miska s vlažnou vodou, kde sa vtáky budú kúpať a samička perím zvlhčovať vajcia, na ktorých sedí (inak môžu vyschnúť a zárodok uhynie ešte pred vyliahnutím).

Korely odchov 2014

Po vyliahnutí sa začne podávať vajcová zmes. Mláďatá sú ihneď po vyliahnutí zarastené páperím. Farba páperia závisí od druhu mutácie. Mladé dokrmujú obaja rodičia. Mladé papagáje sú kŕmené rodičmi v búdke ešte 3 - 4 týždne, potom postupne opúšťajú hniezdnu búdku, kde sa už nezvyknú vracať. Po opustení búdky bývajú mladé korely kŕmené rodičmi ešte zhruba tri týždne.

Pohlavne dospievajú asi po 9 mesiacoch. Páry v dobrej kondícii nechávame hniezdiť maximálne dvakrát do roka.

Možné komplikácie pri odchove

Často sa stáva, že mladé sú ešte v búde a pár už znáša ďalšie vajcia. V čase, keď mladé korely majú asi mesiac, samica opäť znáša. V tom čase môže dôjsť k sporom o búdku, ak ju mláďatá ešte neopustili. Aby v tomto prípade nedochádzalo k zbytočným škriepkam, môžeme mladé odobrať a dať ich do druhej búdy, kde ich rodičia budú chodiť dokrmovať. Rodičia ich budú bez problémov kŕmiť aj tam. Po úplnom osamostatnení mláďat je dobré ich odstaviť od rodičov. Často totiž už chovná pára medzitým začala nové hniezdenie a samička už sedáva na znáške, vtedy mláďatá dokrmuje iba samček.

Niektorí chovatelia uvádzajú, že samček neodstavené mláďatá naháňa a je k nim agresívny. Niekedy sa takýmto javom nedá zabrániť. Iba odobratím vajíčok z ďalšej znášky tak, aby ukončili obaja rodičia zdarne odchov potomstva z prvého hniezdenia.

Nežiaducim javom pri hniezdení býva u niektorých jedincov vytrhávanie rastúcich pier mláďat v hniezde rodičmi až do krvi. Mláďatá potom mávajú pri vyletení z hniezda holé miesta na tele. Zvyčajne sa to po prvom preperení u vtáčikov stratí, ale môžu ostať na tele aj lysiny, ktoré už nikdy nezarastú. V takom prípade nikdy jedince z potomstva nezaraďujeme do ďalšieho chovu, pretože je to dedičné. Presnú príčinu tohto neduhu u korel dnes nikto nepozná. Stáva sa to aj po troch rokoch pri rodičoch, ktorí majú za sebou úspešné (bez tohto javu) odchovy. Tieto skutočnosti je dobré vedieť dopredu.

Zdravie a dlhovekosť

Zdravá korela sediaca na bidle s jasnými očami a hladkým perím.

Korely sú pomerne dlhoveké. Korely žijúce v domácom prostredí sa dožívajú približne 15-20 rokov. Vo voľnej prírode je ich životnosť kratšia, iba 10-14 rokov. Zásadnú rolu hrá kvalita chovu a starostlivosť o vtáky.

Dôležité je venovať im pravidelnú pozornosť, aby sa predišlo zdravotným problémom, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nesprávnej stravy alebo nevhodného prostredia. Chorý vták často prestane jesť potravu, je tichý, spí na dvoch nohách. Keď postrehnete prvé príznaky ochorenia, mali by ste ísť čo najskôr k veterinárovi. Niekedy to však nepostrehnete, najlepšie je kontrolovať trus.

tags: #mecovky #kohaky #chov #a #rozmnozovanie