Význam správnej výsadby stromov
Sadenie stromčekov je investícia na desaťročia. Správna výsadba stromov rozhoduje o tom, ako sa strom ujme, ako bude rásť a kedy začne rodiť. Sadenie ovocných stromov je základom každej funkčnej záhrady. Mnohí si myslia, že sadenie stromov je vec, ktorá si nevyžaduje veľa pozornosti, avšak opak je pravdou. Spôsob, akým zasadíte strom, priamo ovplyvní to, ako bude rásť, či dobre prekorení, či bude mať veľa kvetov a hojnú úrodu.
Nesprávna voľba miesta, nevhodný druh alebo zanedbaná starostlivosť môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Jednou z najväčších chýb, ktorých sa záhradkári dopúšťajú pri pestovaní ovocných drevín, je príliš hustá výsadba stromčekov.
Optimálne obdobie na výsadbu
Jesenná výsadba
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by už mohli vážne poškodiť korienky stromčekov. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda zamrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie. Bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia.
Jarná výsadba
V jarnom období začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Jarná výsadba je vhodná najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilných druhoch. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.
V prípade, že stromčeky z rôzneho dôvodu nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene stromčekov založiť do primeranej vlhkej, sypkej zeme a primerane do doby konečnej výsadby zalievať.
Príprava stromčekov pred výsadbou
Ošetrenie koreňového systému
Je vhodné, ak stromčeky po zakúpení hneď nevysádzame, ale najprv si ich pre výsadbu dobre pripravíme. Predvýsadbová úprava výpestkov spočíva v obnovení rezných rán na koreňoch a vyrezaní silnejšie poškodených koreňov. Skracujeme aj korene neúmerne dlhé, tenké korene neskracujeme. Rez musí byť hladký a čo najmenší. Dávame však pozor, aby sme zbytočne neodstránili koreňové vlásočnice.
Význam namáčania koreňov
Namáčanie koreňového systému je jedno z najúčinnejších opatrení, ako zabezpečiť, aby sa prostokorenný stromček (t. j. stromčeky, ktorých koreňový systém je bez zeminy) v pôde dobre ujal. Pre osvieženie nielen koreňov, ale aj celej rastliny je dobre namočiť celý koreňový systém na niekoľko hodín do vody (najlepšie do mäkkej zrážkovej vody - nie studničnej). Čím je ovocný stromček slabší alebo čím je stromček starší a tiež aj čím je čas od jeho vybratia z ovocnej škôlky dlhší - tým viac je namáčanie stromčekov pred sadením dôležité. U stromčekov vykopaných na jeseň a vysádzaných až na jar je namáčanie koreňového systému nevyhnutnosťou.
Akonáhle nesadíme stromčeky v ten istý deň, kedy boli vyberané z pôdy, vždy korene takýchto stromčekov je treba namočiť do vody a čím táto doba bola dlhšia, o to dlhšie trvá aj čas namáčania. Stromčeky v kontajneroch (s koreňovým balom) postačí namočiť do vody tesne pred výsadbou na 2 - 5 hodín. Pre voľnokorenné rastliny, po zakúpení, je treba korene namočiť na 12-24 hodín do vody. Ak boli voľnokorenné stromy skladované vo vlhkých pilinách, stačí ich namočiť do vody iba na pár hodín. Pri kvetináčových stromoch namáčanie nie je potrebné.
Výber stanovišťa a pôdne podmienky
Ešte pred výsadbou si vopred musíme dobre premyslieť spon výsadby, stanovištné podmienky (miesto výsadby, svetelné a pôdne podmienky, zásobné hnojenie a pod.). Každá záhrada má svoje špecifiká - niekde prevláda ílovitá pôda, inde piesčitá; niekde býva veterno, inde sa drží vlhko. Práve tieto faktory rozhodujú o tom, aký strom sa u vás bude cítiť dobre. Vhodné stanovište je také, ktoré poskytne stromčekom slnečné a ničím nezatienené miesto. Vyššie stromy sadíme zo severnej strany, nižšie z južnej strany, čím dbáme na to, aby vysoké stromy netienili nízkym.
Ovocné stromy ako marhuľa či nektarinka sú obľúbené, no vyžadujú teplejšie a chránené stanovište. Marhule sú zase citlivé na jarné mrazy. Ak kvitnú príliš skoro, kvetné púčiky ľahko zničí chladný vietor či mráz, najmä v kotlinách a podhorských oblastiach. Preto sa odporúča voliť miestne alebo odolné odrody, ktoré zvládnu aj nevyspytateľné slovenské počasie.
Odolné druhy stromov pre nenáročné pestovanie: Ak hľadáte drevinu, ktorá prežije aj menej ideálne podmienky, vynikajúcou voľbou je vŕba. Rastie rýchlo, dobre znáša vietor, mráz aj vlhko.
Pôdna príprava a zásobné hnojenie
Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov. Keď pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu (alebo špeciálnej zeminy, ktorá je predurčená na tento účel). Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5-3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť. Na dno dáme kompost - buď granulovaný, alebo dobre uležaný hnoj. Kompost premiešame s troškou hliny. Nikdy nedávajte hnojivá priamo na korene, mohli by sa spáliť. Čerstvý maštaľný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť. Do pripravených jám nedávame čerstvý maštaľný alebo slepačí hnoj! V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne. Na spodok jamy nasypeme organické hnojivo a na to 10 cm substrátu.
Dno jamy podsypeme umelým hnojivom s obsahom draslíka, napr. síran draselný a s obsahom fosfóru, napr. superfosfát (nie NPK ani draselná soľ) a potom dno aj s hnojivom rýľom prekypríme. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať kompost, či odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasací až po piatich rokoch, inak spália korene). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte ho. Nedávajte vápno do jamy. Nedávajte hnoj, alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov.
Spon výsadby - vzdialenosti medzi stromčekmi
Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb. Keď ovocné stromy dorastú, sú prehustené, majú nedostatok svetla, menej rodia, trpia chorobami a škodcami a ovocie má horšiu kvalitu. Náprava takejto základnej chyby je často veľmi ťažká. Aby sme sa toho vyvarovali, mali by sme pri výsadbe dodržať dostatočné vzdialenosti podľa spôsobu pestovania.
Odporúčané spony pre produkčné výsadby
Vo veľkých produkčných výsadbách odporúča literatúra nasledujúce spony výsadby:
- jablone - zákrpok 3 - 4 m, vreteno 2 - 2,5 m
- hrušky - zákrpok 4 - 5 m, vreteno 2 - 2,5 m
- slivkoviny 5 - 6 m
- čerešne 8 - 10 m
- višne 4 - 5 m
- broskyne 4 - 5 m
- marhule 5 - 6 m
- duly 3 - 4 m
- orechy 10 - 15 m
- lieska 5 - 6 m
- ríbezle, egreše 1,5 - 2 m
Rady od seba je treba voliť podľa toho, aký druh mechanizácie chceme v medziradí používať (bez toho, aby sme poškodzovali konáre stromov aj v čase plnej rodivosti) a taktiež s ohľadom na svetelné pomery (dostatok svetla). Ovocné stromy sadíme do sponu v rozostupoch 4-5 m x 3-4 m, v radoch 4-5 m od seba a na rozostupy jednotlivých stromov 2,5-3,5 m.
Spony pre intenzívne záhradné výsadby
Ak pestovateľ (záhradkár) chce využiť čo najintenzívnejšie plochu v záhrade (v snahe šetriť miesto), môže použiť nasledujúce spony:
- jablone pestované v stenovej výsadbe na slaborastúcich podpníkoch (M9, M26) 1,5 m
- jablone na podpníku M7 2 m
- hrušky v tvare steny na podpníku dula 1,5 m; na podpníku hruška planá 3 m
- broskyne 3 m
- marhule, slivky, ringloty 4 m
- čerešne a višne na podpníku mahalebka 3 m, na podpníku vtáčnica (čerešňa vtáčia) 5 m
- stĺpovité formy vyššie uvedených druhov sadíme v spone od 0,5 m
- stromčekové ríbezle a egreše v spone 0,80 m
Ak chceme pestovať na väčšej časti záhrady stromy jedného tvaru, napríklad zákrpky, je z hľadiska optimálneho využitia plochy najvhodnejší trojuholníkový spon.
Vzdialenosť od hraníc pozemku
Veľmi dôležité je dodržiavať aj správnu vzdialenosť stromčekov od hranice záhradky. Treba totiž dodržiavať zásadu, že susedovi nesmieme spôsobiť ujmu presahujúcimi konármi, koreňmi alebo tienením našimi ovocnými či okrasnými drevinami a nesmieme mu sťažovať obrábanie jeho záhrady. Pri susedovej hranici by sme zásadne nemali vysádzať ovocné dreviny rozrastajúce sa podzemnými odnožami, ako maliny, ostružiny či liesku. Ak pre ne nemáme iné miesto, zabudujeme do pôdy do hĺbky 30 až 40 cm zábrany, napríklad pevnejšiu plastovú fóliu, betónové dosky a podobne, ktoré týmto drevinám nedovolia odnožovanie do susednej záhrady.
Pre vzájomné umiestnenie hrušky a magnólie je potrebné dodržať ich minimálnu vzdialenosť približne tri metre. Alebo obe rastliny neskôr udržiavať rezom v primeranej veľkosti.
Postup výsadby stromčekov
Príprava výsadbovej jamy
Pred samotným sadením odstráňte burinu a prekyprite pôdu. Jamka by mala byť dostatočne široká, aby sa korene prirodzene rozložili bez ohýbania. Výsadbová jama by mala byť dostatočne hlboká a veľká, väčšia než samotný koreňový systém. Odporúčame vykopať jamu minimálne 50 cm širokú i hlbokú. Z našich skúseností vám radíme, aby mala jama štvorcový tvar. Korene sa tak po pár rokoch nebudú krútiť, stromček lepšie prekorení a neuškrtí sa. Jamu kopeme asi o 10 až 20 cm hlbšie pod korene. Aj šírka jamy by mala byť asi o 10 cm väčšia ako sú široké korene.
Pri kopaní jamy dávame vrchnú kvalitnejšiu vrstvu zeminy na jednu stranu a spodnú, nekvalitnú zem dávame na druhú stranu. Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy premiešajte s kompostom.
Umiestnenie stromčeka a zasypávanie
Do vykopanej jamy najskôr zatlčieme kôl a až potom k nemu dávame stromček. Ak by sme najskôr osadili stromček, potom by sme mu mohli pri zatĺkaní kolíka poškodiť korene. Oporu môžeme vložiť pred zasypaním koreňov alebo až po zasypaní. Oporu sa snažíme umiestniť čo najbližšie ku kmeňu a následne ju so stromom zviažeme. Zabezpečíme tak, že strom bude rásť vzpriamene, rovno a nezlomí sa pod návalom silného vetra. Stĺpik nasmerujte na západ.
Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka (chránime tak kmienik pred slnečnými lúčmi v predjarí). Stromček umiestnime zo severnej strany kola tak, aby určitý čas dňa bol jeho kmienok v tieni, teda chránený pred vysúšajúcim slnečným žiarením. Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10-15 cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5 cm nad zemou (ináč by zakorenila aj ušľachtilá časť). POZOR, vrúbeľ (miesto štepu) musí byť 2-5 cm nad zemou. Stromček vsaďte do jamy tak, aby miesto štepenia / štepenie bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor.
Korene zasypávame úrodnou pôdou zmiešanou s kvalitným kompostom. Korene najskôr zasypávame vrchnou vrstvou zeminy, ktorú môžeme ešte predtým zmiešať s vyzretým kompostom alebo so špeciálnou zeminou určenou pre tento účel. Pri zahrabávaní koreňov občas stromčekom potrasieme, aby sa zem dostala aj medzi korene. Korene v jame nenásilne rovnomerne rozprestrieme a usmerníme tak, aby konce nesmerovali hore. Dobré prepadávanie zeminy medzi korene zabezpečíme ráznym pohybom výpestkom hore-dolu. Pôdu utlačíme nohou iba zľahka (niektorí odborníci radia vôbec neutláčať pôdu, nakoľko korene taktiež potrebujú dýchať)! Pri zasypávaní jamy uchopíme strom a zatrasieme ním smerom hore a dole - zbavíme sa tým vzduchu v okolí koreňov. Zároveň je dobré nasypanú hlinu v okolí stromčeka postláčať. Jamu zasypeme a zarovnáme zmiešaním substrátu a pôdy, ktorá zostala pri vykopávaní jamy, približne centimeter pod výškou pôdy - vhodné je nechať takzvanú misku smerom ku stromu, aby pri polievaní voda neodtekala preč od stromu. Nakoniec zahrnieme kvalitným záhradníckym substrátom.
Výsadba kvetináčového stromu je jednoduchšia. Vykopeme jamu s dostatočnou šírkou a hĺbkou, umiestnime do nej stromček, ktorý predtým vyberieme z kvetináča.
Zálievka po výsadbe
Po čiastočnom zasypaní korene zľahka prišliapneme a zalejeme mäkkou vodou. Až po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme, okolie výpestku nakopcujeme a priviažeme špagátom k opore (osmičkovým spôsobom). Po zahrabaní koreňov stromček poriadne polejeme vodou, minimálne 10 alebo 20 litrov vody postupne lejeme do jamy. Po vsiaknutí vody jamu dosypeme pôvodne spodnou menej kvalitnou zeminou. Na spodok jamy nalejeme 10 litrov vody. Ak je zem príliš suchá, nalejeme 15-20 litrov vody. Stromček potom dôkladne zalejte. Pozor na veľké blato; v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť. Pri jarnej výsadbe vytvoríme z pôdy okolo kmienka či kra zálievkový tanier. Miska by mala mať kapacitu aspoň na 10 litrov vody.
Ako polievať stromy: Od výsadby do troch rokov
Starostlivosť po výsadbe
Počas vegetačného obdobia približne každé 4 týždne je dobre dávať vyvážené tekuté hnojivo. Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Pôdu môžete mulčovať organickým materiálom, čím znížite výpar vody a obmedzíte rast buriny. Po výsadbe je rozhodujúca pravidelná zálievka, najmä počas prvého roka. Pri jesennej výsadbe nahrnieme kopček zeminy ku kmieniku stromčeka. Takto ho ochránime pred zimnými mrazmi. Na jar zeminu okolo stromčeka odhrnieme a upravíme do tvaru misky na vodu.
V zimnom období si stromy vysadené v kvetináči vyžadujú zateplenie, pretože sú náchylné na vymrznutie. Miesto zaočkovania musí na jar zostať nad zemou.
Rez po výsadbe a v ďalších rokoch
Po výsadbe stromov nás čaká strihanie. Pre správny rast a úrodnosť ovocných stromčekov je veľmi dôležitá výsadba a strihanie.
Prvý rez po výsadbe (výchovný rez)
Prvý rez po vysadení je takzvaný výchovný rez. Rez je potrebný na vytvorenie rovnováhy medzi koreňmi a korunou, aby sa stromček dobre zakorenil a koruna ho zbytočne na začiatok nevysiľovala. Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku.
Pri jesennej výsadbe konáriky nestriháme, iba odstránime suché, poškodené alebo choré, ktoré dorovna zrežeme a zatrieme voskom, alebo latexovou farbou. Pri preprave je vždy nutné chrániť stromček proti vetru, pričom počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne.
Pri jarnej výsadbe alebo ako prvý jarný rez po jesennej výsadbe: na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom, alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Jarný rez stromov vo forme "špicáka" má tú výhodu, že si pestovateľ môže rozhodnúť, v ktorej výške bude začínať koruna stromčeka.
Špecifické rezy pre vybrané druhy
Pri výsadbe voľnokorenného kaki, granátového jablka a figovníkov, je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm. Rez ovocných stromov po vysadení je dôležitý pre vytvorenie stabilnej kostry koruny.
Rez v ďalších rokoch (udržiavací a zmladzovací)
- V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Vyberieme si hlavný terminál a základné 4 bočné výhony. Na každej strane musíme mať po dve vetvy. Tie skrátime na 4-6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. Terminál prispôsobíme bočným výhonom, aby presahoval cca 10 cm, t. j. o 1/4 až 1/3 dĺžky.
- V 3. roku postupujeme rovnako ako v roku druhom, avšak nerežeme tak hlboko a ponechávame aj slabšie konáre.
- Vo 4. roku odstránime prebytočné slabé vetvy iba u bujnejšie rastúcich stromčekov.
Počas ďalších rokov je vhodné robiť udržiavací rez. Takýmto rezom u ovocných stromoch zaručujeme optimálne podmienky pre rast, rodivosť a kvalitu úrody. Odstraňujeme konáre, ktoré zahusťujú korunu. Aby sme mali korunu stále presvetlenú, odstraňujeme zatienené plodonosné oblúky. Skrátime kostrové konáre, bočné konáre a všetky výhony rastúce do vnútra koruny. Pravidelné skracovanie konárov a odstraňovanie poškodených častí podporuje zdravý rast.
Pri starších ovocných stromoch sa odporúča vykonávať zmladzovací rez. Jeho cieľom je postupne odstrániť staré kostrové konáre. Po tomto reze strom vyženie nové vetvy, z ktorých môžeme určiť nový kostrový konár.
Časté chyby a ich predchádzanie
Medzi najčastejšie chyby patrí príliš hlboká výsadba, nedostatočné rozostupy a nadmerné hnojenie priamo ku koreňom. Stromy sa často sadia príliš hlboko alebo plytko. Strom zasadený do ťažkej ílovitej pôdy bez drenáže má problém s prístupom kyslíka ku koreňom. Stromy by nemali byť tesne vedľa seba. Strom bez údržby hustne, deformuje sa a v horších prípadoch začne presychať.
Charakteristika vrúbľovaných stromov
Mnoho okrasných aj ovocných stromov je štepených - teda spojených z dvoch rastlín. Treba vedieť, že štepené stromy už nerastú do výšky nad miestom štepenia - silnie len kmeň. Preto sa môže zdať, že strom „zastal v raste“, hoci v skutočnosti rastie len koruna. Ak chcete vyšší strom, je potrebné kúpiť odrodu štepenú vo väčšej výške.
Záverečné odporúčania pre úspešnú výsadbu
Zdravý strom dodáva záhrade prirodzenú krásu a vytvára príjemné prostredie, ktoré sa časom stáva miestom oddychu aj spomienok. Správne vysadený a ošetrovaný strom môže prežiť desiatky rokov a stať sa ozdobou aj srdcom vašej záhrady. Starostlivosť, ktorú mu venujete dnes, sa vám v budúcnosti mnohonásobne vráti - v podobe tieňa, úrody aj krásy.
Ak sa chystáte vysadiť strom, riaďte sa týmito zásadami:
- Zvoľte druh vhodný pre vašu oblasť a pôdne podmienky.
- Sledujte, ako vysoko a široko dorastie - myslite dopredu.
- Dodržte rozumný odstup od plotu, domu a iných rastlín.
- Nezabúdajte na pravidelný rez a kontrolu zdravotného stavu.